Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
11. január 2020

Akí boli Slováci v minulosti ?

Historické cestopisy o Slovensku odhaľujú aj dnešnú realitu.
Akí boli Slováci v minulosti ?

Vzťah k predmetom ako sú literatúra alebo dejepis som si začala budovať až v dospelosti. Počas základnej a strednej ma bavili skôr prírodovedné predmety a tak postupom času vedomosti napr. z dejepisu zapadli trošku prachom :) .

Záujem o to, ako to na Slovensku v minulosti bolo, sa u mňa prebudil až po dlhých rokoch v zahraničí. Chcela som pochopiť tie súvislosti, prečo je Slovensko také, aké je. Na konci jedného leta som ochorela a bola som tri týždne zavretá vnútri na PN-ke bez vychádzok. V tej dobe som mala kúpenú jednu knižku o tom, ako sa na Slovensku žilo a bola som po jej prečítaní dosť znechutená. Trochu informáciami v nej, ale predovšetkým štýlom, akým bola napísaná. Samotná kniha mi pripadala písaná štýlom bulvárnych internetových stránok, keď je z kontextu situácie vystrihnutá len jedna časť, väčšinou NAJnepravdivejšia/ NAJpikantnejšia/ NAJnepresnejšia...atď. O slovenskom národe v minulosti som mala síce chabú mienku, ale toto sa mi vrcholne nezdalo. Chýbal mi kontext, nejaké vysvetlenie, prečo to tak bolo.

Začala som pátrať po nejakých literárnych dielach, ktoré by mapovali vtedajší život na území dnešného Slovenska. Cez stránky Zlatého fondu denníka SME  https://zlatyfond.sme.sk/  som sa dopátrala k historickým cestopisom. Začala som si čítať historické cestopisy o Slovensku od slovenských a českých autorov a lepšie som si ani nemohla vybrať. V cestopisoch boli totiž zaznamenané aj vtedajšie reálie v akých autor žil. V niektorých bol doplnený aj historický kontext pre čitateľa, pre lepšie pochopenie danej situácie. Keď to všetko zhrniem, dalo mi to viac poznatkov a jasnejší obraz o Slovensku v danej dobe, než desiatky hodín literatúry a dejepisu na základnej a strednej škole. Pre tých z vás, ktorí by ste si aspoň niektoré z kníh chceli prečítať, uvediem odkazy na konkrétne tituly úplne na konci. 

S veľkým záujmom, radosťou, ale aj s veľkým zdesením a smútkom som čítala tieto diela. Desili ma podmienky (hlavne sociálno-politické), v ktorých vtedy, na území dnešného Slovenska, žili slovensky hovoriaci ľudia. Desilo ma ale predovšetkým to, ako je to podobné so súčasnosťou. Vystriedalo sa tu mnoho politických zriadení a ľudí. Čo sa však nezmenilo, je nenávisť jednej skupiny ľudí voči druhým a metódy utláčania a manipulovania s "poddanými". Občas ma v živote zaskočí ako sa v histórií situácia opakuje a ako ľudia často robia tú istú chybu. To, čo mi udrelo do očí,bol napríklad tento úryvok z knihy Rudolfa Pokorného: Z potulek po Slovensku I  (časť Malé Karpaty).

Náš Miško Kulíšek je pravý prototyp prostého Slováka. Upřímný, pohostinný, veselý, dobrosrdečný, kurážný podle potřeby a trpný, když si toho pan služný přeje. Ví, co ho tlačí, ale za úsměv velikých pánů zapomíná rázem na všecky útrapy a volí podle jejich přání. U nás byl by takový člověk vyhoštěn ze společnosti našich lidí, na Slovensku, žel Bohu! není ještě lid tak probudilý, aby jen chápat dovedl cenu svého hlasu. A proto jen politovati lze našeho Mišku, a nic více."
POKORNÝ, Rudolf: Z potulek po Slovensku I. Zlatý fond denníka SME 2016, [cit. 11. 1. 2020]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://zlatyfond.sme.sk/dielo/5040/Pokorny_Z-potulek-po-Slovensku-I

Životné pomery na území Slovenska sa síce zmenili, ale ľudia za úsmev "veľkých pánov" rovnako zabúdajú na svoje útrapy a ďalej im robia po vôli. Spomínaný „úsmev veľkých pánov si môžeme vyložiť v dnešných časoch po svojom. Bohužiaľ aj v okolitých krajinách je veľa prípadov, keď si „veľkí páni“ rôznymi spôsobmi naklonili svoj ľud.

Knižka, ktorú spomínam bola spísaná z potuliek, ktoré R. Pokorný absolvoval v rokoch 1879-1880. Od vtedy prešlo 140 rokov. Vraví sa, že najlepšie sa človek učí z vlastných chýb. Keď sa však história opakuje a nie jedenkrát alebo dvakrát, naskytá sa otázka: Čo sme tak blbí, že to nevidíme? Alebo sme takí otupení, že to nedokážeme vidieť? Alebo to nechceme vidieť, tak to radšej prehliadame? V živote každého človeka je dôležité stanoviť si hranice a ak situácia zakročí až príliš ďaleko, treba sa naučiť povedať nie. A to sa musíme naučiť aj ako krajina a nenechať sa opantať „úsmevmi“ a priazňou tých, ktorí majú aktuálne moc, peniaze a postavenie."  Možno pri učení dejepisu alebo aj literatúry bude dobré viac poukázať na kontext situácie, na chyby ktoré vtedy ľudia spravili a aj možné riešenia tých chýb. Pretože, ak na ne nepoukážeme, ostane história len číslami a udalosťami bez kontextu a z toho sa málokto niečo naučí.

 

Inzercia

Nakoniec sľúbené odkazy. Nie všetky sú cestopisy, ale zo všetkých sa dozviete niečo o živote v tých dobách. Viacerí zo spomínaných autorov napísali ešte ďalšie podobné diela, ale k tým sa už preklikáte :). 

https://zlatyfond.sme.sk/dielo/5040/Pokorny_Z-potulek-po-Slovensku-I/1

https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1798/Dubravsky_Male-Karpaty-a-Biela-Hora/1

https://zlatyfond.sme.sk/dielo/505/Halek_Zapisky-lekara/1

https://zlatyfond.sme.sk/dielo/890/Holuby_Obrazky-zo-Slovenska/1

https://zlatyfond.sme.sk/dielo/879/Holuby_Z-mojich-ziackych-casov-modranskych/1

Odporúčame

Blog
Mladí, ktorí nikam nepatria

Mladí, ktorí nikam nepatria

Pred nedávnom som na Postoji čítala článok, ako sa dominikáni v Košiciach začali venovať pastorácií slobodných ľudí. Inšpirovalo ma to k spísaniu tohto článku, ktorého ideu som mala už dlho v hlave, a s ktorou som sa chcela podeliť s ostatnými.

Blog
Načo je nám svedomie?

Načo je nám svedomie?

Bigotná chudera" a iné urážky pre svoje presvedčenie a uplatnenie svojej slobody si vyslúžila farmaceutka z Košíc. Keď vidím progresívny typ slobody portálu Zomri a úroveň úcty, ktorú vyjadril pán MUDr. Záhumenský voči kolegyni - zdravotníckej pracovníčke zdá sa, že viac mediálne dovolenej slobody má fanúšik mercedesov, toho nik nenúti predávať volgy alebo moslim, ktorého nik nenúti predávať bravčový kebab. Ukážem Vám pár svedomí a ich akcie.