Socha zodpovednosti a Šikmý postoj v Pise
Z gurmánskeho hľadiska sa vyjadrujem k horúcim gaštanom obdivne, pretože ich mám od srdca rád. Sú takým nenápadným superjedlom, ktoré sa nachádza v našich žalúdkoch už po tisíce rokov. Zvykli sme si na gaštany. Nemáme s nimi problém. Sú sladké a dokážu zasýtiť. Som si istý, že raz budeme mať tieto poctivé jedlé gaštany zakorenené aj v našej ústave.
Američanom darovali kedysi dávno Francúzi Sochu slobody. Je veľká a má širokú panvu, a hoci nemá zmysel pre humor, je poctivou atrakciou a filmovou kulisou pri kvalitných katastrofách.
A ja sa pýtam, kde má Amerika Sochu zodpovednosti? Napriek tomu, že je sloboda krásna, bez zodpovednosti nemá význam. Bodka.
Situácia v Amerike a Európe totiž vyzerá presne tak. Ľudia vyvrátia krky a pozerajú sa iba na slobodu a Slobodu – naozaj doslova! Len málokoho trápi, že táto jedna jediná socha Ameriku ani Európu nezachráni, čo ukazuje aj súčasná situácia vo svete.
Sloboda bez zodpovednosti sa môže ľahko stať anarchiou a zase raz totalitou. O zodpovednosti, hoci je slobode prinajmenšom na roveň, sa veľa nehovorí. Možno každého vystraší už len to slovo... a že by sme jej postavili sochu? V žiadnom prípade!
Aspoň jedno je jasné. Už vieme, ako by taká socha vyzerala: sedela by (ako Marián Kočner) na ruskom medveďovi (koniec slovenskej rusofílie), v jednej ruke by pevne zvierala uzdu (aby sme sa nebáli ruských tankov) a v druhej by niesla obrovskú misu s práve dopečenými gaštanmi (Dankove gaštany zodpovednosti). Z nich by stúpala k oblohe para (smerom do neba, ale bez Smeru). Vo vlasoch by mala talianske vlajočky, hlavne tie zo Sicílie a Neapolu (znak spolupráce), ale boli by otočené naopak – koniec spolupráce. A akýže by mala krk! Dlhočizný. Proste by mala opačné miery ako Fico.
Bola by to vysoká štíhla brunetka (len nie Mária Trošková), ktorá neznáša futbalové štadióny a daňové podvody. Na opasku by mala pripnutý prázdny mešec peňazí, aby nám pripomínal, koľko zostane v rozpočte peňazí po jeho rozkrádaní. Prázdny mešec by tiež symbolizoval výšku slovenského dôchodku a zároveň výšku vypočítanej čistej mzdy Slovákov po jej zdanení.
Táto Socha zodpovednosti by sa zvedavými, doširoka otvorenými očami upierala na východ Slovenska, kde údajne nič, ale vôbec nič nie je. Postavili by ju v Nitre, lebo tam som dlho býval. Rád by som sa tam na ňu chodil pozerať a popíjať pri jej medenej papuči čaj. Nesladený, samozrejme.
Sochu slobody by sme mohli postaviť tiež, ale musela by byť menšia, aby už ľudia nemali pocit, že majú na všetko právo, no žiadnu povinnosť.
Práve preto vám želám veselé vianočné súsošie!
Tu nájdete odkaz na Dankove horúce gaštany zodpovednosti:
