Prečo vám idú samosprávy zvyšovať poplatok za odpad

Môžem vám povedať len to, čo sa deje v Bratislave a tiež to, čo je to mestská akciová spoločnosť OLO a čo je to dlhodobé tunelovanie a rozkrádanie.

OLO je bratislavská mestská akciová spoločnosť a tak ako iné mestské firmy je dlhodobo zdrojom veľmi slušných zárobkov a kšeftov manažmentu a mestských poslancov Bratislavy. Byť mestským poslancom to je túžbou veľkej skupiny ľudí, mnohí z nich to robia preto, aby si pekne prilepšili. Vo všetkých demokratických mestách je podnikanie s odpadom vysoko ziskové. Bolo to aj v Bratislave do roku 2015, do čias vedenia mesta Milanom Ftáčnikom, ktorý bol nakoniec aj tak zostal v pamäti ako slabý poddajný primátor. Bábka. Nie, že by sa vtedy netunelovalo, ale menej okato.

Aby som bol konkrétny. Ešte v roku 2015, boli vyhodnotené hospodárske výsledky firmy za rok 2014 takto: zisk 4 millóny 345 226 eur, hospodársky výsledok za rok 2015 do veľkej miery pod vedením starého manažementu bol dokonca 4 milióny 623 308 eur.

Nastúpilo nové vedenie magistrátu, obmenili sa viacerí mestskí poslanci a nastúpil nový riaditeľ, nominant výberovej komisie. Možno si niekto pamätá, vyberové konania boli verejné, konali sa v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Vyhral ho Branislav Cimermann, bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia počas Radičovej vlády, nominant Most-Híd ( že pán Beblavý). Mestský poslanec Jozef Uhler v tých časoch v televíznej relácii TV Bratislava vyhlásil, že vyhral človek so špičkovým životopisom a ak sklame on vyvodí politickú zodpovednosť. Samozrejme, boli to len reči. Dnes je opäť mestským poslancom a starostom mestskej časti Jarovce.

OLO sa za bačovania Branislava Cimermanna dostalo v roku 2018 do straty - 351 962 eur, za účtovný rok 2017. To však nie je všetko. Nasledujúce čísla už nie sú len výsledkom Cimermannovho hospodárenia: dlhodobé záväzky 3,5 milióna eur, krátkodobé záväzky 6,5 milióna eur a bankové úvery 4,0 milióny eur. Kde sú peniaze, to by sme sa mali opýtať celoživotného komunálneho funkcionára, ktorý dlhodobo pôsobil vo vysokých štatutárnych orgánoch OLO a iných Martina Kuruca. Martin Kuruc je dlhoročný mestský poslanec a starosta Vrakune. Áno je to ten Kuruc, ktorý sa nedávno preslávil návrhom na zvýšenie platu primátora. Prečo on? Na to sa odpoveď nedozvieme. (Za koho Martin Kuruc kope? SDKÚ-SMER a ešte ďalšie asi 4 strany).

Počas posledných rokov a vlastne až doteraz sa na mestskej firme poriadne nabalil istý kontroverzný podnikateľ, okolo ktorého sa pred komunálnymi voľbami spustil cirkus, ktorý po voľbách podozrivo utíchol. A tak sa pýtam, je tento chlapec z vrakunských ulíc len biely koník niekoho v pozadí? Chlapec si poriadne prilepšil: dom na Kolibe za 2,6 milióna eur a autá v hodnote viac ako 700 000. To je len to, čo vidí každý občan. O statné? V demokratickej krajine - nehovorím o Taliansku, kde je podľa Roberta Saviana smetiarska mafia jedna z najsilnejších, ideme ich vzorom? - by ho finančná polícia a súdy už dávno posadili do basy.

Prečo toto dlhé vysvetľovanie okolo hospodárenia firmy? Preto, aby ste vedeli, prečo vám idú zvýšil poplatky za odpad. A prečo sa s touto zlodejinou nič nerobí. Takmer každý mestský poslanec je dnes v dozornej rade nejakej mestskej akciovej spoločnosti, v minulosti sedeli aj v predstavenstách. A že je Bratislava podfinancovaná? No je a práve pre toto. Z mestských akciových spoločností sa za uplynulé roky uliali stovky miliónov eur a pokiaľ budú exitovať, tak to bude aj naďalej.

To preto podľa NKÚ bratislavský magistrát dlhodobo a až nepredstaviteľne zle narába s verejnými financiami.

Ešte posledná poznámka, tí čo v Bratislave separujú odpad a tých ľudú je väčšina, nemajú žiadne úľavy ani motiváciu. Nie sú nijak zvýhodnení, naopak, často s plnými vrecami separovaného odpadu v kufri auta naháňajú voľný kontajner, v ktorom by sa naozaj nachádzal daný odpad. (Na bratislavskej Kolibe je nemožné vyniesť separovaný odpad. Kontajnery sú okažite zapratané domovým odpadom a nielen domovým, tony odpadu tu hádžu cezpoľní a stavbári.) A nie každý má na záhrade miesto na 4 rôzne kontajnery. Ale obyvatelia to robia pre dobrý pocit, samozrejme. Je o zodpovednosti každého z nás. Len je tragické, že samospráva nám s ničím nevychádza v ústrety. Nemusíme si brať príklad z veľkých miest, kde v Paríži, každý mesiac odvážajú nepotrebný nábytky spred bytoviek. Stačí sa pozrieť do niektorej zapadnutej dedinky na západnom Slovensku, kde sa plasty dávajú do vriec a tie sa jednoducho raz za dva týždne zbierajú. Prečo neexistujú na zberných miestach kontajnery na konzervy a iné plechy, prečo sa spred domov a záhrad nezbierajú na jar opílené konáre? To sme v Bratislave navždy odsúdení žiť v totálnom neporiadku?

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo