Nielen o Vladimírovi Palkovi a kresťanoch v politike

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Nielen o Vladimírovi Palkovi a kresťanoch v politike

Stále s väčším sklamaním, ba až znechutením (ne)sledujem vývoj na našej politickej scéne.

Kam sme sa to ako spoločnosť posunuli za 30 rokov? Konzumne na vrchol našej existencie, politicky si ako občania "užívame" dno. Väčšinovo tolerujeme, ba až vyhľadávame bohapustý extrém, hazard s našou budúcnosťou a budúcnosťou nášho potomstva. Týmto výrazom by som označil v podstate všetkých zástupcov zvolených do súčasnej NRSR. Nemám najmenší problém toto tvrdenie preukázať aj argumentačne. Každá zo zvolených strán v určitom zmysle totiž napĺňa označenie bohapusto extrémistickej strany. Jediný argument za všetky - napriek tomu, že každému lídrovi demokratickej strany by malo byť nad slnko jasnejšie, že spojením sa za účelom porážky mafiánskeho systému fungovania štátu by sa bol už v posledných parlamentných voľbách dosiahol úspech, neurobili to. Nahrali tak mafiami ovládateľnému politickému elementu, a tým  sa postavili na jeho stranu. Extrémizmus, a dodám, bohapustý.

Čo je však horšie, v nastávajúcich parlamentných voľbách ideme v rovnakých koľajach ďalej. Vladimír Palko, hviezda nedávnych diskusií na KHD, pri príležitosti uvedenia doplneného vydania slávnej knihy Levy prichádzajú, hodnotil hlavne konzervatívne politické spektrum u nás, ale aj v západnej Európe, v Poľsku a Maďarsku, USA. S niektorými jeho postrehmi, hlavne pokiaľ ide o pomenovanie príčin rôznych sociálnych patológií a psychopatológií hroziacich od západného liberalizmu, sa stotožňujem, vo veciach hodnotenia konzervatívnej politiky na Slovensku ma však neprekvapil, naďalej žije v kŕči, ktorého je sám významným spoluautorom.

Na jednej strane ako jeden z mála, ak nie jediný zo slovenských pozorovateľov, kompetentne a objektívne hodnotí poľskú (aj maďarskú) politickú scénu, (dokonca i počínanie Donalda Trumpa) na druhej strane však prehliada práve našu možnú šancu - spôsob, akým dokázali poľské konzervatívne politické sily opakovane vyhrať parlamentné voľby. Sebavedomo vyhlasuje totiž také demotivujúce výroky ako to, že všetci kresťania na Slovensku nikdy nebudú v jednej strane, že nikdy nemôžu vo voľbách dosiahnuť 40%, dokonca ani 20.

Ako rozporuplné hodnotím vyjadrenie pána Palka na otázku o potrebe zjednotenia kresťanských síl. Povedal: "Rozumiem volaniu po jednote. Ale keď sa to povie len takto, že buďme jednotní(...) jednota má svoje predpoklady, ktoré keď nie sú splnené, jednota je nemožná. Treba sa pozrieť do minulosti, analyzovať, čo sa vlastne stalo. Nie gniaviť jeden druhého. U nás sa kresťania gniavia." Podľa mňa je chybou práve to, že sa až príliš pozeráme do minulosti, udalosti hodnotíme subjektívne, často povrchne a nekompetentne, a teda nezodpovedne. Z toho plynie naša chorá predstava, že strana, ktorú volím, musí na 100% vyhovovať mojej predstave. Žalostná prostoduchosť... Tu platí, že NIKDY nijaká strana nemôže splniť očakávania žiadneho z nejakých troch miliónov voliacich kresťanov na 100%. Napriek tomu tvrdím, že kresťanská strana na Slovensku (tretia sila) môže mať pokojne 30, dokonca aj 40% hlasov. Stačí, ak sa naši kresťanskí politici poučia od Jarosława Kaczyńského. Ten totiž dokázal SPOJIŤ do koalície Zjednotená pravica stranu Prawo i Sprawiedliwość, stranu Solidarna Polska a stranu Polska Razem/Porozumienie. Poľskí kresťanskí konzervatívci dávno pochopili, že voliči naozaj nepotrebujú sledovať neustále hašterenie a atomizáciu "svojich" politikov. Spojili sa a na rozdiel od našich "dôležitých" a nafúkaných mikropredsedov mikrostrán riešiacich prevažne seba riešia vážne záležitosti poľského, európskeho i celosvetového významu. Poľsko sa stalo vážnym hráčom v bezpečnostnej politike NATO, dokáže účinne čeliť pokusom rôznych liberálnych záujmov a síl EÚ o negatívne ovplyvňovanie poľského školstva, súdnictva i celej spoločnosti. Tento scenár nám však dlho nehrozí.

Žiaľ, naopak, začínam nadobúdať dojem, že lídri našej ako-tak štandardnej opozície v skutočnosti vôbec nemajú záujem poraziť bačovanie Smeru s jeho komplicmi. Prečo? Logicky - stačilo tak málo - zostaviť volebnú koalíciu (PS/SPOLU/Za ľudí/KDH/príp. SAS) podľa vzoru SDK s tým rozdielom, že po voľbách by sa koalícia rozpustila, všetko by si strany rozdelili podľa výsledku volieb. Smer by porazili výrazne a hravo. Ale tu by nastal kritický moment, v ktorom ja vidím zasadný problém - strach z prevzatia moci. Práve z toho viním lídrov dnešnej ako-tak štandardnej opozície - logika mi hovorí, že situáciu vyhodnotili podľa vzoru Kotlebu takto - nehas, čo ťa nepáli, ticho šúchaj nohami, občas naoko niečo pokritizuj, zhrabni milióny za hlasy vo voľbách. Načo budeš riskovať, že ťa bude strašiť nejaký vyvrheľ z basy či z iného kanála - pekne tíško driemkať v závetrí a možno to vydá aj na dve obdobia... Preto už nikto s charizmou nechce ísť do politiky, preto už nemám žiadne ilúzie smerom k nastávajúcim voľbám. Môj predpoklad - v tejto gubernii nemôže nezvíťaziť Smer, nemôže sa nespojiť s Kotlebom a Dankom a s hocikým, kto zas zradí voliča ako naposledy.

Temno... Dobrú noc! (Bojím sa, čo bude, keď sa raz zobudíme...)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo