2019 - rok, kedy sme prestali komunikovať

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
2019 - rok, kedy sme prestali komunikovať

Komunikácia je základom akéhokoľvek vzťahu: s Bohom, s druhým človekom i so sebou samým. Prejavuje sa tým, že dokážeme venovať čas, pozornosť, reflektovať jednotlivé potreby či očakávania. Kde sa vytratí komunikácia, nastúpia útoky, obviňovania, neustále hľadanie dôvodu prečo niečo nie.... alebo naopak: ignorácia, tichá domácnosť, útek.

Aj v roku 2019 sa veľa ľudí rozhodlo prestať komunikovať s Bohom. Jednoducho preto, že sa v ich vzájomnom vzťahu čosi pokazilo. Boh, ktorý má byť cieľom nášho života, sa pre mnohých stal prostriedkom k dosiahnutiu šťastia. Nie, Boh nie je nástroj na dosahovanie cieľov, nie je čarovný deduško alebo babička z rozprávky, nie je uväznený v čarovnom kresadle alebo v troch orieškoch, nedáva nám zázračné brko ani bezodnú kapsu. Ak si mýlime Boha s čarovnou postavou z nejakej rozprávky, škôr či neskôr príde rozčarovanie a Boha zo svojho života vyrydíme, lebo skrátka nefunguje. Boh nie je nástroj, je cieľ. Nikdy nikomu nesľúbil šťastie, pretože našim cieľom nie je byť šťastný. Ak niekto postaví na piedestál svojho života osobné šťastie, logicky tomu podriaduje všetko ostatné. No a keďže to nefunguje a všetko ostatné okolo sa rúca, takýto človek je stále viac a viac nešťastný. Boh nám sľubuje Božie kráľovstvo. Kráľovstvo lásky a pokoja. Nielen v zmysle eschatologickej perspektívy, ale už tu na zemi. Ak dáme Bohu vo svojom živote, vo svojom srdci prvé miesto, bude v našom živote viac lásky a pokoja. Ak bude Boh cieľom každého nášho úsilia, bude v nás jeho svetlo. A aj my sami sa staneme ľudmi, ktorí budú toto Božie svetlo prinášať iným. Vzťah s Bohom stojí za to budovať a komunikáciu s ním stojí za to udržiavať. Ak sme v z akéhokoľvek dôvodu svoj vzťah s Bohom prerušili, pokúsme sa v novom roku nájsť spôsob, ako ho obnoviť. Ovocie určite pocítime veľmi rýchlejšie, než sa nám to v tejto chvíli javí.

Aj v roku 2019 veľa ľudí prestalo komunikovať s niekým zo svojho okolia. Dôvodov je veľa, ale za ten hlavný by sa dala označiť naša pýcha. Pýcha nám našepkáva veľa škaredých vecí: som lepší, múdrejší, krajší, mám svoju pravdu, svoje hodnoty a moje videnie sveta je to jediné správne... Takto o sebe veľakrát zmýšľame. A nielen naša vlastná pýcha nám našepkáva nekomunikovať, ale denne nás v tom podporuje aj okolitý svet. Niekomu stačí povzdychnúť si a vyhlásiť, že s niekým sa jednoducho principiálne nekumunikuje. Niekto bez ťažkostí pouráža každého, kto si dovolí mu pripomenúť brvno v jeho vlastnom oku. Niekto sa zabarikáduje vo svojom svete odkiaľ podniká spanilé jazdy voči nepriateľovi, ktorého si sám vytvoril. Namiesto normálnej komunikácie sa iba urážame, nadávame si, útočíme jeden na druhého, alebo sa ofučíme, zabuchneme dvere a jednoducho sa spolu nekomunikujeme. Ak sme pre akýkoľvek dôvod prestali spolu komunikovať, je najvyšší čas to napraviť. Musíme sa spolu rozprávať, aj keď sa naše svety javia, že sú od seba nekonečne vzialené. Manžel s manželkou, rodič s dieťaťom, šéf so zamestnancom, konzervatívec s progresívcom, kresťan s ateistom, kaviareň s krčmou, západ s východom.... Či nebolo dosť v tomto roku hádok, osobných útokov, hladkania vlastného ega? Vari ich miera nie je už dávno za hranou slušnosti, po ktorej voláme? Jedine komunikácia, hľadanie pravdy, to je to, čo nás posúva dopredu. Ako jednotlivcov, ktorí žijeme svoje každodenné vzťahy, i ako spoločnosť. 

Aj v roku 2019 veľa ľudí prestalo komunikovať sami so sebou. Ak je komunikácia niečo, čo nás buduje a posúva, potom každé naše správanie, ktoré má opačný efekt, je opakom komunikácie. Zabudli sme venovať dostatok času sami sebe. Príliš sme boli zaujatí všetkým čo sa dialo okolo nás, neraz najmä tým, čo sa nás vôbec netýkalo, až sme celkom zabudli na seba. Prestali sme vnímať naše potreby. Nie tie najnižšie, tie sa hlásia o slovo každý deň sami od seba, ale tie vyššie. Zabudli sme čitať, stačia nám nadpisy, statusy, komenty, ale kedy sme si naposledy prečítali dobrú knihu, alebo aspoň nejaký hodnotný článok? Zabudli sme sa vzdelávať. Vzdelávanie nepatrí len do škôl, stále môžeme rozširovať svoje obzory a pracovať na sebe. Ak ostávame na úrovni toho, čo sme sa niekedy naučili a nikam sa neposúvame, prirodzene zaostávame sa okolitým svetom, ktorého kráčanie dopredu sa nedá zastaviť. Zabudli sme obdivovať krásu, ktorá nás obklopuje, ktorá nám pomáha povznášať sa nad márnosť všetkého, čo nás trápi a ničí. Ak si nevieme na seba nájsť čas, ak sa neviem zastaviť, nadýchnuť, vyvetrať si hlavu, načerpať nové poznanie, oddychovať, čítať, vzdelávať sa, počúvať hudbu, obdivovať krásu umenia....ako má potom vyzerať náš vnutorný svet? Ak nekomunikujeme sami so sebou, neustále sa cítime prázdni a túto prázdnotu sme schopní vyplniť kadečím, len aby sme sa na chvíľu lepšie cítili. 

Aj v roku 2019 sme toho veľa zanedbali či pokazili. Nič z toho sa už nedá zmeniť či urobiť inak. A je to tak dobre. Pretože aj na konci roka 2019 by sme si mali pripomenúť jednu základnú pravdu:

Všetko je presne tak ako má byť. Vždy.

Všetko v roku 2019, vrátane toho, čo sa nám nepodarilo, je príležitosť poučiť sa a niekam sa v živote posunúť.

Napriek všetkému a vďaka všetkému bol 2019 dobrý rok.

Bohu vďaka za všetky príležitosti poučiť sa a podrásť. Nielen v komunikácii. 

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo