Tri veľké výzvy pre budúcnosť KDH: bitka na troch frontoch (prvá časť)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Tri veľké výzvy pre budúcnosť KDH: bitka na troch frontoch (prvá časť)

Prvá časť trojblogu je o zápase KDH so Smerom, Harabinom a Kotlebom, ako aj s moderným liberalizmom.

Tento trojblog som plánoval uverejniť ešte v novembri, no začala predvolebná kampaň a už nebol viac priestor pre reflektívne blogy. Okrem toho väčšinu pozornosti v tom čase odobral farár Marián Kuffa a list katolíckych biskupov v otázke politického angažovania sa kňazov. Čas Vianoc je vzácny nielen v tom, že si pripomíname narodenie nášho Spasiteľa, ale aj v tom, že aspoň na chvíľku utíchnu politické roztržky a volebná kampaň je iba v taktnom móde. Myslím si, že teraz je čas viesť diskusiu i na tému politiky v pokojnejšom štýle.

Posledné týždne som mal príležitosť viesť dlhé a pomerne ťažké rozhovory o KDH s viacerými ľuďmi. Podnietili ma k reflexii o smerovaní KDH, o jeho silných a slabých stránkach, o tom čo robiť, čo nezanedbať a čomu sa vyhnúť. Tento blog by mal byť dialogický a konštruktívny. Jeho cieľom je pomôcť KDH a kresťanskej demokracii. Bojovníkov, ktorí pod zámienkou kresťanstva ničia KDH je tu dosť. A ja sa k nim naozaj nemienim zaradiť. Prejdime teda k samotným výzvam.

V jednom rozhovore pre Postoj predseda KDH, Alojz Hlina, pomenoval tri frontové línie, na ktorých KDH zvádza boj. 

Prvý front: zápas so Smerom

Prvou líniou je zápas so Smerom. Leitmotívom týchto volieb sa zdá byť, aspoň z pohľadu opozície, poraziť Róberta Fica a stranu Smer spojenú s mnohými korupčnými kauzami a mafiánskymi praktikami. Hoci musíme počkať na závery vyšetrovania a rozhodnutia súdov, je pravdepodobné, že sa preukáže prepojenie mafie na stranu Smer. Smer začal svoju volebnú kampaň so sloganom „Zodpovedná zmena,“ čo je viac než paradoxné vzhľadom k tomu, že Smer na Slovensku vládne takmer nepretržite 12 rokov, Róbert Fico je stále predseda strany a teda má definitívne slovo pri všetkých závažných rozhodnutiach. Je pritom schopný potopiť vlastného premiéra, či ministrov (naposledy stratifikácia nemocníc), len aby si udržal moc. Teda Smer nesie priamu zodpovednosť za stav krajiny (do určitej miery aj za smrť Jána Kuciaka a jeho snúbenice) a zásadné reformy neplánuje, čo bolo vidno pri kozmetickej výmene vlády v roku 2018. Keď sa KDH voči Smeru stavia negatívne a chce ho s ostatnými opozičnými subjektmi poraziť, je to veľmi opodstatnený postoj. Zároveň vidno, že KDH je na tejto frontovej línii silné, lebo sa dokáže jasne vymedziť a odsúdiť nespravodlivosť.

Okrem toho si treba všimnúť dve veci: poslanecký klub Smeru nehlasuje za zlepšenie potratových zákonov.

Poslanecký klub Smeru nehlasuje za zlepšenie potratových zákonov. Zdieľať

Myslieť si, že Smer je garancia v oblasti kultúrno-etických tém je naivné. Smer urobí iba to, čo bude populárne. Ak budú trendy registrované partnerstvá, budeme mať registrované partnerstvá v legislatíve. Ešte jedna vec: keď sa o Smere hovorilo ako o "hrádze proti extrémizmu," dnes je to práve Róbert Fico, ktorý sa zastáva právoplatne odsúdeného poslanca NR SR za ĽSNS za rasistické tvrdenia, Milana Mazureka. 

Druhý front: zápas s Kotlebom a Harabinom

Druhou frontovou líniou je podľa Alojza Hlinu zápas o podobu konzervativizmu. V podstate súhlasím, no mám trochu pochybnosti, či u nás existuje tradícia konzervativizmu. V USA alebo vo Veľkej Británii určite áno, no na Slovensku sa konzervatívne spája zvyčajne s kresťanským, a teda je to skôr zápas o kresťanského voliča. (Osobne by som privítal, keby tu bola silná skupina občianskych konzervatívcov, nielen kresťanských.) Hoci na Slovensku máme cez 70% občanov, ktorí sa ku kresťanstvu pri poslednom sčítaní ľudu prihlásili, je zjavné, že väčšina úplne neštuduje katolícku sociálnu náuku a nehlasuje podľa toho vo voľbách. Aj to je jedna z príčin, prečo tu vystupuje toľko podivných politických reprezentantov kresťanov. Každopádne snaha KDH formovať slovenský konzervativizmus kresťansko-demokratickým spôsobom je veľmi rozumná a opodstatnená, pretože alternatívy sú značne ovplyvnené populizmom, nacionalizmom, extrémizmom, veľmi zvláštnym zahranično-politickým smerovaním alebo dokonca v niektorých prípadoch porušovaním ľudských práv. 

Je skutočne problém, ak by reprezentantom kresťansky zmýšľajúcich ľudí na Slovensku mal byť Marián Kotleba alebo Štefan Harabin. Strana Mariána Kotlebu je spájaná nielen s nacizmom, rasizmom a popieraním holokaustu, ale aj s vraždou, násilím a zásadnou nekompetentnosťou. Strana Vlasť Štefana Harabina sa snaží tváriť národno-kresťansky a anti-systémovo, pričom samotný Harabin budoval súčasný systém spolu s Vladimírom Mečiarom a Róbertom Ficom, a nikdy nebojoval tak ako dnes za kresťanské a národné hodnoty. Hoci niektorí kresťania i kňazi obhajujú Harabina, ja mu neverím, pretože skutočná zmena vyžaduje verejné pokánie a verejné zadosťučinenie spravodlivosti vzhľadom na krivdy a škody, ktoré verejne spáchal. Celkovo obaja títo páni s ich stranami pôsobia veľmi neautenticky a nekonzistentne kvôli ich minulosť. 

Na tomto fronte sa KDH dokáže veľmi ostro vymedziť, čo bolo zjavné z diskusií medzi Alojzom Hlinom a Štefanom Harabinom, či Mariánom Kotlebom. Otázne však je, či toto vymedzenie akokoľvek uberá voličov týmto stranám. Keďže voliči ĽSNS podliehajú silnej propagande (v niektorých prípadoch by som hovoril o „vymývaní mozgov“ alebo „brainwashing-u“), je ťažké ich presvedčiť, že ĽSNS nemá reálne riešenia a všetko, čo ponúkajú je hrubozrnný populizmus.

ĽSNS nemá reálne riešenia a všetko, čo ponúkajú je hrubozrnný populizmus. Zdieľať

Avšak možnosť liečby vidím napr. v častejšom pozývaní predstaviteľov ĽSNS do médií za podmienky, že budú mať silných oponentov, ktorí dokážu efektívne odhaliť ich extrémistické črty, neodbornosť a nekompetentnosť spravovať našu krajinu.

Tretí front: zápas s moderným liberalizmom

Treťou líniou je zápas so súčasným liberalizmom. Keby tu máme podporovateľov klasického liberalizmu na štýl Richarda Sulíka, nebol by to taký zásadný problém. Avšak vidíme, že liberalizmus deformuje do ideológie s pozitívnym obsahom. Už nie je neutrálny a nevymedzuje priestor pre každého, teda sa nesnaží o liberálnu demokraciu ako takú. Snaží sa priestor zahltiť. Richard Sulík so SaS nie je taký agresívny, lebo zvyčajne mu viac záleží na dobrom ekonomickom programe: menší štát, menej daní, práva jednotlivcov, eurorealizmus, atď. Dá sa s ním v mnohých ekonomických názoroch súhlasiť. Reprezentantom viac ideologického liberalizmu je Progresívne Slovensko.

Progresívna ľavica, ktorá chce importovať na Slovensko všetky kultúrno-etické “vymoženosti” Západu protirečiace ľudskej prirodzenosti a zdravému rozumu. Hoci ich boj proti korupcii, či enviro snahy treba oceniť, celkový dojem je, že sú umelo vyrobení a svojimi názormi neobhajujú záujmy väčšiny ľudí. Okrem toho stále platí, že slušnosť nestačí, potrebujeme spravodlivosť, lebo iba tá prináša pravý pokoj a mier v spoločnosti.

Slušnosť nestačí, potrebujeme spravodlivosť, lebo iba tá prináša pravý pokoj a mier v spoločnosti. Zdieľať

Tu by som ešte dodal, že je zaujímavé vidieť čo sa deje po uverejnení knihy Karola Sudora „Šiel som až na hranu,“ v ktorej Vladimír Palko odpovedá na mnohé otázky. Neprijatie tejto knihy zo strany viacerých liberálov a ich prejavy netolerancie a hejtu sú len ďalším dôkazom toho, že aj liberalizmus na Slovensku stojí na závažnej križovatke.

Dohoda o neútočení - tŕň v oku kresťanského voliča

Všimol som si, že kresťanský volič stále nedokázal stráviť dohodu o neútočení. V samotnej dohode sa píše: „Budeme vzájomne rešpektovať hodnoty, s ktorými sa naše strany identifikujú. Politiku založenú na hodnotách, kultúrno-etickom či náboženskom presvedčení považujeme za jeden z pilierov demokratickej spoločnosti, za prirodzenú a potrebnú súčasť verejnej diskusie. Budeme hľadať slovník a spôsob, ako dospieť' v kultúrno-etických otázkach k dohode. Demokratickí politici musia byť lídrami tohto dialógu. Tak, aby ich nemohli účelovo zneužívať extrémisti a protidemokratické sily.“ Takto formulovanú dohodu považujem za veľký posun vpred v politickej kultúre.

Avšak keď kresťanský volič vidí strany (KDH, Za ľudí, PS/Spolu, Sas), ktoré podpísali dohodu o neútočení s cieľom ponúknuť vládnu alternatívu, môže mať dojem, že KDH hodilo kultúrno-etické témy cez palubu vzhľadom na hodnotovú orientáciu ostatných strán. K tomu sa pridajú niekedy priostré vyjadrenia predsedu KDH a výsledok je zneistený kresťanský volič. Treba uznať, že predseda KDH osobne vkladá veľa energie do boja proti ĽSNS a Štefanovi Harabinovi a nie je odborník v bioetike napr. v porovnaní s profesorkou bioetiky Evou Grey (č.6 na kandidátke). Podstatné však je, že sa drží stanov a uznesení typu KDH bude chrániť život od počatia po prirodzenú smrť, KDH predloží zákon o ochrane života, či KDH nevstúpi do vlády, ktorá by chcela presadiť registrované partnerstvá či obdobný zväzok.

 Na prolife a profamily témy má KDH úplne iných ľudí: Eva Grey, Maroš Čaučík (č.12), Renáta Ocilková (č.14), Miriam Kuzárová (č.20), Marek Michalčík (č.21), Anna Verešová (č.17) atď. Títo ľudia sú hodnoverným stelesnením prolife snáh na Slovensku. Vďaka nim som si osobne istý, že KDH bude dobre reprezentovať kresťanov v kultúrno-etických otázkach. Hoci kresťania sú skoro všade, KDH je jediný klub, ktorý hlasuje v dôležitých otázkach jednotne a správne. Takúto záruku nevie dať žiadny iný klub, ani napr. Oľano (so svojimi príveskami, medzi ktorými je napr. strana Zmena Zdola majúca v programe bod o tom, že podporujú prijatie registrovaných partnerstiev) alebo Za ľudí, pretože tieto kluby sú tvorené kresťanmi rovnako, ako hodnotovými liberálmi. 

K tomuto bodu by som dodal, že počet potratov z roka na rok na Slovensku ubúda, čo je veľké pozitívum. Sociálna nespravodlivosť, korupcia a nevymožiteľnosť práva vedie ku kultúre, ktorá je ľahostajná k životu a ľudskej dôstojnosti ako takej. Preto je dôležité zdôrazňovať nielen obmedzenie potratového zákona, ale najmä prolife kultúru a komplexné presadzovanie spravodlivosti. 

Snáď aj vďaka konštruktívnej kritike z vlastných radov KDH na komunikácii s liberálnymi partnermi zapracuje. Je treba si uvedomiť, že s niekým sa vládnuť musí a keď sa na opačnej strane diskusie nachádzajú potenciálni koaliční partneri, očakáva sa tomu príznačné správanie. Ústupky v komunikácii sú možné, no volič to nemôže pochopiť ako ústupok z hodnôt, kvôli ktorým KDH volí.

Pokračovanie nabudúce

Dalo by sa písať na túto tému písať omnoho viac. KDH pracuje a vkladá mnoho energie do zápasov na troch frontoch. Verím, že tieto mesiace pred voľbami prinesú viac svetla a ukáže sa, kto skutočne reprezentuje kresťanov a kto je iba populista s kresťanským marketingom.  Po zvážení plusov a mínusov sa mi však zdá, že v spektre kresťansky orientovaných strán je KDH skutočne autentická, normálna, kultúrna a najmä konzistentná kresťanskodemokratická strana. V ďalšom blogu budem pokračovať písaním o vzťahu medzi rozmanitosťou slovenského kresťanstva a politických dôsledkoch tejto rozmanitosti, ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú aj to, či v NR SR prejde zákon o potratoch alebo nie.

Autor nie je člen KDH, ani nekandiduje do NR SR.


Zdroj: https://t.aimg.sk/magaziny/32JYM1miTa7T3Gwjpm4aJg.2560~Alojz-Hlina.jpg?t=LzEyMDB4NjMwL2ZpbHRlcnM6d2F0ZXJtYXJrKG1hZ2F6aW55L294MzhqdXVIVEVuUE9JajZPRVpHWGcucG5nLDI0LDI0LDAp&h=9xHWs_M-dewodGokDk367A&e=2145916800&v=1

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Prečítajte si tiež