Stalinove ženy - západný liberalizmus alebo komunistický bordel?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Stalinove ženy - západný liberalizmus alebo komunistický bordel?

Súkromný život J. V. Stalina, ktorého väčšina Rusov považuje za najväčšiu osobnosť ruských dejín, a jeho vzťah k ženám je takmer neznámy. Je však nielen zaujímavý, ale aj odhaľuje pomýlenosť všetkých kresťanov, ktorí tvrdia, že liberalizmus je horší než komunizmus, naznačujú, že záchranou našej kresťanskej kultúry je Rusko, a v mene boja proti potratom a genderizmu podporujú bývalých komunistov.

Pred 30 rokmi, 7. novembra 1989, sa u nás po 40 rokoch naposledy oslavovalo výročie boľševickej revolúcie v Rusku. 17. novembra začal pád komunistickej diktatúry, ktorý sa zavŕšil slobodnými voľbami v r.  1990 a odchodom sovietskych okupačných vojsk. Po 30 slobodných rokoch majú na formálne kresťanskom Slovensku väčšinu politickej, súdnej a ekonomickej moci bývalí komunisti a ich partneri a odchovanci. Dôsledky sa prejavujú aj v obrovskej korupcii, aj v najnovších odhaleniach z Kočnerovej Threemy. Niektorí kresťania vrátane duchovných pastierov však napriek miliónom obetí komunizmu hovoria, že horší je liberalizmus, a v tohtoročných prezidentských voľbách znova podporili bývalých komunistov.

Z množstva umelých potratov aj útokov na „tradičnú“ rodinu obviňujú výlučne západný liberalizmus, pričom niektorí naznačujú, že záchranou našej kresťanskej kultúry je Rusko. Ruským prezidentom je bývalý dôstojník KGB Putin. Ruské vedenie sa snaží bagatelizovať zločiny spáchané stalinistickým režimom a Stalina vykresľuje ako úspešného manažéra a veľkého vodcu. Podpora bývalého sovietskeho diktátora Josifa Stalina je medzi obyvateľmi Ruska najvyššia za posledné dve desaťročia. Ukázal to prieskum verejnej mienky, ktorého výsledky v apríli 2019 zverejnilo nezávislé ruské Analytické centrum Levada. Až 51 % respondentov v ankete odpovedalo, že k Stalinovi pociťujú "rešpekt", "obdiv" alebo "sympatie". https://svet.sme.sk/c/22101106/podpora-stalina-je-v-rusku-najvyssia-za-dve-desatrocia.html

Džugašvili - Koba -Stalin

Jozef Vissarionovič Džugašvili, (1878 -1953) vstúpil ako 16 ročný do pravoslávneho seminára v Tbilisi, kde bol výborným študentom. Keď prijal ideológiu Marxa a Engelsa, a pridal sa k sociálnym demokratom, vyhodili ho ako „tvrdohlavého rušiteľa poriadku“. V r. 1901 sa stal profesionálnym revolucionárom. Už vtedy presadzoval „čo možno najkrvavejší“ boj, ktorý mal podľa neho priniesť najrýchlejšie a najlepšie riešenie. Prijal prezývku Koba, podľa starej ságy o kaukazskom hrdinovi. Organizoval demonštrácie aj lúpeže, ktorými získaval peniaze na stranícku činnosť, v mene „vyšších cieľov“ – ovládnuť celý štát. Pre túto činnosť ho hľadala polícia v rodnom Gruzínsku, kde sa na rôznych miestach skrýval. Z jedného úkrytu musel ujsť, keď miestny obyvateľ zistil, že Koba je milencom jeho manželky a znásilnil jeho ani nie 14 ročnú sestru.

V r. 1904 sa oženil s Jekaterinou Svanidzeovou. Presťahoval sa do Baku, kde jeho žena porodila syna a ochorela, a on organizoval násilné povstanie. Stal sa stúpencom V. I. Lenina, s ktorým sa prvý krát stretol v r. 1905 vo Fínsku. Lenin, ktorému sa zapáčil, ho neskôr presvedčil aby prijal pseudonym Stalin „lebo je tvrdý ako oceľ“. Po tom ako boľševici vo VOSR uchopili moc, stal sa členom vlády zostavenej Leninom. Toho potom nahradil vo vedení Komunistickej strany, Ruska i svetového komunizmu. Viaceré pramene opisujú Stalinsko – komunistický teror, ktorý pripravil o život milióny ľudí, vrátane tisícov duchovných. Vzťah komunistov k štátu opísal keď povedal, že títo považujú štát, a zákony za svoje súkromné vlastníctvo a ako sviňa v záhrade si odtiaľ berú čo chcú (viac tu: https://www.postoj.sk/24829/komunista-ako-svina-v-zahrade-statu ) Málo známy je však Stalinov súkromný život a jeho vzťahy so ženami, ktorý tiež mnoho hovorí o komunistickej morálke.

Revolucionár, bankový lupič a pasák

Jeho žena Jekaterina po zápale pľúc dostala aj tuberkulózu. Jozef stále hovoril o láske k nej, ale nestaral sa o jej zdravie a venoval sa len strane a revolúcii. Keď v novembri 1907 zomrela povedal „to bola jediná bytosť, ktorá dokázala rozoznieť moje tvrdé srdce. Je mŕtva a s ňou odumrel aj všetok cit k ľuďom.“ Zabudol aj na syna Jašu, ktorý musel odísť do jedného z najhorších sirotčincov.

O mesiac na straníckom zjazde v Londýne pod Leninovým vedením zistili, že strane chýbajú peniaze na ďalšiu činnosť. Našli riešenie – lúpežné prepadnutie banky v Tbililsi. (v mene „vyššieho“ cieľa ovládnuť celý štát) Lupiči pri tom zavraždili alebo ťažko zranili viacerých strážcov. Lup previezli k Leninovi do zahraničia, kde však o veľkú časť prišli, keď ho chceli uviesť do obehu.

Stalin vymyslel nový zdroj príjmov. Spolu so zločincom Lajošom Korescu otvoril v Tbilisi, Baku, Batumi a iných mestách nevestince. Ženy dostávali 10 % príjmov, Korescu si nechal za bývanie a stravu 50 %, a 40 % bral Stalin. Lenin potom Stalinovi napísal: „Je mi jedno, že ženy meníš ako košele. Ale záleží mi na povesti našej boľševickej strany. Nemyslím, že strane prospeje, keď bude dávaná do dokopy s prekvitajúcimi bordelmi. Aj keď s tebou súhlasím, že peniaze pre náš boj musíme zháňať z akýchkoľvek prameňov....“ Radil aby našiel iný spôsob vyberania týchto peňazí, namiesto priamej návštevy týchto bordelov. „Pri odosielaní pravidelných položiek by si mal uvádzať, že ide o dary rovnako zmýšľajúcich priateľov, ktorí nechcú byť menovaní.“ … Jeden novinár to začal vyšetrovať, nemilosrdne ho zbili a vyhrážali sa mu vyvraždením celej rodiny ak neprestane.

Moc Boľševikov a Stalinovo 2. manželstvo

„7. novembra 1917 vystrelili z krížnika Aurora salvu proti Zimnému palácu. V nasledovnej zrážke bolo zabitých alebo zranených 80 kadetov. Niekoľko desiatok uniformovaných žien víťazi znásilnili. Boľševici prevzali moc.“ (J. Fishman, J.B. Hutton, v knihe „Soukromý život Josefa Stalina“, Práce 1993, ktorá je hlavným prameňom pre väčšinu údajov o súkromí Stalina v tomto článku. Hutton je Slovan, narodený v ČSR, žijúci v Británii. V r. 1934-38 žil v Moskve, pracoval ako zahraničný redaktor novín Večernaja Moskva, poznal sa s Rosou Kaganovičovou-Stalinovou, N. Krupskou a viacerými čelnými boľševikmi)

V roku 1919  sa Stalin oženil s osemnásťročnou Nadeždou Alilujevou, ktorá bola o 21 rokov mladšia. Stalinovi priatelia ju mali radi, lebo bola milá a priateľská. Ako v prvom manželstve, Stalin mal málo času pre ženu a rodinu.

Už vtedy pri plnení Leninom zadanej úlohy zabezpečiť dodávky obilia pre centrálne Rusko používal metódy, ktoré prekážali aj časti spolustraníkov - vyvražďovanie rodín všetkých podozrivých z nedostatku oddanosti, vrátane malých detí. Potom ho Lenin poslal na Sibír, kde spolu s Dzerdžinským utužili morálku jednotiek a obyvateľstva masovými popravami, a následne to zopakovali v Petrohrade. V r. 1919-20 sa zúčastnil útoku Červenej armády na Poľsko.

V r. 1922 sa stal generálnym tajomníkom Komunistickej strany, a zostal ním až do smrti v r. 1953.

Po prvej vlne straníckych čistiek, keď nechal zavraždiť viacerých spolubojovníkov a upevnil si moc, sa zhoršili aj jeho vzťahy v rodine. Nadežda nebola len pekná, ale aj inteligentná, a nechcela sa uspokojiť s úlohou ženy v domácnosti. Švagor, ich častý hosť napísal: „nebolo tajomstvom, že spolu veľmi zle vychádzali, predovšetkým pre jeho obscénne žarty a oplzlé výrazy, ktoré žiadna žena s trochou sebaúcty nemohla znášať, zvlášť nie pred hosťami. … Viac než toto pokorovanie mrzel Nadeždu Stalinov nezáujem o domov a rodinu. Aj keď ho manželka stále priťahovala, neskrýval svoje aféry s inými ženami.“

Krach manželstva a násilná kolektivizácia

Stalinov dôverník Pauker, ktorý mal na starosti osobnú stráž: „Po 8 rokoch manželstva bolo šťastie nenávratne preč. .. K skutočnému krachu došlo, keď celkom opitý Stalin prišiel s rovnako opitou sekretárkou Marusjou Petrovou do spálne a donútil Nadeždu aby sa prizerala všetkému čo potom nasledovalo. ...“ Toto svedectvo potvrdili ďalší Stalinovi spolupracovníci. Po naliehaní priateľov umožnil manželke dovtedy zakazované občasné návštevy priateľov a štúdium za inžinierku. Odpustila mu, keď sa vyhovoril na opitosť. Inokedy vtrhol do jej izby s polonahou telefonistkou Esfir a hulákal, že chce spať s obidvomi, aby zistil, ktorá je lepšia. Nadežda ušla a zamkla sa v dcérinej izbe.

V rámci kolektivizácie začali brutálne akcie proti poľnohospodárom, ktorých vyhnali z domovov, dobytok im zobrali, deti sedliakov poslali na Sibír. Kto sa pokúsil o odpor toho zastrelili. Boli ich státisíce. Teroru padlo za obeť tri milióny ľudí, mužov, žien aj detí. Nadežda bola zdesená, keď v škole zistila že ženám a deťom ťažko pracujúcich ľudí znížili prídely potravín... Snažila sa pomáhať študentom, a spočiatku si myslela že Stalin o tom nevie. Ten, keď´mu to povedala odvetil že naletela nepriateľom a nariadil čistky na školách, a vyhrážal sa drastickými opatreniami, ak neprestane strkať nos kam nemá.

Päťročný plán ateizmu

Proti náboženstvu agitoval už Marx, násilné prenasledovanie cirkvi v Rusku začal Lenin a Trockij. O 10-15 rokov obyvateľstvo sužované hladom a neznesiteľnými životnými podmienkami znova hľadalo útočište v náboženstve.

V r. 1932-37 Stalin vyhlásil „päťročný plán ateizmu“. Zverejnili ho ako vyhlášku ľudových komisárov: 1. rok „vypracovať presný plán uzatvorenia kostolov a rozpustenia náboženských obcí.“ 2. rok „všetky veriace osoby budú prepustené zo štátnych úradov a podnikov. Náboženská literatúra a obchody s náboženskými umeleckými obchodmi budú zakázané. Bude vyrobených 150 protináboženských filmov. Budú sa premietať po celom Sovietskom zväze, predovšetkým v školách.“

3. rok „zakladanie „buniek bezbožnosti“. … odstránenie všetkých stúpencov náboženských kultov, ktorí sa nezrieknu svojich rádových obcí. Behom 4. roku budú všetky kostoly, synagógy a kaplnky odovzdané miestnym sovietom. Tie ich premenia na kiná, kluby a miesta využitia voľného času.“ 5. rok - prehĺbenie výsledkov dosiahnutých na ateistickej fronte. V žiadnom dome na území ZSSR by sa už nemalo modliť, z ľudí musia byť vymazané aj najmenšie myšlienky na Boha.“

V r. 1926 bolo v Rusku 30-tisíc kostolov. Vláda zatvorila 60 kňazských seminárov a takmer 1000 kláštorov, zhabala všetky cirkevné majetky a školy. Do r. 1940 klesol počet fungujúcich ortodoxných chrámov v ZSSR na necelých 200. Od októbra 1917 do začiatku 2. svet. vojny asi 300 biskupov a desaťtisíce kňazov popravili, alebo sa nevrátil z Gulagu. Situácia sa mierne zlepšila po útoku Hitlera na Sovietsky zväz, keď Stalin potreboval pomoc cirkvi. Prenasledovanie cirkví však v rôznej intenzite pokračovalo v Rusku i všetkých komunistických krajinách až do pádu vlády komunistickej strany.

Smrť na 15. výročie VOSR

Rastúca brutalita a teror Strany, a odhalenie, že Stalin zodpovedá aj za nepravdivé správy o plní plánu nútili Nadeždu k výčitkám Stalinovi. Často ju videli plakať, stratila vieru.

V deň 15. výročia VOSR navštívila s manželom koncert. Tam sa dozvedela že jedného kolegu študenta zatkli a má byť popravený. Hneď po návrate žiadala Stalina aby nariadil študenta prepustiť. „Ty sa mi odvažuješ hovoriť, čo mám robiť?“ kričal Stalin. „Ja ti ukážem ako máš so mnou hovoriť!“

Už si mi behom nášho manželstva ukázal dosť!“ kričala aj ona. „Týraš vlastného syna, týraš svoju ženu, týraš celý ruský národ! Ja ťa opustím, či sa ti to hodí, alebo nie!“

„Zbláznila si sa?“ povedal Stalin. Odišiel ku skrinke, aby jej ponúkol niečo na pitie. „Vypi to, ukľudníš si nervy!“ O chvíľu strážni, ktorí boli svedkami každého slova, počuli pád a rozbitie skla. Vbehli do miestnosti. Na podlahe ležala Nadežda, veľmi krásna, v čiernych večerných šatoch. („Soukromý život Josefa Stalina“, str. 49. Iný zdroj uvádza že v tú noc, potom ako ju Stalin urážal odišla spať, a ráno ju našli s priestrelom srdca a pri nej revolver.)

Stalin rozšíril správu, že zomrela na chorobu. Usporiadali jej štátny pohreb, podobne ako iným vedúcim komunistom, ktorých zlikvidovali. Stalin šiel za rakvou z Červeného námestia na cintorín. Po návrate do Kremľa šiel na veselú slávnosť. Prehovoril peknú mladú pisárku z ústredného výboru, aby s ním strávila noc.

Stalinove deti

Vasilij Jozefovič, prvé dieťa Stalina a Nadeždy. Inteligentný, nerád čítal, zaujímal sa o mechaniku, šport, lov. Ako 15-ročný už mal milostné styky s pisárkami a korešpondentkami z Kremľa. Keď sa Stalinova tretia žena Rosa Kaganovičová sťažoval na jeho chovanie, otec odpovedal: „Mladý muž predsa musí mať nejaké povyrazenie.“ Ťažkosti prišli, keď zviedol 17-ročnú Vieru Smirnovovú, netušiac že ona je milenkou Stalina. Otec ho potrestal mesačným domácim väzením. Vieru zatkli príslušníci NKVD, odviezli do Lubjanky a tam ako „zradkyňu“ zastrelili.

Vasilij sa stal letcom, na útvare bol najnenávidenejším mužom pre arogantné správanie, a preto, že chcel zviesť nielen všetky ženy v uniforme, ale aj manželky kamarátov. Sťažovať sa verejne na jeho správanie sa rovnalo samovražde. Cez vojnu ho povýšili na generálporučíka aj vyznamenali. V r. 1945-47 bol veliteľom leteckej divízie pri Berlíne. Po otcovej smrti, keď musel opustiť vysoké funkcie prepadol alkoholu, po 3 nepodarených manželstvách zomrel v r. 1962.

Svetlana Josifovna, nar. 1925, sa veľmi podobala na matku, na rozdiel od Vasilija bola v Kremli obľúbená, dobre vychádzala s nevlastnou matkou a Stalin si ju obľúbil. Žiarlivo však zasahoval do jej života. Jej prvú známosť s režisérom A. Kaplerom zrušil tak, že Kaplera nechal zatknúť a poslal na Sibír. Slobodu získal až po Stalinovej smrti.

Svetlana si potom presadila manželstvo s G. Morozovom, poručíkom kremeľskej stráže. Stalin venoval mnoho času a úsilia aby ich odcudzil. Zasahoval do ich života toľko, až to Morozov nevydržal a hľadal útechu u inej ženy. Špehovia to zistili a manželstvo sa rozviedlo. Tretieho manžela našiel Svetlane sám Stalin, ale zväzok nevydržal a rozviedli sa. V r. 1967 Svetlana emigrovala do USA. V r. 1967 prijala krst v Pravoslávnej cirkvi, v r.1982 konvertovala do Katolíckej. Zomrela v r. 2011.

Boris Josifovič bol nemanželské dieťa, ktoré mu porodila sekretárka z Kremľa Jolka Andrejevna. Tento vzťah zapríčinil najväčšie spory Nadeždy a Stalina. Po Nadeždinej smrti si Jolka myslela, že Stalin otrávil manželku kvôli nej. Zomrela o 14 dní po Nadežde. Jeho syna vychovávala tretia Stalinova žena Rosa, bol, inteligentný a v Kremli obľúbený. Keď odišla zo Stalinovho života Rosa, zmizol aj jedenásťročný Boris. Neskôr sa rozšírila správa, že padol v 2. svetovej vojen ako poručík ČA.

Jakov, prvorodený syn z manželstva s Jekaterinou sa v r. 1921 po rokoch znova stretol s otcom, prišiel do Moskvy študovať elektrotechniku. Pokrivené medziľudské vzťahy v Kremli aj Stalinovej rodine na neho zle vplývali. Stránil sa detí sovietskych prominentov. Keď sa v r. 1925 oženil so spolužiačkou, Stalin sa rozzúril. Jakov sa pokúsil o samovraždu, ale prežil. Stalin reagoval: „Neschopný. Ani zastreliť sa nevie.“ Odsťahoval sa zo ženou do Leningradu Za vojny padol do nemeckého zajatia. Dve ponuky vymeniť ho za niektorého prominentného nemeckého zajatca Stalin odmietol. Jakov zahynul v zajatí.

Komunisti za život?

Počas cárskej vlády v rokoch 1825 až 1917 vyniesli 6 312 rozsudkov smrti. Lenin v liste Dzeržinskému: „Čím viac reakcionárskej buržoázie a reakcionárskych kňazov bude zastrelených, tým lepšie.“ V r. 1918 za 2 mesiace takto zlikvidovali 10-15 tisíc ľudí. Ruský historik Dmitrij Volkogonov v knihe Lenin – Začiatok teroru píše, že v máji 1919 bolo v koncentračných a pracovných táboroch zatvorených viac než 16-tisíc ľudí a o dva roky neskôr už vyše 70-tisíc. V r. 1920 Sovieti ako prví na svete uzákonili voľné potraty.

Teror, čistky a popravy pokračovali. Kremeľ uvádza, že od popravy Kirova v r. 1934 do konca r. 1938 bolo v ZSSR 600 až 800 tisíc ľudí zastrelených alebo utýraných na smrť. Vyše 5 miliónov živorilo v táboroch nútených prác. V r. 1937-38 popravili len v Leningrade 40 tisíc ľudí

Okolo roku 1938 Stalinovo vedenie v rámci straníckych čistiek zatklo 35 z 80 tisíc príslušníkov dôstojníckeho zboru. Popravili troch z piatich maršalov a 75 z 85 veliteľov armádnych zborov. Odstránili alebo popravili 110 zo 195 veliteľov divízií. Zo 757 členov Najvyššieho sovietu, ktorý sa považuje za „ruský parlament“, prežilo túto búrku len niekoľko desiatok osôb. V takzvaných autonómnych republikách na príkaz Moskvy bez výnimky zlikvidovali hornú vrstvu tamojších vládnych a straníckych štruktúr. Každá z obetí mala príbuzných, priateľov a ľudí od nich závislých, ktorí znášali dôsledky. V lete 1939 uzavrel Stalin s Hitlerom dohodu, ktorou si rozdelil Európu, a šokoval všetkých európskych ľavičiarov. https://www.postoj.sk/4404/stalin-vyhral-vojnu-aj-vdaka-obrovskej-pomoci-z-usa-a-britani

Tretia manželka Rosa

Tretia Stalinova žena (od r. 1933) Rosa Kaganovičová, sestra jedného z členov politbyra bola okrem iného lektorkou literatúry na univerzite, literárnou kritičkou, spisovateľkou a vydavateľkou. Vydala sa za neho, lebo ju fascinoval a zamilovala sa do neho. Vedela všetko o jeho milostnom živote, aj že otrávil Nadeždu. Nenamietala proti aféram s inými ženami, ale vydobyla si, že bude mať právo kedykoľvek sa stretnúť s priateľmi, s čím Stalin k všeobecnému prekvapeniu súhlasil. Zanechala svedectvá o mnohých mužoch Kremľa. Napríklad že Chruščova vtedy obdivovali pre obrovské množstvo konzumovaných nápojov. S násilím a čistkami nesúhlasila, snažila sa pomôcť bývalým priateľom, ale nikdy sa nepostavila proti manželovi. Keď ho život s ňou prestal baviť, nechal sa rozviesť. Potom zmizla bez stopy...

Superluxus a pornorgafia vodcov proletariátu

Podobne ako Stalin, aj iní vysokí funkcionári si užívali luxus aj v čase keď väčšina národa trpela biedou, hladom a nedostatkom. Okrem rozdávania áut, víl, užívania narabovaného majetku z cárskych a šľachtických sídiel, aj milostných afér, sa niektorí zúčastňovali Stalinových orgií. Dôstojník KGB a šéf kremeľskej bezpečnosti Karl Pauker, zásoboval Vodcu svetového proletariátu a členov politbyra potravinami, loveckými psami, oblekmi, importovanými autami, rádiami, vínom. Ich milenkám nakupoval v Paríži hodváb, šaty, voňavky, a iný luxusný tovar. Pre Stalina a jeho milenky zháňal Paukner v zahraničí aj pornografické filmy. Stalin ho odmenil Cadillacom, Lincolnom aj štátnymi vyznamenaniami. Mal podchytené všetky majetky, vzťahy aj aféry v Kremli, čo mu dalo moc a bolo jeho „životnou istotou.“ Po 15 rokoch služby skončil ako iní Stalinovi priatelia. Obvinili ho zo špionáže pre Nemecko a zastrelili v Lubjanke.

Ďalšie ženy diktátora

Po zmiznutí Rosy Mojsejevny bývala v Stalinovom byte asi 3 roky Anja Markovna Černíková, asi 30-ročná blondínka s modrými očami, ktorá roky pracovala ako pisárka na Ústrednom výbore a bola známa milou povahou a láskou k alkoholu. V r. 1939 Stalinovi porodila dcéru, ktorú hneď po pôrode umiestnili v detskom domove ÚV strany pod menom Nadežda Jossifovna Černiková. Viac sa o dcére nevedelo. Počas vzťahu s Anjou sa Stalin choval ako počas manželstva s Nadeždou. Anja sa nikdy nesťažovala, ani keď si doviedol niektorú zo svojich mileniek a spal s obidvomi. Na jar 1941 poslal Anju do ozdravovne ústredného výboru v Suchumi. Poslúchla. Odvtedy o nej nikto nič nepočul.

Medzi júnom 1941 a letom 1943, v čase vojny, mal Stalin aféry s baletkami, herečkami a zamestnankyňami Kremľa. „Bolo ich toľko, že nie je možné mať o nich prehľad.“ (Malenkov) Asi 6 rokov nemal dlhší vzťah.

Ďalšou bola asi 23-ročná Jevgenija Pavlovna Movšivna. Táto neter člena politbyra bola hrdá že si ju Stalin všimol, a nerobila scény pre Stalinove iné dobrodružstvá. 6-ročný vzťah skončil, keď ju Stalin našiel v posteli s 35 ročným spoločným priateľom Kolčakovom. Strážca za dverami počul krik s „neopakovateľnými výrazmi“ a zvuky rán. O chvíľu vyšiel Stalin, za vlasy vliekol krvácajúcich a nahých previnilcov. Zavolal Beriju, ktorý ich odviedol do väzenia NKVD, kde ich zastrelili.

Sekretár Mechlis hovoril, že potom sa Stalin chcel všetkým ženám pomstiť za to, čo mu jedna vyviedla. Musel spraviť zoznam všetkých žien v Kremli, a Stalin postupne volal do svojej kancelárie všetky mladšie ako 20 rokov. „Niektoré dievčatá plakali, keď opúšťali kanceláriu Jozefa Vissarionoviča.“

Na konci života sa stala jeho partnerkou Lida Michajlovna Vavrina. Počas tohto vzťahu sa nekonali orgie, keď čakala ďalšie Stalinovo dieťa. O jej osude po Stalinovej smrti v r. 1953 sa nič nevie.

Dedičia po Stalinovi

Stalin nebol náhodným omylom dobrého socializmu, ale zákonitým dôsledkom pomýlenej marxisticko-komunistickej ideológie. Pomáhali mu a podporovali ho tisíce komunistov. Niektorí, lebo verili ideológii, iní chceli ťažiť z totalitnej diktatúry, radoví členovia aj zo strachu, alebo že ich oklamali. Zažívali sme to, vrátane exkluzívnych výhod komunistických papalášov, do Novembra 1989. Na východ od Ruska podnes trpia milióny ľudí v podobne brutálnych komunistických diktatúrach.

Jevgenij Jevtušenko povedal pred polstoročím: „Vyniesli ste Stalina von z mauzólea. Ako ale vyniesť Stalina z dedičov po Stalinovi?“

Synonymom teroru a hrôzy sa hneď po prevzatí moci boľševikmi stala ČEKA - „črezvyčajnaja komissija“. Aj keď menila názov na GPU, NKVD alebo napokon KGB, vždy vzbudzovala oprávnený strach. Dôstojníkom KGB bol aj ruský prezident V. Putin. Na moskovskom inštitúte MGIMO pre komunistické špičky a KGB študovali aj niektorí slovenskí súčasne aktívni politici a najväčší veľkokapitalisti.

V Januári 2019 prepustili zo služieb ruského ministerstva vnútra policajtku, ktorú predtým znásilnili jej nadriadení, aj jej kolegyňu, ktorá v prípade svedčila. https://vybrali.sme.sk/c/Nadrizeni-v-Rusku-znasilnili-policistku-Pro-poruseni-kazne-ji-propustili/

Podľa štatistiky OSN z roku 2010 zomrie v Rusku každý rok do 14 000 žien rukou svojich manželov či iných príbuzných. 25.1.2017 schválili ruskí poslanci v druhom čítaní, pomerom 385 ku 2 hlasom návrh zákona, podľa ktorého by domáce násilie nebolo hneď trestným činom, ale na prvýkrát len priestupkom.

https://hnonline.sk/svet/897401-rusi-mozu-beztrestne-bit-manzelky-parlament-dekriminalizuje-domace-nasilie

Rozvodovosť na 100 sobášov: SR - 31, EÚ - 46, Rusko - 83; Interrupcie na 1000 žien: SR - 13.9, Rusko - 37,4; Počet vrážd na 100 tisíc obyvateľov: SR - 1,05, EÚ - 0,8, Rusko - 10,82; Počet samovrážd na 100 tisíc obyvateľov: SR - 11, EÚ - 11, Rusko - 17. (Jún 2018 https://dennikn.sk/1152270/je-lepsi-zivot-u-nas-alebo-v-rusku-viac-ako-20-udajov-ukazuje-kto-moze-byt-vzorom/?ref=list )

Na formálne kresťanskom Slovensku však niektorí kresťania, (najmä tí „proslovenskí“ a „autentickí“) vrátane niektorých duchovných opakovane hovoria že liberalizmus je horší ako komunizmus,  a v mene boja za ochranu života a rodiny, či boja proti genderizmu chvália, volia a rôznym spôsobom podporujú bývalých komunistov, ich strany, odchovancov a skorumpovaných obchodných partnerov. A niektorí z nich naznačujú, že Rusko má byť záchrancom našej kresťanskej kultúry pred skazeným Západom.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo