Tri výzvy pre budúcnosť KDH: aká Cirkev, taká kresťanská politika (druhá časť)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Tri výzvy pre budúcnosť KDH: aká Cirkev, taká kresťanská politika (druhá časť)

Druhá časť trojblogu je o charizmatikoch, tradicionalistoch, R. Vašečkovi a vdp. Kuffovi.

Hoci na Slovensku platí odluka Cirkvi od štátu (až na finančnú) a kresťanské strany sú nezávislé od kňazov a biskupov (u niektorých to síce nie je vždy isté napr. KDŽP), strana zastupujúca kresťanov musí pozorne sledovať, čo sa v Cirkvi deje, a náležite na to reagovať. Netvrdím úplne, že popularita Cirkvi sa pretaví do popularity kresťanskej strany. Avšak keď sa kresťanstvu darí na duchovnej a cirkevnej úrovni, malo by sa to nejako politicky pretaviť. Čiže určitá korelácia tu je. (Smutný prejav tohto tvrdenia vidím napr. v Nemecku, kde stav kresťanskej politiky odráža stav kresťanských Cirkví.)

Dôležitosť tejto témy je zjavná aj vzhľadom na nejednotu kresťanov v politike. O princípe jednoty hovoril počas poslednej večere samotný Kristus (Jn 17).

O princípe jednoty hovoril počas poslednej večere samotný Kristus. Zdieľať

Netreba byť veľký mysliteľ, aby človek pochopil, že v jednote je sila. Kresťania sú v politike slabí a nedokážu presadiť napr. zmenu potratového zákona, lebo sú rozdrobení a majú tak horšiu vyjednávaciu pozíciu. Neočakávam od kresťanov v politike úplnú uniformitu, no aspoň určitý stupeň jednoty je potrebný. Treba povedať, že súčasná veľká politická roztrieštenosť má aj zásadné historicko-teologicko-cirkevné dôvody.

Charizmatici

Kresťanstvo na Slovensku je dnes pomerne heterogénne. Odzrkadľujú to aj rôzne teologické prúdy v Cirkvi. Jedným z prúdov je charizmatický prúd spoločenstiev, ktoré začali vznikať v 90.tych rokoch. Počiatok pôsobil veľmi protestantsky, no postupne sa toto hnutie charizmatických kresťanov dokázalo integrovať do štruktúr Katolíckej cirkvi a dnes odvádza na poli evanjelizácie mladých veľmi dobrú prácu. (Príkladom toho je aj Godzone tour počas týždňa Cirkvi pre mládež.) 

Problémom je, pokiaľ som dobre informovaný (vyrástol som v podobnom spoločenstvo a absolvoval som Godzone animátorskú školu), že kým na duchovnej rovine je formácia na vysokej úrovni, na intelektuálnej a politickej to pokrivkáva. Keďže tieto spoločenstvá majú aj politické ambície a pravidelne podporujú svojich kandidátov (dokonca v niektorých spoločenstvách to funguje tak, že lídri dajú odporúčanie voliť niektorú stranu alebo kandidáta,  a celé spoločenstvo volí viac-menej ako im bolo povedané), nedostatok intelektuálnej a politickej formácie sa prejaví v zlých rozhodnutiach. Títo ľudia nepresadzujú nič protikresťanské, iba neraz to kresťanské presadzujú veľmi nerozumným spôsobom.

Títo ľudia nepresadzujú nič protikresťanské, iba neraz to kresťanské presadzujú veľmi nerozumným spôsobom. Zdieľať

Čo je však podstatné a úplne viditeľné je fakt, že približne 40 000 kresťanov zo spoločenstiev nevolí KDH, etablovanú kresťansko-demokratickú stranu, ale volia svojich kandidátov, ktorí sú všelikde roztrúsení a celkovo nemajú veľký výtlak v NR SR. Opäť, títo kandidáti sú hodnotovo dobre ukotvení, len spôsob ich angažovania je otázny. 

prípad Vašečka

Očividným príkladom je Richard Vašečka, ktorý bol zvolený do NR SR za Oľano. Potom sa rozišiel s Igorom Matovičom a vstúpil do KDH, aby bojoval s Alojzom Hlinom o post predsedu KDH. Prehral a odmietol akokoľvek pomáhať hnutiu. Založili s Annou Záborskou a Braňom Škripekom Kresťanskú úniu, ktorá bola akosi nepodarená už od začiatku (Postoj ohlásil vznik KÚ pred oficiálnou tlačovou konferenciou KÚ). Keď KÚ nebola úspešná v eurovoľbách (dokázali presvedčiť opäť iba tých istých 40000 ľudí, čím získali 4% a zistili, že naratív „KDH volí 6% kresťanov, nás budú voliť ostatní“ nefunguje), začali uvažovať čo ďalej. Samostatne  nemali šancu a hľadali, kto ich prichýli. Richard Vašečka po svojom putovnom politickom dobrodružstve skončil na tej istej kandidátke, vďaka ktorej sa dostal do NR SR, kandidátke Oľano. Okrem neho je na nej opäť kopa liberálov (presadzujúcich aj zavedenie registrovaných partnerstiev),

Okrem neho je na nej opäť kopa liberálov (presadzujúcich aj zavedenie registrovaných partnerstiev). Zdieľať

čo je pre KÚ, zdá sa, menej problematické ako niektoré nejasné vyjadrenia predsedu KDH. 

Je zrejmé, že kresťanské hodnoty treba vedieť rozumne a zmysluplne politicky presadzovať. Podať len tak ad hoc protipotratový zákon každých 6 mesiacov a čakať čo sa stane bez aktívnej kuloárnej práce mi príde ako amaterizmus. (Je tiež zrejmé, že nie každý kto príde s tým, že sa mu Duch Svätý zjavil s posolstvom, aby vstúpil do politiky, či aby takto hlasoval, alebo toto predložil, nie je hneď zástupca kresťanov, ani ho to neurobí rozumným a prezieravým politikom). Každopádne faktom zostáva, že KDH zatiaľ nedokázalo integrovať túto časť kresťanov. Pričom práve títo kresťania sú potrební, lebo je medzi nimi mnoho mladých šikovných ľudí, ktorí by mohli priniesť novú energiu, nápady a zároveň posilniť kresťanskú demokraciu na komunálnej i národnej úrovni. 

Tradicionalisti

Druhým prúdom, ktorý sa objavuje v Cirkvi čoraz viac sú tradicionalisti. Dajú sa poznať podľa toho, že chodia na tridentské latinské omše, možno pôsobia predkoncilovo, a niekedy majú radikálnejšie politické názory. Tradicionalistov, najmä tých z USA, pomerne dobre poznám. Sám pravidelne chodím na tridentskú omšu, ktorá je pre mňa veľmi mystická. No na teologickej a politickej úrovni sa na tradicionalistické hnutie pozerám trochu skepticky. Čo sa týka teológie, je tu tendencia viniť Druhý vatikánsky koncil (1962-1965) za krízu Cirkvi, ktorá bola v 70.tych a 80.tych rokoch. Celá tematika je veľmi komplexná, pretože na Slovensku sa nás to veľmi nedotklo kvôli komunistickej izolácii, kým na Západe zúrila sexuálna revolúcia, ktorá zdeformovala kultúru, a niektorí biskupi skutočne nesprávnym spôsobom implementovali závery Vatikánu II. To vedie tradicionalistov k antikonciliárnym postojom a v extrémnych prípadoch ku sedevakantizmu (pápežský stolec je od Pavla VI. uprázdnený, pretože pápež upadol do herézy). Častým fenoménom je aj historicizmus, ktorý sa prejavuje určitou nostalgiou typu „Ako dobre sme sa mali pred tým Druhým Vatikánom...“ Je pravda, že Cirkev stále zápasí a hľadá spôsob ako viesť dialóg s moderným a postmoderným svetom zmietajúcim sa v rôznych filozofiách: od materializmu, cez konzumizmus, relativizmus, emotivizmus, ateizmus, až po gender a totálny náboženský indiferentizmus. Pokusom o odpoveď na koncile je dokument Gaudium et Spes

Dôkazom toho, že podobné prúdy sú u nás prítomné je aj pôsobenie viacerých kňazov, veriacich, či zoskupení ako napr. Nadácia Christiana Slovakia, ktorá naposledy zorganizovala prezentáciu knihy Druhý vatikánsky koncil: Doposiaľ nenapísané dejiny od prof. Roberta de Matteiho popri návšteve kardinála Burka. Dokonca trnavský arcibiskup Orosch napísal k tejto knihe úvodné slovo. Je prípustné kritizovať koncil i pápeža, no všetko má svoju mieru. Prof. Mattei ide za hranu a arcibiskup sa pod to podpíše. O čom to svedčí? 

Každopádne tieto teologické postoje majú politické implikácie: podpora radikálnejších politikov, ktorí sa hlasne vymedzia a odmietnu moderný „skazený“ svet. Áno, takíto kresťania i kňazi budú voliť Kotlebu a Harabina.

Áno, takíto kresťania i kňazi budú voliť Kotlebu a Harabina. Zdieľať

S narastajúcim ideologickým liberalizmom je možné, že tento prúd v Cirkvi bude narastať ako je tomu v USA (hoci tam je tento prúd taký veľký kvôli liberálnym vplyvom v Cirkvi a občasnému experimentovaniu s liturgiou.) Dôsledkom bude nárast extrémizmu s kresťanskou nálepkou, pretože skutočný kresťanský politik nemôže byť extrémista, hoci môže byť radikálne verný svojim hodnotám. Hoci tradicionalistický prúd na Slovensku nie je momentálne veľký, zásadným problémom je, koho si títo kresťania vyberajú za politických reprezentantov, a nie až tak aké názory zastávajú v teologických diskusiách, pretože rozumná a konštruktívna diskusia je potrebná.

prípad Kuffa

Osobitný fenomén je žakovský farár Marián Kuffa, ktorý viedol veľkú kampaň proti Istanbulskému dohovoru a stále vedie svätú vojnu proti liberalizmu. Stačí si pozrieť jeho kázne a človek niekedy nevie, či je stále v kostole alebo na politickom mítingu

Stačí si pozrieť jeho kázne a človek niekedy nevie, či je stále v kostole alebo na politickom mítingu.  Zdieľať

Každopádne napriek jeho sociálnym zásluhám, ako katolícky kňaz prekračuje hranice politickej angažovanosti. Jeho osobné verejne prezentované závery sú viaceré: KDH je liberálna strana, redaktor Postoja je liberálny kresťan, a v podstate väčšina kresťanských politikov sú liberálni kresťania (okrem jeho brata Štefana(KDŽP), jeho asistenta Zbiňovského (SNS), Mariána Kotlebu a Štefana Harabina). K tomu pár bonmotov typu: Poncius Pilát bol prvotriedny liberál (hoci bol stoik a pragmatik, a nemohol byť liberál, keďže liberalizmus vznikol cca. v 17. storočí) alebo pôvod liberalizmu je v páde anjelov. Zaujímavosťou je, že farár Kuffa je politicky na podobnej úrovni ako tradicionalisti: Harabin a Kotleba sú podľa neho dobrí reprezentanti kresťanov, lebo sú proti potratom, gendru, Istanbulskému dohovoru a homosexuálnym zväzkom. Pred korupciou, klamstvami a nacizmom radšej zavrime oči alebo sa ich snažme odignorovať, veď každý kradne a klame... 

Čo s tým?

Vidíme, že integrovať na politickej úrovni tieto dva prúdy bude veľmi náročné. Odhadujem, že sa skôr bude dať dohodnúť na rozumnej spolupráci s charizmatickým prúdom než s tradicionalistickým. Avšak KDH nie je náboženská organizácia, ale politická strana. Preto formovať v sociálnej náuke Cirkvi musia najmä biskupi, kňazi a vzdelaní veriaci. Ak bude Cirkev zanedbávať formáciu veriacich v tejto oblasti a nebude prinášať viac foriem novej evanjelizácie, môže to na politickej úrovni skončiť divoko. Preto má zmysel investovať čas aj peniaze do kvalitnej formácie a osobitne do vzdelania. Mladí, vyformovaní a vzdelaní kňazi a veriaci dokážu priniesť obnovu Cirkvi, aj keby ich nebolo veľa, pretože kreatívna menšina s dostatočnými prostriedkami dokáže pohnúť väčšinou. 

Pre podobu kresťanskej politiky je tiež kľúčové, aby sa sociálna náuka v Cirkvi podávala v celistvosti a aby jej implementáciu žiadali najmä cirkevní predstavitelia od všetkých rovnako. Určite je problém, keď na západe Cirkvi skoro vôbec verejne nehovoria o kultúrno-etických témach, a zdôrazňujú iba ekológiu a otázky sociálnej nerovnosti. Avšak u nás je problém, keď sa uspokojíme iba s kultúrno-etickými témami (niektorým akoby išlo iba o obmedzenie potratového zákona) a rezignujeme na sociálnu nerovnosť, dôchodkovú politiku, vymožiteľnosť práva, zastavenie korupcie, rozvoj regiónov a pod.

Potom to vyzerá ako pri posledných prezidentských voľbách: lepší kandidát je Harabin (nevadí, že zdeformoval justíciu) alebo Šefčovič (veď so SMERom sa dohodneme, nevadí, že Šefčovič je hodnotový chameleón), len nie Čaputová, lebo tá je stelesnením všetkého zla zo západu. (Hoci jej názory na potraty, registrované partnerstvá a adopcie detí homosexuálnymi pármi sú neprijateľné.) Výsledok je, že najnormálnejšieho kresťanského kandidáta Františka Mikloška nepodporil nikto z biskupov, iba niekoľko osobnosti z kresťanského prostredia.

Všetky tieto podnety KDH potrebuje spracovať a náležite na nich odpovedať. Ideálne bude, keď KDH nájde ľudí, ktorých budú tieto prúdy rešpektovať a tak sa budú môcť aspoň čiastočne integrovať do KDH. Toto už otvára ďalšiu tému o straníckych krídlach v KDH. 


P.S. Ocením každý konštruktívny príspevok k tejto téme.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo