Odišiel k Pánovi vzácny človek (za martýrom viery a vlastencom Jankom Brichtom)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Odišiel k Pánovi vzácny človek (za martýrom viery a vlastencom Jankom Brichtom)

Dňa 28.novembra nás opustil a na večnosť k Pánovi odišiel úžasný človek Ing.Ján Brichta vo veku 91 rokov. Celý svoj život obetoval obrane viery, či už ako saleziánsky študent, dlhoročný politický väzeň pre vieru, či aktívny protivník bývalého totalitného režimu. Po novembri 89 zase ako spolutvorca kresťanskej demokracie a aktívny podporovateľ vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Ján Brichta sa narodil 8. novembra 1928 v Jablonovom na Záhorí, kde vyrastal v skromných pomeroch roľníckej rodiny. Počas gymnaziálneho štúdia v Šaštíne si ho získala práca saleziánov venovaná mládeži. Po maturite sa preto rozhodol pokračovať v saleziánskom pedagogickom študentáte v Šaštíne, kde absolvoval šesť semestrov.

V apríli 1950 tu Jána aj jeho spolužiakov zastihla akcia K (kláštory), ktorou sa komunistický režim pokúsil o likvidáciu mužských reholí v Československu. O niekoľko dní neskôr všetkých naložili do autobusov a odviezli do sústreďovacieho kláštora v Podolínci. Režim sa však márne snažil týchto mladých mužov, oddaných viere, priviesť na „správnu“ cestu.

Koncom augusta ich prepustili domov, Ján však dostal povolávací rozkaz do PTP, do tábora Libavá neďaleko Olomouca. Vďaka priateľovi, lekárovi z Bratislavy, ktorý mu odporučil operáciu čelných dutín, získal možnosť vrátiť sa na Slovensko.

Chcel emigrovať do zahraničia, ku skupine, s ktorou mal utiecť do Talianska, sa však už pripojiť nestihol. Ostal ale v kontakte s kňazmi, ktorí pripravovali ďalšie úteky, ako napr. so Štefanom Sandtnerom. Páter Sandtner mu dal niekoľko obálok s menami ľudí z celého Slovenska, ktorí mali tvoriť ďalšiu skupinu utečencov, a ktorým Ján osobne odovzdal odkazy o plánovanom odchode. Ihneď po návrate z tejto cesty sa odobral do Jablonového, aby sa pripravil na útek do zahraničia. Ján odišiel do Šaštína, kde sa stretol so skupinou študentov i niekoľkých starších kňazov, na ktorých bol vydaný zatykač.

Nadránom 8. apríla 1951 sa vydali na pochod k hraniciam, postup im však sťažoval rozmočený terén, čo znášali obzvlášť ťažko starší kňazi. Samotné preplavenie rieky Moravy bolo takmer nemožné kvôli rozvodnenému toku a množstvu polámaných stromov. Rozhodli sa preto pre návrat, cestou späť však väčšinu z nich chytili príslušníci Pohraničnej stráže. Odviezli ich na Bratislavský hrad a onedlho do povestného „leopoldovského mlyna“.

Tu podstúpil tri mesiace tvrdých výsluchov sprevádzané hladom a zimou. Na proces, ktorý sa konal vo februári 1952, ho „pripravovali“ už v Justičnom paláci v Bratislave. Nakoniec si vypočul ortieľ – pätnásť rokov väzenia.

 Po niekoľkých týždňoch v ilavskej väznici ho napokon previezli do Jáchymova na tábor „Dvanáctka“. Tu ho síce už nebili, ale musel ťažko pracovať v zdraviu škodlivých uránových baniach. V decembri Jána premiestnili na tábor Nikolaj, aj tu však musel čeliť každodennej ťažkej práci bez nároku na voľno a neznesiteľným životným podmienkam. V roku 1954 sa sťahoval opäť, tento raz na tábor Rovnosť.

Medzitým podnikali jeho rodičia, ktorých uvidel až po piatich rokoch väznenia, všetky kroky, aby Jána predčasne prepustili, čo sa nakoniec podarilo v decembri 1958.

V januári 1959 nastúpil do družstva v rodnej obci, kde pracoval ako kŕmič, dojič, i závozník. Na družstve bol zamestnaný až do roku 1989, popri práci však vyštudoval inžinierstvo a po roku 1990 dokonca aj teologickú fakultu. Ani jemu, ani jeho deťom nikdy nedali susedia pocítiť, že bol väzňom. Za jeho pomoc ľuďom v družstve si ho vždy vážili.

Toľko z údajov uverejnených Ústavom pamäti národa, kde sa môžete o tomto úžasnom človeku dočítať aj jeho ďalšie výpovede k ťažkému skúšaniu, ktoré pre svoje presvedčenie musel podstúpiť. https://www.upn.gov.sk/sk/jan-brichta-1928/ .

 

Ja som Janka Brichtu spoznal pri zakladaní Kresťanskodemokratického hnutia, v ktorom pracoval od samého začiatku. V družstve v poslednom období pracoval ako účtovník a tak mal skúsenosti aj s takých racionálnych činností, ako je vedenie hospodárskej agendy politickej strany. Jeho hlboká viera bola spojená aj s láskou k národu a preto podporoval všetky aktivity, ktoré viedli k slovenskej zvrchovanosti zavŕšenej vznikom samostatnej Slovenskej republiky.

Drahý Janko boli sme v tom čase ešte mladí ľudia a ty si sa k nám správal ako láskavý otec. Veľmi si vážime, že si s nami, ako aj s ďalšími obetavými martýrmi a vlastencami, ktorí prešli komunistickými väzeniami ako bol Ivan Polanský, Tonko Malacký a ďalší sa zasadil o vznik samostatného štátu. Budeme na Teba myslieť a veríme, že aj Ty u nášho Pána budeš našim orodovníkom.

Česť Tvojej pamiatke !    

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo