Konzervatívec spovedá konzervatívca

Búrlivé reakcie na zverejnenú ukážku z knihy Šiel som až na hranu ma prinútili zamyslieť sa nad stavom verejnej diskusie a rozpoltenosti našej spoločnosti. Autor knihy sa stal terčom intenzívnych útokov tesne po zverejnení úryvku z knihy, pričom sám priznáva, že to mohlo byť spôsobené výberom ukážok z knihy v ktorých ťahá za kratší koniec.

Útok na skúseného novinára je reflexívnou obranu názorových oponentov respondenta, ktorí sa znížili k podlým útokom do vlastných radov bez rozlišovania kto za koho kope. V liberálnej bubline sa podobne spustili hromy blesky po publikovaní iného májového rozhovoru pričom zazneli výčitky či je vhodné diskutovať s názorovým oponentom (jemne interpretované). Začiatok bojkotov a volania po cenzúre v liberálnom tábore vnímam od čias prezidentovho neprijatia všetkých strán na povolebné rokovania čím spôsobil precedens. Odvtedy sa ignorancia politických oponentov stala nástrojom, ktorý sa očividne uplatňuje aj na iný svetonázor. Monopol masmediálneho pokrytia myšlienkovými prúdmi, ktoré pretláčajú liberálnu agendu povzbudzuje ich sympatizantov vyžadovať cenzúru. Aký to len posun od známeho Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to. Znamením doby sú osobné útoky, neprajnosti a vyhrážky v digitálnom priestore nakoľko ľudia ľahšie vypustia žumpu cez internet ako v osobnom kontakte. Smutnou realitou však ostáva, že nízka úroveň kultivovanosti diskusie odráža zmýšľanie sŕdc. 

V konzervatívnom tábore sme podobnú situáciu zažili keď na Postoji zverejnili v roku 2017 rozhovor s politikom, ktorý razí libertarianizmus. Začali sa ozývať hlasy aby v konzervatívnom denníku dostávali priestor len homologické názory. Radosť zo širšej akceptácie internetového denníka však potlačila túto čudnú požiadavku. V poslednej dobe silnie kritika do vlastných radov a nálepkovanie oponentov je čoraz častejším javom aj v kresťanskej komunite. Pokiaľ nás má diskusia obohatiť tak sa musíme naučiť navzájom sa chápať. Verejné, výsmešne ladené zaradenie do hocijakej pomyselnej skupiny túto diskusiu okamžite zabije. Napríklad pojem liberálny kresťan by mal byť vyhradený ľuďom, ktorí verejne odmietajú morálne učenie autority a volajú po uvoľnení pravidiel. Najlepšie by bolo ak je to aspoň kúsok možné úplne sa vyhnúť škatulkovaniu a teda útočeniu vyrazmi ako zlodej, liberál, fašista, atď. Takýmto spôsobom môžeme jasne ukázať že bojujeme proti ideológii a nie jej nositeľom. Cesty k dosiahnutiu cieľa môžu byť rôzne a presne o tom majú byť politické debaty.

Kresťania vraj majú byť svetlom sveta a soľou zeme ale ak sú vnútorne rozdelení ako obstoja?! Jeden pred druhým sa musia obhajovať, dokonca sa zaštiťovať tridentským obradom. Organizárori čoraz populárnejšej akcie pre mladých Godzone musia veľké množstvo energie vynakladať na vlastnú obhajobu. Tešiť nás môže aspoň pokoj zbraní medzi františkánmi a jezuitmi. Na tomto mieste by som rád pripomenul pasáž z Mit Brennender Sorge:

Len povrchné mysle môžu podľahnúť bludu a horliť za národného Boha, za národné náboženstvo, bláznivo sa pokúšať vtesnať Boha, stvoriteľa celého sveta, kráľa a zákonodarcu všetkých národov, pred ktorého veľkosťou sú národy nepatrné ako kvapka vo vedre, do hraníc jedného národa, uväzniť ho do krvného priestoru jedinej rasy.

Pokiaľ nemožno Boha vtesnať do hraníc národa o čo viac to platí o hraniciach naších predstáv a spôsoboch prejavovania. Chcel by som si brať príklad z apoštolov, ktorí presne poznali názory ľudí na Ježiša a diskusia s nimi ich podnietila vyformovať vlastný pravdivý názor.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo