Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
26. december 2019

O vianočnom materializme inak

Napočúvali sme sa už nejednu kritickú kázeň, ako sa nám odcudzil pôvodný zmysel Vianoc. Niežeby to nebola pravda... ale ja som sa teraz rozhodol pre zmenu materializmus obhajovať.
O vianočnom materializme inak

Dcéra nedávno utrúsila postreh o zberateľstve hudobných kompaktných diskov ako o symptóme materializmu. Chápal som, prečo to vraví – vyrastala už v dobe vlády virtuálnych nosičov. Načo hromadiť doma kúsky plastu, keď hudbu môžete kedykoľvek vychutnať online alebo mať uskladnenú v pamäťových zariadeniach zaberajúcich neporovnateľne menej priestoru oproti kypiacim knižniciam natrepaných cédečkami. V odpovedi som poukázal na celistvosť umeleckého artefaktu, pri ktorom môžete popri vychutnávaní zvukovej hostiny študovať výtvarné spracovanie obalu, informácie a texty v booklete či fotografie obľúbenej popovej hviezdy ukrytej pod nánosom pestrých keriek, až oči prechádzajú. Ešte výraznejšie to platí o kultúre vinylov, ktoré nie tak dávno skeptikom predviedli pravé zmŕtvychvstanie.

Keby bolo viac času a bystrosti, mohol som aj odcitovať malú prednášku z propagačného výtvarníctva, ktorej som nedávno vystavil jej mladšieho brata, aby som mu sprostredkoval tradičné umenie láskyplného spracovania vizuálnej stránky elpéčiek. Vytiahol som z police platňu Joe Walsha, niekdajšieho člena skupiny The Eagles, „But Seriously, Folks...“ z roku 1978, ktorá má na prednej strane detail menovaného hudobníka, pred ktorým sa vznáša nejaké pečivo a ovocie a z nosa mu vychádzajú bublinky. Keď obal otvoríte (je totiž rozkladací ako bolo zvykom najmä v prípade dvojalbumov), zistíte, že ide o väčšiu fotografiu a pláva tu ďalšie ovocie. Na vnútornej dvojstrane potom uvidíte scénu ako celok: J. Walsh sediaci na stoličke aj so záhradným stolíkom s naservírovaným občerstvením a slnečníkom klesá na dno bazéna a prekvapene krčí plecami nad kanadským žartíkom, ktorého sa očividne stal obeťou - skutočne naturalistická ilustrácia názvu, ktorý by sa dal preložiť asi ako „No tak, ľudia - to vážne?!“ Výtvarný koncept tým však ešte nekončí: vnútorný ochranný obal samotnej platne má podobu obrusu, rovnakého ako na predošlých záberoch, pokrytého kvapkami vody.

To bolo v zlatej ére hudobných albumov. Keď toto dielko neskôr vydali na CD, jediné, čo z komplexného konceptu zachovali, bola fotka z vonkajšej strany obalu, navyše zmenšená viac, než bolo nutné. Existujú však aj príklady peknej grafiky kompaktných diskov – napr. CD Grahama Gouldmana, niekdajšieho člena skupiny 10cc, z roku 2017, ktoré mi predvčerom priniesol istý Ježiško. Už samotný názov „Play Nicely and Share“ má viac rovín významov – v prvom rade ide o výchovnú vetu, ktorá sa zvykne povedať skupinke detí, napr. súrodencov: „Hrajte sa pekne a podeľte sa!“ Ako ale vyplýva z textu titulnej piesne, tu je to adresované celému ľudstvu – akási výzva na priateľské spolunažívanie, na ktoré dospelí zabúdajú. Výtvarné spracovanie sa pohralo s ďalším významom vety – na obale sa autor so zabalenou gitarou v ruke vzďaľuje parkom po chodníku, okolo ktorého sú tiež porozostavované gitary zabalené v papieri a previazané šnúrkou, s krasopisným oznamom „Play Nicely and Share“ (Pekne si zahrajte a zdieľajte) – čiže dochádza nám, že ide o obecné nástroje na zapožičanie a zabrnkanie, niečo ako verejné búdky s knihami alebo mestské bicykle. Koncept je ďalej rozvíjaný na zadnej strane (detail baliaceho papiera s ľanovým motúzom), vnútri bookletu (fotky gitár k dispozícii na rôznych miestach – vo vlaku, na ulici, a ľudí rôzneho veku a pohlaví, ktorí si ich práve vyzdvihli) a nakoniec korunovaný samotným diskom s potlačou detailu zadnej steny akustickej gitary, kde vidíme typický spoj dvoch dýh s krásnou kresbou dreva.

Samozrejme, Biblia sa varovaniami pred službou mamone, zhromažďovaním pokladu, ktorý kradne zlodej a žerie hrdza a moľ, či vykrmovaním srdca na deň zakáľačky len tak hemží. Skok ťavy cez obruč ucha ihly nenadrezúrujete – tá potvora vždy zavadí o okraj hrbom. (Bacha na to, filatelisti a numizmatici!) Ale vyčítať kombináciu „neuchopiteľného“ umenia s jeho „hmatateľným“ stelesnením práve na Vianoce sa mi nezdá najvhodnejšie... Som si istý, že by sa našli hejteri, ktorí by to považovali iba za trik na záchranu predajnosti fyzických hudobných nosičov a odvádzanie pozornosti od najdôležitejšej podstaty –  hudby ako takej. Som si tým istý preto, lebo hejteri sa nájdu na všetko. Aj výzdobu katolíckych kostolov považovali za trik na ohúrenie prostého človeka a odvádzanie pozornosti od najdôležitejšej podstaty. (Ako keby Krása konkurovala Dobru!) Ale nezaujatý a esteticky vnímavý človek vhodne využitý materializmus určite v správnej miere skôr ocení. Podobne: keď bola hmota dobrá pre Ducha, Myšlienku myšlienok, nemal by šialený koncept zrodu Boha vo fyzickom tele do konkrétnych podmienok času a priestoru pohoršovať ani nás. (I keď mnohé heretické prúdy od začiatku pohoršoval.) Z tohto hľadiska sú Vianoce nielen najkrajším, najsentimentálnejším, ale naozaj „najmaterialistickejším“ sviatkom kresťanstva. Ak sa do podoby nezriadeného konzumu zvrhli práve Vianoce, a nie povedzme Veľká noc či deň svätého Patrika, asi to nemusí byť iba náhoda. Ak sa dávni kresťania rozhodli prekryť dni najväčšieho rímskeho hodovania a zmyslových pôžitkov práve sviatkami Božieho narodenia na svet (pokiaľ v tom majú určití historici pravdu), asi to nemusí byť iba náhoda. Ak chceme osláviť šokujúcu udalosť, že Boh sa prepožičal prízemnej, obmedzujúcej hmote a jediný krát vyskúšal telo, ktorá iná slávnosť by asi mala hmotné radosti zdôrazniť a telo potešiť?

Možno namietnuť, že sa iba normálne mení doba - že výtvarne prepracovaný obal albumu nebol vystriedaný ani tak tlačidlom „download“ ako skôr video kultúrou, a v pohansky zmenenom západnom svete je len prirodzené, že sa sviatočná veľkorysosť zvrhla: pod nánosmi blikavých svetielok už nevidno zeleň ihličnanu, symbolizujúcu večný život, a zo závejov darčekov pod ním Jezuliatku v jasliach nevykúka ani palček na nôžke. Nikomu už ani nenapadne dávať túto hojnosť do súvisu s filozofickým úžasom nad existenciou Alfy a Omegy, ktorá si potrebovala aj čistiť zuby. Ale tak či tak, z oboch prípadov vytŕča vyzdvihnutie krásy tvorivosti a dobra stvorenstva. Vianoce navyše odhaľujú unikátnu, už Chestertonom v 6. kapitole „Ortodoxie“ vyzdvihovanú schopnosť kresťanstva spájať v sebe ostré kontrasty: asketizmus otcov púšte a požívanie alkoholu Ježišovou partiou, chudobu betlehemskej maštale a bohatstvo štedrovečerného stola... Materializmus Vianoc teda nemusí byť iba zlý a odvádzajúci od radosti z Narodenín, ale zdôrazňujúci pozitívny vzťah kresťanstva k hmotnému svetu. Kresťanstva, pre ktoré nie je o nič typickejší pôst a celibát ako vanilkové rožteky a posvätnosť rodiny. Ide len o to, že všetko má svoj správny čas a správne miesto – ako spievala americká skupina Byrds v hite „Turn! Turn! Turn! (To Everything There Is a Season)“ v roku 1965 (pričom text prebral ešte pred nimi Pete Seeger z biblickej Knihy Kazateľ). Samozrejme, ide aj o správnu mieru – a na to, aby sme ju pri všetkom dokázali odhadnúť, pripíjam s pohárikom hriateho. Je na to totiž ešte stále správny čas, 2. sviatok vianočný.

(Pre hejterov, ktorí budú frflať, že medzi zabudnutým remeslom tvorby albumov a Vianocami nie je žiadna súvislosť: pod ľavým lakťom J. Walsha preplávava kapor.)

Inzercia

Inzercia

Som zatiaľ stále len nedokonalou kópiou seba samého... ale ešte na sebe popracujem. Profesionálny sizyfos v oblasti pedagogiky, amatérsky otec a manžel. Príležitostne sa venujem hudbe, foteniu a písaniu, lebo príležitosť robí zlodeja. Som aj skalný fanúšik výskytu v prírode. Verím v nemodernú myšlienku, že pravda existuje.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Maštaľ

Maštaľ

Predstavme si realitu Ježišovho narodenia. Aj náš život je podobný maštali, ale Ježiš ho mení.