O hodnote umenia, ktorá je v súčasnosti nahlodaná

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
    O hodnote umenia, ktorá je v súčasnosti nahlodaná

Umenie je veľké tým, že v ňom má prvé miesto cit. A naopak, rozum a racionalita tu hrajú až druhé husle. Umenie sa v týchto intenciách držalo na výslní celé tisícročia, ale nakoniec, pod enormným tlakom súčasnej, racionálnej spoločnosti, bolo nahlodané aj ono.

   Ako?

   To, čo v skutočnosti robí človeka človekom je jeho cit. Sú citové schopnosti jeho srdca. Alebo inak povedané, podstata našej osobnosti sa prejavuje práve citom, ktorý prúdi od srdca.

   Okrem citu má človek k dispozícii aj rozum. Úlohou rozumu je plniť a realizovať podnety  srdca. Rozum, ako najdokonalejší produkt hmoty, má totiž schopnosť všetko hmotné lepšie chápať a následne aj ovládať. Takýto vzťah medzi citom a rozumom je potom ideálnym stavom harmonického spolupôsobenia dvoch základných zložiek ľudskej osobnosti.  

   Ale žiaľ, ľudstvo to obrátilo v pravý opak! Z hmoty vzišlý, a teda hmotou obmedzený rozum, postavilo na vyšší stupeň, ako cit. A cit odsunulo ďaleko do úzadia, na podružné miesto.

   Zo sluhu sa stal vládca a z vládcu sluha! Avšak v sluhovi, kŕčovito sa držiacom vladárskeho žezla, niet schopností vládnuť, čo si ale on sám, v bezmedznej domýšľavosti, za žiadnu cenu nechce priznať. A v mylnom presvedčení, že vedie ľudstvo cestou k pokroku, ho ženie do záhuby.

   A bolo to práve umenie, ktoré dokázalo najdlhšie odolávať nadvláde rozumu, deštrukčne sa prejavujúceho vo všetkých oblastiach života. Iba v umení totiž zostal až donedávna na prvom mieste cit! V tom je skryté tajomstvo doteraz sviežo, živo a aktuálne pôsobiacich diel starých majstrov, alebo dokonca i tvorcov, žijúcich pred tri, štyri, či šesť tisíc rokmi. Iba cit človeka je totiž schopný vytvárať diela, svojim spôsobom večné, nadčasové a prechovávajúce hodnoty trvalého charakteru.

    Ako teda bolo povedané, umenie sa dlhé stáročia vyvíjalo správne a ako jediná bašta citu vzdorovalo všeobecnej pokrivenosti, ktorá postupne zasahovala, zamorovala a otravovala úplne všetko okolo neho. Je však ale logické, že za  podobnej, nezdravej situácie, bolo iba otázkou času, kedy nakoniec padne aj umenie. No a táto chvíľa nadišla v období nástupu priemyselnej revolúcie, koncom 19. a začiatkom 20. storočia.

   Od prvých jaskynných malieb, čiže v podstate od zrodu ľudstva, až po túto dobu, reprezentovali umenie dva základné princípy. Prvým bola už zmieňovaná prvotnosť citu a druhým pevná väzba so stvorením, prostredníctvom vizuálneho  zobrazovania mnohorakosti jeho foriem. Vo stvorení má totiž všetko jestvujúce nejakú formu. Či už ide o formu človeka, zvieraťa, rastliny, ľudskými rukami vytvorených diel, alebo o čokoľvek iné. Avšak v období priemyselnej revolúcie, kedy vzrastajúca domýšľavosť rozumu v silu vlastných schopností nakoniec ovládla aj umelcov, tí v takzvanom „tvorivom experimentovaní“ rozbili a potreli oba základné princípy pravého umenia.

   Najskôr nastalo postupné uvoľňovanie spojenia so stvorením, keď sa jeho formy začali ľubovoľne pretvárať, „štylizovať a zjednodušovať“, aby boli nakoniec rozbité úplne. A na ich troskách vzniklo nové, slobodné, moderné, abstraktné „umenie“, vyjadrujúce iba pocitový svet autora, bez akéhokoľvek spojenia s realitou vo stvorení.

   Tak vznikol bizarný, rozumom vykonštruovaný, paralelný svet chorobných predstáv, vedome odsúvajúci jestvujúcu realitu kdesi bokom, ako niečo „nemoderné“, už prežité a málo atraktívne. Nastal čas „absolútnej umeleckej slobody - slobody bez hraníc“, v ktorom sa môže vytvárať úplne bez zábran čokoľvek. Začali vznikať a množiť sa diela, ktoré sa vo svojej rozumovej vykonštruovanosti a maximálnej odtrhnutosti od reality stali iba bezduchým produktom rozumu. Produktom, ktorému chýba citové zainteresovanie autora, ako aj širokej verejnosti, čím sa takýto druh umenia stáva nezrozumiteľným.

   A tak je dnes zvykom, že mnohí bohatí ľudia nekupujú „moderné umenie“ preto, lebo sa im snáď nejako obzvlášť páči, ale hlavne preto, aby držali krok s momentálnym módnym trendom, čiže s tým, čo letí. A aby náhodou neurobili nejakú chybu, pri výbere „diela“, využívajú služby kunsthistorikov, ktorí ich samozrejme iba utvrdia o „hodnotách“ podobnej tvorby, využívajúc svojich erudovaných a, ako inak, rozumových argumentov.

   Naopak, obyčajný človek, na ktorého sa v tomto smere zvykne pozerať s istým podceňovaním, si podobné „umenie“ kúpi sám od seba iba málokedy, pretože sa mu jednoducho nepáči. V zmienenom postoji sa však neskrýva nevzdelanosť, ako sa to neraz prezentuje, ale zbytky zdravého cítenia, ktoré jediné umožňuje rozpoznávať skutočné hodnoty vo stvorení.

   Urobme si malý pokus. Ukážme štvor – päť ročnému dieťaťu dve fotografie, z ktorých jedna bude reprezentovať umenie staršie a druhá naopak, „umenie moderné“. Keď sa ho potom spýtame, ktorý obrázok sa mu viacej páči, vo svojej citovej bezprostrednosti a rozumovej nezaťažensti, vyberie bez zaváhania iba skutočné umenie.

   A nevravel nám snáď už pred 2000 rokmi niekto Veľký, že máme byť ako deti? Tým ale nebolo myslené na nič iného, ako práve na udržanie si detskej citovej bezprostrednosti a rozumovej nezaťaženosti po celý pozemský život. Inak nám totiž hrozí, že sa staneme bezduchými ľuďmi rozumu, ktorí vytvárajú iba pokrivené diela.  Pokrivené diela nielen v umení, ale i vo všetkých ostatných oblastiach života.

   Úplne na záver je však potrebné spomenúť, že nie všetko v umení dôb dávno minulých bolo celkom správne. Ako celok síce po stáročia kráčalo dobrou cestou, ale jeden z jeho okruhov je nutné čo najdôraznejšie odsúdiť. Ide o celou  históriou umenia sa tiahnúci kult odhaľovania ľudského tela, ktorý je jeho veľkou poškvrnou. Bližšie objasnenie tohto „fenoménu“ by si však vyžadovalo ďalší článok.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo