Vy, čo ste si Krista obliekli, oblečte sa v Krista

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vy, čo ste si Krista obliekli, oblečte sa v Krista

Začíname nový cyklus minikomentárov k druhému čítaniu nedeľnej liturgie sv. omše v rímskokatolíckej cirkvi.

Uplynulou nedeľou sme ukončili sériu našich minikomentárov k nedeľným evanjeliám vo všetkých troch liturgických cykloch. Keďže touto Prvou adventnou nedeľou vstupujeme opätovne do cyklu A, rozhodli sme sa začať aj novú sériu komentárov k nedeľným čítaniam. Vybrali sme si druhé čítanie a to preto, lebo sa mu väčšinou venuje len veľmi málo pozornosti. Veríme, že vám aj takýmto spôsobom pomôžeme lepšie prežívať nedeľné stretnutie s Božím slovom. Vždy vám však ponúkneme aj odkaz na našu stránku, kde si budete môcť prečítať komentáre k evanjeliám príslušnej nedele.
 

Bohoslužba slova sa v prvej fáze adventu zameriava na texty s eschatologickou perspektívou, najmä na druhý príchod Krista. Také je evanjelium Prvej adventnej nedele, a aj druhé čítanie z Pavlovho Listu Rimanom má toto zameranie.

Tento list patrí medzi tie, ktoré pochádzajú priamo od Pavla. Zdá sa pravdepodobné, že ho Pavol píše z Korintu na konci svojej tretej misijnej cesty, krátko pred tým ako sa odoberie na svoju poslednú návštevu Jeruzalema, teda niekedy okolo roku 57 po Kr. Pavol už zároveň nie je ďaleko od svojej smrti.

Pavol píše kresťanskému spoločenstvu v Ríme, ktoré on sám nezaložil; existuje tam už nejaký čas. Nevieme, kto založil cirkev v hlavnom meste vtedajšieho sveta, ale vieme, že povstala zo židovstva a najprv sa prezentovala najmä ako jeho frakcia. Spory ohľadom „istého Chresta“ dokonca podnietili cisára Klaudia, aby okolo r. 49 dal vyhnať židov z Ríma (či všetkých alebo len niektorých nie je úplne jasné). Avšak v čase, keď Pavol píše tejto cirkvi list, je už zložená z členov pochádzajúcich jak zo židovstva, tak aj z pohanstva.

V tejto cirkvi, snáď práve aj pre svoj pôvod, sa prejavovali silne judaizujúce tendencie, podobne ako v cirkvi v Jeruzaleme. Zachovávanie prikázaní a nariadení Tóry tu zohrávalo dôležitú úlohu pre to, aby sa človek mohol stať pred Bohom spravodlivým. Takýto prístup má tendenciu Ježiša vnímať len ako pomoc, aj keď rozhodujúcu, pre správne vykonávanie skutkov podľa Zákona, a tak aj pohania sa mali ku kresťanstvu pripájať cez priľnutie k Tóre a cez zachovávanie jej príkazov a nariadení. Preto je veľkou témou tohto listu Pavlov výklad, že pred Bohom sa človek – jak žid, tak aj pohan – stáva spravodlivým v prvom rade vierou v Krista a nie skrze plnenie príkazov a nariadení Tóry. Treba poznamenať, že tu v žiadnom prípade nejde o antisemitské či protižidovské tendencie. Práve naopak, Pavol argumentuje Písmom a spôsobom blízkym poslucháčovi pochádzajúcemu zo židovstva. Ide tu o vnútro-židovský spor.

Láska k blížnemu je najvyšším princípom kresťanskej etiky. Zdieľať

Na to naráža aj pasáž, ktorá predchádza tej z nedeľnej liturgie, kde Pavol zdôrazňuje, že „ten kto miluje blížneho naplnil Zákon“ (Rim 13,8) a „naplnením Zákona – teda nariadení Tóry – je láska“ (Rim 13,10). Láska k blížnemu je najvyšším princípom kresťanskej etiky.

Úryvok z nedeľnej liturgie je zakončením prvej časti väčšieho celku (12,1–15,13), ktorý pojednáva o láske ako o centrálnom princípe kresťanskej etiky. Začiatok 11. verša sa ťažko prekladá, čo si možno všimnúť aj vo veľkej rozmanitosti moderných prekladov. Pavol tu vynecháva sloveso, ktoré treba doplniť a zdá sa, že najlepšie vyhovuje sloveso „robiť/konať“, tak ako to robí aj Slovenský ekumenický preklad: „Toto robte, veď viete aký je čas, ...“. „Toto robte“ je výzva konať, ktorá sa priamo viaže k predchádzajúcim slovám o láske k blížnemu, ale aj k celému životu podľa Krista, ako ho Pavol doposiaľ v liste predstavil.

Na podporu tejto výzvy Pavol používa eschatologickú perspektívu: Prečo tak treba konať? Lebo kresťan žije v čase, ktorý je blízky Pánovmu príchodu. Kresťan má túto perspektívu: príchod Pána mu nikdy nie je vzdialený, a tak, aj keď nevie, kedy presne príde, a ani Pavol o tom nikdy konkrétne nehovorí, žije s perspektívou jeho blízkosti.

Táto eschatologická perspektíva je naznačená gréckym slovom καιρός [kairos], „čas“, ktoré však neoznačuje bežné plynutie času (v gréčtine χρόνος [chronos]), ale výnimočnú chvíľu. Zároveň sa hovorí o hodine, ktorá už nastáva. Kresťan sa má prebudiť zo spánku, ktorý je symbolom nečinnosti a lenivosti.

Minikomentár k evanjeliu tejto nedele nájdete tu. Zdieľať

Kombinácia obrazov svetla a tmy má tiež apokalyptický a eschatologický nádych. Aj známa komunita v Kumráne opisovala zápas posledných dní, ako zápas medzi synmi svetla a synmi tmy. Zároveň sa tu môže odrážať aj symbolika krstu, keďže aj výraz „obliecť si Krista“, k čomu Pavol vyzve v 14. verši, má v jeho listoch spojitosť aj práve s krstom, ako o tom hovorí v skoršom liste Galaťanom: „Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli,“ (3,27).

Mohli by sme v tom vidieť isté protirečenie: Kresťan si už Krista obliekol v krste. Ako to, že Pavol veriacich tu znova vyzýva obliecť si Krista? Táto dynamika je dobre zachytená aj v slovách dnešnej perikopy: „Teraz je nám spása bližšie, ako vtedy, keď sme uverili. Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla,“ (vv. 11b-12). Tak ako sa deň približuje pomaly a pomaly odchádza tma a zmena nenastáva odrazu, tak aj človek, čím viac kráča s Kristom, tým mu je spása bližšie, tým viac odhadzuje skutky tmy (alebo aj „temné skutky“) a oblieka si výzbroj svetla (alebo aj „žiarivú výzbroj“).

Slovo „obliecť si“ použité na tomto mieste, spája túto myšlienku s výzvou obliecť si Krista na konci úryvku. Pavol teda aj už pokrsteného môže vyzývať, aby si znova a znova obliekal Krista. Mohli by sme tu snáď použiť aj analógiu s bežným životom: tak ako sa človek dennodenne znova oblieka do šiat, tak sa potrebuje dennodenne obliekať v Krista.

Obliekanie tu pritom nemá konnotáciu povrchnosti, v zmysle: to, čo si človek oblieka je len na jeho povrchu. Šaty boli v staroveku vzácnosť a vyjadrovali identitu osoby. Je to zároveň aj semitský obraz, ktorý nachádzame na viacerých miestach Starého zákona, kedy sa hovorí o zaodení sa silou (Iz 51,9), spravodlivosťou (Iz 59,17; Jób 29,14) či velebnosťou (Ž 93,1). Týmto obrazom sa vyjadruje hlboké zvnútornenie toho, čo sa oblieka.

Opakom skutkov tmy je oblečenie si Krista, ktoré je viditeľné v skutkoch, ktoré sú zároveň žiarivou výzbrojou kresťana. Zdieľať

Neresti, ktoré Pavol vymenúva, teda patria ku skutkom tmy, alebo noci. Sú vyjadrené v troch pároch a netreba ich chápať ako vyčerpávajúci zoznam. Prvé dva páry sú zamerané na skutky v oblasti sexuality a opíjania sa. Tieto oblasti spolu súvisia: v opilstve človek ľahšie podlieha sexuálnej žiadostivosti. Posledný pár je zameraný na skutky, ktoré ohrozujú jednotu spoločenstva. Opakom týchto skutkov je oblečenie si Krista, ktoré je viditeľné v skutkoch, ktoré sú zároveň žiarivou výzbrojou kresťana. Týmito skutkami sú skutky lásky voči blížnemu, a nimi kresťan napĺňa Zákon.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Použitá literatúra:
Pitta, A., Lettera ai Romani. Nuova versione, introduzione e commento (I Libri Biblici. Nuovo Testamento 6; Milano 2001).
Pulcinelli, G., Lettera ai Romani. Introduzione, traduzione e commento (Nuva versione della Bibbia dai testi antichi 42; Cinisello Balsamo 2014).

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo