Nestačí sa len narodiť, ale aj dospieť

Nestačí sa len narodiť, ale aj dospieť. Veď aké by to bolo, keby sme sa zastavili vo vývoji a nedosiahli plný potenciál, ktorý Boh do nás vložil? Stále by sme boli deťmi, hrali by sme sa, uvažovali a hovorili ako deti. Nevzdelávali by sme sa, robili by sme len to, čo sa nám zachce a čo vidíme vo svojom okolí.

Tak ako sa rodíme pre tento svet, tak isto sa máme narodiť aj pre iný svet – pre ten Boží. Tak ako sa rodíme z lásky našich rodičov, tak isto sa rodíme z lásky Boha. Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v neho verí nezahynul, ale mal život večný. Ježiš povedal: „Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“  Nikodém mu povedal: „Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“  Ježiš odpovedal: „Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.  Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch.  Nečuduj sa, že som ti povedal: ‚Musíte sa znova narodiť.‘ (Jn 3, 3- 7)

Znova sa narodiť, neznamená sa reinkarnovať. O tom Ježiš nikdy nehovoril. 

Čo to teda znamená? Je to tvoje rozhodnutie uveriť v Boha a nasledovať ho po zvyšok svojho života, nasledovať ho podľa jeho slova, uveriť, že Boh ťa miluje a z lásky k tebe poslal svojho Syna, ktorý zomrel na kríži, aby si mal odpustené hriechy v jeho krvi a mal život večný. Naše vnútro, náš duch sa musí znova narodiť z Ducha Svätého.

Rodíme sa z Ducha (Božia práca v nás), krstíme sa vo vode (naša práca ako odpoveď a znak súhlasu na Božie volanie). Ježiš povedal: Kto uverí a pokrstí sa, bude spasený. (Mk 16,16)

 

No nestačí sa len narodiť, ale aj dospieť. Dospieť vo viere v Krista.

 

Pavol píše: Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, zmýšľal som ako dieťa, usudzoval som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. (1.Kor 13, 11)

 

Keď sa rodíme, sme malí, slabučkí, odkázaní na pomoc druhých. Podobne je to aj v duchovnom živote. Keď sa narodíme pre večný život, potrebujeme aj pomoc druhých, potrebujeme spoločenstvo, cirkev, nemôžeme byť odkázaní len sami na seba, napríklad keď sa potrebujeme niečo opýtať alebo vysvetliť z Písma. No mali by sme sa hlavne sami vzdelávať a spoznávať Božie slovo, lebo z neho sa učíme, čo je a čo nie je vôľa Božia, spoznávame Boží charakter a nachádzame odpovede na otázky života.

Na našej ceste by sme však nemali zlenivieť, zakrpatieť a ostať „slabými kresťanmi“, ktorí neustále potrebujú pomoc druhých, stále sa točia okolo seba a svojich problémov, stále potrebujú čerpať, no nikdy nie sú zdrojom na odovzdávanie.

Prečo? Lebo nepracujú na sebe, nechcú sa meniť, sú spokojní sami so sebou, nespolupracujú s Duchom Svätým, aby im dal silu sa meniť, nevedia alebo nechcú sa pokoriť pred Bohom, aby ich mohol viesť. To je presne to, čo chce diabol, aby sme boli spokojní sami so sebou, aby nám stačili len omrvinky, detské mlieko, aby sme si splnili svoje kresťanské povinnosti a nešli do hĺbky. Aby sme žili svoj život a Boha tam niekde zakomponovali. To predsa stačí, keď verím, nie? A dávam Bohu, čo je Božie a cisárovi, čo je cisárove.

Pavol apoštol píše: O tom by sme mohli veľa hovoriť, ale je to ťažké vysvetliť, pretože ste leniví počúvať. Veď hoci by ste už po toľkom čase sami mali byť učiteľmi, znova potrebujete, aby vás niekto učil základné pravidlá Božích slov. Stali ste sa takými, čo potrebujú mlieko, a nie tuhý pokrm.  Lebo ten, kto ešte potrebuje mlieko, je neskúsený v slove spravodlivosti, keďže je ešte dieťa. Tuhý pokrm je pre dokonalých, pre tých, čo majú návykom vycvičené zmysly na rozlišovanie dobrého a zlého. (Hebr 5, 11 – 14)

Nemôžme byť celý život deti, potrebujeme dospieť. Čo znamená dospieť v duchovnej oblasti?

Pavol píše: Mierou dospelosti je plnosť Krista. ( Ef  4, 13)

Otázka pre nás všetkých: Sme plní Krista? Zostáva v nás jeho slovo? Odzrkadľujeme Krista a jeho vlastnosti? Plníme, čo nám povedal?

Kto z nás môže s Pavlom povedať: Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus?

Ján apoštol to vystihol do týchto slov: Kto hovorí, že zostáva v ňom, má aj sám žiť tak, ako žil on. (1 Jn 2,6)

Žijeme tak, ako žil On? Sme schopní sa aspoň priblížiť k vlastnostiam, aké nesie náš Učiteľ, Majster a Pán? Čo zvestujeme svetu? Náboženské predpisy alebo lásku a živé Božie slovo, ktoré má moc meniť ľudské srdcia?

No to je tvrdá reč...... poviete si. Tá latka je postavená príliš vysoko.

Aj za čias Ježiša to niektorí povedali a viac s ním nechodili. Ale tí, ktorí ostali, stali sa jeho apoštolmi, nasledovníkmi,  svedkami jeho zmŕtvychvstania a s láskou a úctou niesli Pánovo slovo a splnili poverenie ísť do celého sveta a hlásať evanjelium každému stvoreniu.

Boli apoštoli dokonalí? Určite nie, boli takí ľudia ako my. Ale prijali do svojho vnútra toho Dokonalého a moc z výsosti, ktorá ich uschopnila dosiahnuť potenciál, ktorý Boh pre nich pripravil. Povieš si, no áno, ale to boli apoštoli. Áno, to boli apoštoli, ale každý veriaci je povolaný byť Kristovým svedkom, učeníkom, nasledovníkom a je skutočne svedkom, hoci aj nevedomky toho, pre čo žije a pre koho žije.

 

Keď v nás prebýva Kristus a spočíva na nás jeho Duch a máme bližšie poznanie jeho slova, aj vtedy a práve vtedy potrebujeme cirkev, aby sme spoločne odovzdávali posolstvo nádeje strateným a pomáhali si navzájom. Cirkev, to nie je duchovná hierarchia, ale si to ty a ja a ďalší, ktorých si Pán povolal a dal im službu podľa svojej vôle. Cirkev je Kristova nevesta, pre ktorú si raz príde.

 

 

 

©Mgr. Dario Máček

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo