Zázraky a ignoranstvo. Sýty hladnému neverí.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zázraky a ignoranstvo.     Sýty hladnému neverí.

Poznajú bratislavskí úradníci a politici čím skutočne žije Slovensko ? Podiel slovenských potravín 38% je problémom aj možnosti získania príjmov pre našich ľudí. Chudoba ako dôsledok rozkradnutia štátu v tzv. privatizácii a pokračujúcej korupcii. Dokážu bratislavskí úradníci a politici riešiť problémy ? Bez zásadných zmien to určite nepôjde.

Vo štvrtok 28.11. som bol na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre na konferencii k situácii v slovenskom poľnohospodárstve a zásobovaní potravinami, s výhľadom do budúceho plánovacieho obdobia, o ktorom sa rozhoduje v EU. Nasledujúci piatok a sobotu zase na seminári aktivity FKI – Kresťan na vidieku v Oáze-nádej pre život v Bertotovciach pri Košiciach. V tomto príspevku nechcem podrobne rozoberať čo bolo ich obsahom, ale chcem upozorniť na vážnosť situácie týkajúcej sa chudoby, v ktorej žije veľká časť obyvateľov Slovenska a o ktorej sa skoro vôbec nehovorí.

V Nitre jednoznačne zaznelo, že ak sa situácia zásadne nezmení, nečaká nás žiadna ružová situácia. Slovenských potravín je v súčasnosti iba 38% a dovoz stále valcuje našich producentov. Kvalita dovozových potravín je síce nekonečne problematická, ale naše potraviny zahraničné obchodné siete, napriek divadlu, ktoré robia, na svoje pulty vo väčšom rozsahu nepustia. Pritom ceny potravín neustále rastú a chudobní ľudia budú mať čím ďalej väčšie problémy tento rasť prežiť. Katolícka charita sa síce s jednou obchodnou sieťou dohodla o podpore chudobných ľudí tým, že cez ňu je každému človeku umožňuje prispieť na ich podporu nákupom potravín. To však nie je riešenie problému chudoby, ale iba hasenie tohto požiaru.   

Aby sme si predstavili ako vyzerá chudoba na Slovensku uvediem niekoľko čísiel.

V exekúcii je na Slovensku okolo jedného milióna ľudí, čiže cca 20% obyvateľov štátu. Dôchodky 800 tisíc dôchodcov sú na takej úrovni, že na krytie základných životných potrieb majú na jeden deň okolo 10 eur. Mladé rodiny, ktoré majú viac detí sú na tom ešte horšie. Neúplných rodín s jedným, dvoma a troma deťmi, ktoré sú mnohé v obrovských ťažkostiach je okolo 200 tisíc.

Pre ilustráciu, ako sa v Bratislave hospodári s peniazmi nás všetkých, napísali v SME koľko stál galavečer  k oslave 17.novembra https://domov.sme.sk/c/22263107/galavecer-k-novembru-89-bol-dvakrat-drahsi-ako-v-kauze-evka.html . Šokujúce sú jednotlivé položky tohto programu: Pódium vyšlo na 310 000 euro. Ján Ďurovčík si za réžiu tohto gýču vypýtal 18 000 euroIMT SMILE za pesničku 13 200 euro.
Jana Kurucova, Pavol Bršlík a Janoska ensemble zobrali spolu viac ako 36 000 euro. Dirigent Rastislav Štúr za tento jeden koncert - 5000 euro. 
Katka Knechtová za pesničku 4200 euro.  Celkove to stálo 500 tisíc eur.

Politici na čele s pani prezidentkou Čaputovou a predsedom vlády Petrom Pelegrínim sedeli v poloprázdnom hľadisku. Koľko ľudí v chudobe by bolo vďačných keby sa tieto peniaze použili aspoň na riešenie ich ochrany pred blížiacimi sa mrazmi.

Na druhej strane môžeme sledovať rozbiehajúcu sa volebnú kampaň politikov, ktorí sa zaoberajú vecami, ktoré uvedeným ľuďom vôbec nepomôžu. Osočovanie kto kradne, kto si robí návrhmi zmien zákonov volebnú kampaň, kto koho odpočúva a kto akú hlúposť si posielal sms-kami, to počúvame dennodenne.

Progresívci Truban a Beblavým so svojim programom  „Bod zlomu“, Sulíková SAS-kárska „Agenda 2020“, sľubotechna oligarchu Kisku vraj  Za ľudí „Odvážne a zodpovedne“, to všetko sú programy síce bombasticky znejúce, ale v podstate ide iba o programy kozmetických zmien, odtrhnutých od reálneho života.

Pri tvorbe programu KDŽP sme sa zaoberali tým, ako vrátiť politikov a štátnych úradníkov k riešeniu skutočných problémov, ktorými zápasí zvyšok Slovenska. V tejto súvislosti padol návrh, že treba ministerstvá vysťahovať preč z Bratislavy, ktorá žije úplne inými problémami, ako väčšina ľudí.

O tom, že skorumpovaní úradníci a politici ovládli vrcholové štátne inštitúcie po „kočneriáde“ už určite nik nepochybuje. Kozmetické zmeny, ktoré navrhujú vo svojich programoch jednotlivé politické strany určite nezmenia situáciu. Zrejme by pomohla iba ich redukcia a vysťahovanie z Bratislavy a prijatie nových odborníkov nezaťažených korupciou a pomýleným bratislavským videním sveta.

Že sa problémy dajú riešiť sme sa mohli presvedčiť v Gombitovej OÁZE. Vdp. Peter Gombita so svojimi spolupracovníkmi vytvoril príbytok pre viac ako 250 ľudí bez domova, ktorí by v týchto studených dňoch mohli zmrznúť na ulici. Dokonca v týchto mrazivých dňoch určite ich počet narastie na viac ako 300. Je to miesto plné zázrakov, kde Božiu prítomnosť možno vidieť na každom kroku. V priloženom videu si každý môže pozrieť ako po novembri 89, spustlo miesto, kde našli svoj domov biedni ľudia - produkt „slobody bez zodpovednosti“. https://www.tvkosice.sk/video/583e92444526ca6fe57c2843  .

Perfektné skleníky, ktoré boli zásobované teplom z blízkej mestskej spaľovne odpadu, zostali opustené a zarástli kriakmi a stromami. Už ich vyčistenie a sprevádzkovanie je zázrak, za ktorým stojí dobrovoľníčka pani Marta Tóthová so svojimi spolupracovníkmi. https://drive.google.com/open?id=1YT9aFZKzhEQo83iTescdA7kfQRY4jBvF  .

Rovnako aj v meste Košice žije množstvo chudobných rodín, ktoré sa hanbia za svoju situáciu a tak o nich naši politici ani nevedia. Málokto by uveril, že na Slovensku ľudia hladujú a žijú v podmienkach horších, ako v rozvojových krajinách. So situáciou týchto ľudí nás oboznámila pani Soňa Vancáková riaditeľka OZ Maják Nádeje https://www.majak-nadeje.eu/o-nas . Hlavnou činnosťou tohto občianskeho združenia je ochrana ľudskej dôstojnosti a zmierňovanie príčin morálnej a hmotnej núdze rodín. Združenie Maják Nádeje sa venuje hlavne viacpočetným rodinám, osamelým matkám. Nedávajú im financie, ale konkrétne veci, čo potrebujú pre seba alebo do domácnosti. Raz týždenne sa rodina musí zúčastňovať tvorivých dielní, kde vyrábajú rôzne plátenné tašky, ružence, sviečky a pod z predaja, ktorých si pomáhajú aj finančne. Naraz pracujú so 60 rodinami, s jednou približne 2 roky, pokiaľ sa rodina dostane do takej kondície, že sa dokáže o seba postarať bez cudzej pomoci.

Pritom si treba uvedomiť, že zachraňovať ľudí z cudzích, alebo štátnych peňazí dokáže hocikto a ešte je otázne s akými výsledkami (aféra v zariadení „Čistý deň“ a teraz v domove dôchodcov „Steffy“) . Ísť s nasadením vlastného života, svojho času a peňazí dokážu iba hlboko veriaci ľudia.

Stálo by zato spýtať sa politikov, čo vo voľbách sľubujú raj na zemi, prečo oni nevytvárajú takéto záchranné zariadenia pre ľudí v núdzi ? Prečo vôbec v slobode po novembri 89 takáto situácia vznikla a kto je zato zodpovedný? A ako voči tým čo to zapríčinili vyvodia systémovo zodpovednosť. Nejedná sa totiž iba o niekoľkých jednotlivcov, na ktorých by najradšej zhodili všetku zodpovednosť. Zodpovedné sú zato všetky doterajšie vlády, ktoré takýto stav zapríčinili, resp. tomuto vývoju nezabránili.

Ak sa neurobia hĺbkové zmeny a zásadné opatrenia na ozdravenie spoločnosti, tak v kradnutí a korupcii budú politici a s nimi spojení oligarchovia ďalej pokračovať. Rovnako tiež nedôjde k riešeniu problémov chudobných ľudí.

Obrázok:  Róbert Belohorský, Oáza

Viliam Oberhauser, KDŽP - Aliancia za Slovensko

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo