Stretnúť Očakávaného

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Stretnúť Očakávaného

Vstúpili sme do jedného z najkrajších období liturgického roka týchto. Je to požehnaný čas radostného očakávania. Advent je mystický, tajomný, magický, ale aj prehliadaný, odsunutý, vyrušujúci. Myslím si, že každému z nás má čo povedať a ponúknuť.

Advent je pre nás kresťanov obdobie čakania a prípravy na príchod Ježiša Krista. Presnejšie  tri príchody. Ten prvý si pripomíname, je to Kristov tichý príchod na tento svet, teda jeho narodenie Betleheme. Ten druhý očakávame, je to Kristov triumfálny návrat na konci sveta, teda prechod  do novej formy existencie sveta a človeka. Ten tretí neustále prebieha, je to každodenný príchod Krista medzi nás, ktorý sa odohráva v našom stretnutí sa Ním v Božom Slove a u nás katolíkov aj v Eucharistii.

Pomenovanie tohto obdobia pochádza z latinského slova adventus, čo znamená príchod. V jazyku antického sveta bol tento výraz používaný na označenie príchodu významného človeka, návštevy kráľa, či cisára. Označoval tiež príchod božstva, ktoré vychádza zo svojej skrytosti. Kresťania si teda prirodzene osvojili toto slovo, aby ním vyjadrili svoj vzťah k Ježišovi Kristovi. On je ten Očakávaný, ktorý zo svojej skrytosti prichádza na túto zem, aby navštívil všetkých ľudí.

Denne chodievam po Kapitulskej ulici v Bratislave a minulý týždeň zaujal moju pozornosť drobný nápis na stene jednej z budov v jej hornej časti: Godot was here. Napadla mi otázka, koľko ľudí sa tam s ním asi streto? Hoci Kapitulská ulica sa nachádza v centre mesta, neparí medzi tie najrušnejšie. Pre jej osobitnú atmosféru ju roky vnímam ako ulicu hlbokých zmysluplných stretnutí. Ako bohoslovec som často a rád využíval prechádzku po Kapitulskej nielen na stretnutie s Bohom v modlitbe ruženca, ale aj na zmysluplné rozhovory so spolužiakmi. V čase Adventu ozvláštnené lákavou vôňou neďalekých vianočných trhov na Hlavnom námestí. Aj tie trhy neodmysliteľne patria k Adventu a tiež ponúkajú príležitosť na stretnutie s priateľmi. No predsa svojim spôsobom Advent deformujú, pretože nielenže ho svojim názvom i obsahom preskakujú, ale hlavne prekrývajú jeho vertikálny rozmer. Niekedy mám pocit, že Ježiš, na ktorého v Advente čakáme, je ako ten Godot z Kapitulskej ulice. Bol tu a čakal na nás, kým my sme postávali na Hlavnom námestí. A tak sme sa nemohli stretnúť.

Typická ponuka decembrových dní je pestrá: zhon, stres, naháňanie sa, nervozita a k tomu cigánska, lokše, varené víno, punč, medovina a to všetko okorenené donekonečna omieľanými vianočnými koledami, ktoré sa nám do Vianoc stihnú tak sprotiviť, že keď sa vyberieme na polnočnú a na jej konci tradične zaznie Tichá noc, povzdychneme si, že to konečne už máme za sebou. A pritom práve polnočnou omšou sa Vianočné sviatky iba začínajú.

Advent však dokážeme vnímať aj keď nie sme práve hlboko kresťansky založení. Nejakým spôsobom púta našu pozornosť cez svoje typické symboly. Nielen v kresťanských rodinách je najznámejším symbolom Adventu veniec, ktorý predstavuje víťazstvo, dôstojnosť a hold tomu, kto je očakávaný a prichádza ako víťaz, kráľ či osloboditeľ. Svojim tvarom naznačuje tiež kolobeh života, nestále opakujúci sa ročný cyklus. Dnes je moderné veniec nahradiť iným útvarom, no stráca sa tým jeho pôvodná symbolika. Svetlo štyroch postupne sa zapaľujúcich sviec naznačuje prichádzajúceho Ježiša, ktorý práve v dlhých decembrových večeroch rozptyľuje temnotu a strach, pretože prichádza medzi nás ako Svetlo sveta. Alternatívou nielen pre deti je obľúbený adventný kalendár s malými čokoládkami, ktorý má 24 okienok, čo zvyčajne nezodpovedá skutočnej dĺžke Adventu v danom roku. Každodenná čokoládka by nemala byť zjedená len tak, ale podľa pôvodného zámeru jeho tvorcov úmyslu by mala byť odmenou za každodenný vykonaný dobrý skutok.

Advent na Slovensku je v našich ľudových tradíciách aj magickým obdobím. Prelína sa v ňom kresťanská tradícia s ľudovými poverami. Veľmi pekne ilustruje naše adventné tradície spojené s poverami až čarovaním nádherný Ťapákov film Vianočné oblátky nakrútený podľa rovnomennej Kukučínovej predlohy. Kresťanský svätci od Kataríny, cez Ondreja, Barboru, Mikuláša až po Luciu počas celého Adventu inšpirovali našich predkov nielen v kostole svojimi životnými príbehmi, ale aj v domoch a v prírode kadejakými rituálmi spojenými s ich menami.

Advent má čo ponúknuť. Z jeho bohatej ponuky si vyberie každý podľa svojej chuti, času i schopností.

Osobne sa na Advent vždy veľmi teším a usilujem sa ho skutočne hlboko prežiť. Každý deň sa zastaviť, v tajomnom tichu skorého tmavého rána sa započúvať do Božieho Slova, precítiť Božiu prítomnosť, obnoviť v sebe pokoj a radosť zo stretnutia s Bohom.

Advent môžeme vnímať ako púť do Betlehema, kam sa ideme stretnúť s Ježišom. Aby sme bezpečne prišli do cieľa, máme tu troch vynikajúcich sprievodcov. Prvým z nich je prorok Izaiáš, ktorého sme stretli hneď v 1. adventnú nedeľu a spoločnosť nám robí celé prvé dva týždne Adventu. Ako prorok vyzýval vo svojej dobe obyvateľov Jeruzalema k zmene zmýšľania, k obráteniu, k návratu k Bohu. Aj nás Izaiáš pozýva k zmene života a obnoveniu vzťahov s Bohom a blížnymi. Toto je prvá a základná výzva Adventu. Zastavme sa a prijmime ju.

Na 2. adventnú nedeľu sa k prorokovi Izaiášovi pripojí posledný Pánov predchodca, jeho o pol roka starší bratranec, Ján Krstiteľ. On je hlas, ktorý hlása vtelené Božie Slovo. Spoločne z Izaiášom nás vyzývajú: „pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky“. Pripomína nám, že nestačí si uvedomiť kto som a čo mám na sebe zmeniť. Treba nájsť v sebe odvahu to aj urobiť. Pokánie totiž nie je len hrubá čiara za minulosťou, ale skutočná každodenná snaha byť lepším človekom. Zastavme sa a nezabudnime si, ak môžeme a chceme, v Advente vykonať dobrú, nie iba formálnu a zvykovú spoveď.

V druhej časti Adventu, ktorá začína každý rok 17. decembra, sa našou hlavnou sprievodkyňou stáva Panna Mária. Zanechávame svoje hriechy a Jána Krstiteľa a vraciame v čase o 30 rokov dozadu, aby sme sledovali dramatický príbeh jednej tínedžerky z Nazareta, ktorej Boh zásadným spôsobom zasiahol do života. Vyberá sa sama na dlhú cestu do neznámeho kraja, čelí opovrhnutiu za predmanželské tehotenstvo, je vydaná sa milosť a nemilosť svojho snúbenca, s ktorým potom vo vysokom štádiu tehotenstva cestuje do Betlehema. To všetko preto, lebo prijala Božie pozvanie. V nej sa Slovo stalo telom. Zastavme sa, aby sme mohli počuť k čomu ten istý Boh pozýva nás. Nebojme sa, ak nás to bude stáť námahu a nebojme sa ak budeme musieť strpieť nepochopenie.

Advent je čas odvahy. Odvahy urobiť niečo so svojim životom. Zastavme sa a skúsme to.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo