Giacomo Leopardi - smutný básnik

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Giacomo Leopardi - smutný básnik

Nedávno dávala ČT2 137 minútový taliansky film Leopardi – Il giovane favoloso (rozprávkový mladík), dielo firmy Palomar z r. 2014. Režisérom bol Mario Martone, náročnú rolu Leopardiho výborne zahral Elio Germano. Film sa mi páčil, ľahšie sa však sleduje tomu, kto už predtým niečo o tomto básnikovi vedel. Pripomenul mi „moje stretnutia“ s ním.

Vo februári 2001 ma v Ríme navštívil bývalý minister Franco Foschi, riaditeľ Svetového centra poézie G. Leopardiho v Recanati a pozval ma na návštevu tohto mesta. Sprevádzala ho slovenská prekladateľka Dagmar Sabolová, ktorá mi venovala knihu Leopardi a slovanský svet. Prvý lektor slovenčiny v Neapole, Blahoslav Hečko, v nej opísal svoje stretnutie s Leopardim, keď si v r. 1942 v antikvariáte kúpil jeho zbierku poézie za 11 lír.

Pri mojich dvoch návštevách Recanati som získal viacero kníh o Leopardim. Básne tohto osamelého romantika a vzdelaného aristokrata sú plné smútku a bolesti, márnosti sveta, hrdosti a dôstojnosti a vlastenectva. Za života ho sledovala polícia, bol aj bojkotovaný.   

V Recanati, meste poézie, všetky cesty vedú k domu Leopardiho, kde sídli Svetové centrum poézie a  Národné centrum Leopardiho štúdií. Leopardi sa tu narodil 29.6.1798, mladosť presedel v knižnici. Ako 15-ročnému mu otec dovolil čítať zakázané knihy, sú tu uložené.   Zomrel počas cholery v Neapole 14.6.1837. Pochovali ho v kostole Dobrého pastiera, v r. 1939 hrobku otvorili, chýbala lebka a trup, zvyšky sú v hrobke v Posillipe.

Pred domom Leopardiho nás čakala 82-ročná grófka Anna Leopardi, posledná z jeho potomkov. Porozprávala nám živote a diele svojho štúdiom zhrbeného predka. Páčia sa mi najmä jeho básne Nekonečno, Silvia a Ginestra – kručinka. V r. 1988 v Recanati vydali knihu prekladov 15-riadkovej básne Nekonečno  - 19 je francúzskych, 10 španielskych, 9 anglických, 8 nemeckých. České sú od J. Vrchlického z r.1876 a K. Bednářa z r. 1959. Slovenský preklad chýba, aj keď ho Gustáv Hupka publikoval v r. 1970. Báseň Silvia opisuje krásnu dcéru pohoniča, ktorá  ako 16-ročná zomrela na tuberkulózu. Ginestra je žltý voňavý  kvet rastúci na úpätí Vezuvu, ktorý víchor zohne, nezničí, ale pri erupcii prvý padne za obeť.   

Grófka Leopardi nám ukázala kopček, kde vznikla v r. 1819 báseň Nekonečno. Pri jej čítaní chytá človeka clivosť, nostalgia a smútok (ukážky sú z prekladu G. Hupku):

Ten pustý vŕšok prirástol mi k srdcu

i toto husté krovie, čo mi bráni

uvidieť dotyk neba s horou v diaľke...

za kríkmi vôkol nekonečný priestor,

najhlbšiu večnosť v tomto mieste cítim,

div, že mi z hrude srdce nevyskočí...

zrovnávam šelest vetra s večným tichom...

do hlbín ponára sa myseľ moja,

dobre je zhynúť v týchto vlnách mora.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                          

Grófka nás zaviedla k oknu Leopardiho pracovne, z ktorého obdivoval Silviu:  

Silvia, spomínaš si

na chvíle, čo bývali plné jasu?...

O tiché steny búšil

zvonivý spev tvoj svieži...

Náš osud v kruhu blúdi,

aký je život krutý!...

Príroda, naša pramať,

dáš svojim deťom sľuby,

prečo ich potom sklameš, nádej zradíš,

keď ťa tak každé ľúbi?

Prv ako plameň mrazu trávu spálil,

zákerná nemoc spálila ti srdce...

Vidím ťa ako živú,

smrť drží tvoje prsty

a ty mi chladnou rukou ukazuješ

do diaľky na hrob pustý.

Leopardi žil od roku 1833 v Neapole. V čase cholery sa v r. 1836 presťahoval k Vezuvu, kde po erupciách sopky v r. 1805 a 1822 premeditoval krutý osud človeka v porovnaní s osudom žltého kvetu sopečnej púšte  – ginestry:

Tu na pustom upätí,

kde hrozivo k nebu hľadí vrch

Vezuv a sám už vzbudzuje strach,

nerastie strom  a žiadny kvietok

ľudský zrak nepoteší,

tu kríčok pri kríčku sama kručinka

s omamnou vôňou v pustine rastie....

A ty, nádherná kručinka,

kvet, čo si okrasou tejto pustiny,

bez zelene lesov i ty čoskoro

padneš za obeť ohňu,

čo sa zákerne z podzemia prikráda,...

a ty bez slova skloníš svoju hlavu

s vrúcnou pokorou pod vraždiacu lávu,...

 

Onedlho vybuchla aj sopka života Leopardiho, zomrel na úpätí Vezuvu.

P.S.: Odvtedy za Leopardim odišli aj F. Foschi, D. Sabolová a A. Leopardi.

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo