Kultúra lásky verzus kultúra nenávisti

Som si vedomý, že pre časť čitateľov budú nasledujúce riadky ťažšie stráviteľné. Je čas povedať si ucelený zásadný hodnotový rozdiel medzi nacionalizmom, teda vlastenectvom a všetkými odrodami nacizmu, vrátane ultraľavicového agresívneho extrémistického liberalizmu.

Toho, ktorý sa neštíti ani zneužitia nešťastnej smrti dvoch mladých ľudí na svoje zákerné politické ambície. Dovolím si teda zosumarizovať rozdiely medzi dvomi úplne protichodnými filozofiami. Prečo som teda hrdý vlastenec, čiže nacionalista?

Lebo nacionalizmus, vlastenectvo, je kultúrou života, prosperity pre poctivú väčšinu, úcty k zákonnosti, k pravidlám. Kultúrou vzájomného rešpektu národov, kultúrou mierového spolunažívania suverénnych rovnocenných národov. Kultúrou patriotizmu aj lokálpatriotizmu, lásky k vlasti aj rodine a rodinným hodnotám, starostlivosti, zodpovednosti, tvrdej roboty pre prospech spoločnosti, sebaobetovania pre spoločné dobro vlasti. Kultúrou politickej otvorenosti, slobody slova a vyjadrovania, presadzovania tradičných a overených hodnôt. Je kultúrou presadzovania práv väčšinovej normálnosti, práv, ktoré napomáhajú prežitiu národov a spoločnosti. Je kultúrou tolerancie v rámci právnych limitov a netolerancie k netolerantným. Kultúrou presadzovania vyváženosti práv a povinností pre všetkých, kultúrou spravodlivosti a férovosti. Kultúrou rešpektovania súkromia, majetku, hraníc. Zároveň kultúrou vzájomnej pomoci a solidarity k tým, ktorí keď mohli tiež prispievali. Toto definuje mňa a verím, že aj masívnu väčšinu čitateľov.

Kultúra lásky je hĺbkovou podstatou kresťanstva a niektorých ďalších náboženstiev. Preto aj vlastenectvo má svoje hĺbkové korene práve v kresťanských hodnotách. Je zaujímavé, že za nacionalistov sú vždy označované len politici a uvedomelá inteligencia porobených, nesamostatných národov. Nacionalistami tradične nikdy neboli politici z koloniálnych a dominujúcich mocností a národov. Mení sa to až teraz, keď mnohé štáty a ich politici vzdorujú diktátu Bruselu. Preto oslavujem 16. a 25. november, určite nie 17. november.

Nacizmus vo všetkých jeho odrodách, vrátene extrémistického ultraľavicového liberalizmu, je naproti tomu kultúrou smrti, prosperity pre mikromenšinu, ignorovania zákonnosti, anarchie. Kultúrou nenávisti ku všetkému, okrem seba, nenávisti k národom, ktoré si vážia svoje hodnoty, suverenitu, ktoré majú svoje predstavy o usporiadaní ich chodu. Je kultúrou oslavy vojny. Je kultúrou sebectva, egoizmu, presadzovania cudzích hodnôt, podpory likvidácie štátnosti v prospech vytvárania oligarchických ríš. Napríklad svojho času veľko-Nemeckej ríše, dnes s kamuflovaným názvom EÚ. Ideálom a vzorom pre „slušných“ „lepšo-nadľudí“ boli iní nadľudia formovaní svojho času v ríšskej NSDAP. Organizačným ideálom je aspoň kontinentálna veľkoríša, doslova nirvánou je globálna veľkoríša pod vedením vyvolených lepšo-nadľudí z globálneho národa. Pre dobro vyvolených, mikromenšín a oligarchie. Nacizmus je kultúrou falošnej politickej korektnosti, cenzúry, neslobody slova a vyjadrovania, presadzovania pseudohodnôt. Kultúrou presadzovania nevyváženosti a nadpráv pre vyosené mikromenšiny. Kultúrou tolerancie, ba otvorenej podpory absurdností, nelegálnosti, menšinového teroru a zvráteností. Ale kultúrou netolerancie iných postojov a hodnôt. Je kultúrou nezodpovednosti, miešania sa do vnútorných záležitostí, nariaďovania kvót (nielen migrantov). Kultúrou uplatňovania diktátu, vyhrážania, vydieraniateroru voči tým, ktorí sa s nimi nestotožňujú. Je kultúrou intríg, mediálnej manipulácie, osočovanialikvidácie odporcov. Toto mi je absolútne cudzie, vzdialené milióny parsekov.

Pri písaní týchto riadkov zo mňa nesrší nenávisť, ani voči liberálom. Len hlboké pohŕdanie ich pseudohodnotami a ich metódami, najmä ich cieľom likvidácie štátností a národov. Je to len lakonické a suché konštatovanie faktov. Pre tých, ktorí majú hlavu na rozmýšľanie, uši na počúvanie, oči na pozeranie, nos na ňuchanie. Nestačí rozmýšľať, treba porozumieť a konať. Nestačí počúvať, treba počuť, chcieť počuť povedané. Nestačí sa pozerať, treba vidieť a chcieť vidieť. Nestačí ňuchať, treba cítiť ten pach zla, ktorý vysiela nástup liberalizmu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo