Očkovanie – prínos alebo hrozba pre naše zdravie?

Priznám sa radšej hneď na úvod, nie som veľkým priateľom senzácií či rôznych konšpiratívnych teórií, ktoré plnia stránky bulvárnych periodík, prípadne sú v hojnej miere dostupné aj na internete. Úprimne povedané, v informáciách tohto druhu nenachádzam žiadny relevantný faktografický prínos a aj ich zameranie vnímam prevažne ako negatívne, niekedy až deštruktívne. Pokiaľ by ale takéto správy slúžili len na zábavu či rozptýlenie inak vždy rozumne uvažujúceho čitateľa, nemal by som s tým, samozrejme, najmenší problém. Úsmev na tvári mi začína zamŕzať až vtedy, keď sa niektorí ľudia začnú na základe takýchto „tutoviek“ správať aj v reálnom živote.

Ak by mal niekto po prečítaní si predchádzajúcich riadkov pochybnosti, či sa tento článok naozaj bude venovať problematike naznačenej v jeho názve, stačí keď si „vygúgli“ na internete heslo očkovanie a rýchlo zistí, že článkov s už spomínaným negatívnym zameraním aj na takúto, výsostne odbornú medicínsku tému, je tam viac než dosť.

Čo sa tam teda takého zásadného môžeme dočítať? Že očkovanie prináša viac škody ako osohu, že je zodpovedné za veľa vážnych zdravotných problémov ako u detí tak u dospelých, čo je ale pochopiteľne v záujme bezohľadných farmaceutických firiem, ktorým ide len o biznis, že prostredníctvom očkovania nám v budúcnosti budú aplikovať nejaké čipy, vďaka ktorým budeme ešte ľahšie manipulovateľní ako doteraz... Keď som bol s takýmito zisteniami konfrontovaný prvýkrát, mal som na chvíľu chuť a možno aj sto chutí (už si to presne nepamätám) roztrhať svoj diplom klinického farmaceuta a spolu s ostatnými „pokusnými králikmi“ vyjsť do ulíc a okamžite zjednať nápravu. Samozrejme, žartujem.

Teraz si však dovolím byť na chvíľu seriózny a zodpovedný, pretože táto téma si podľa mňa istú mieru profesionálnej serióznosti a zodpovednosti zaslúži. O to viac, keď od viacerých – hlavne mladších ľudí počúvam, že povinné očkovanie pre deti by sa malo zrušiť a malo by to zostať len na slobodnom rozhodnutí rodičov. Som hlboko presvedčený o tom, že takáto, až hypertrofovaná liberalizácia v tejto oblasti, by pre celú spoločnosť predstavovala nezanedbateľné riziko. Nielen odborníci určite vedia, že existuje niečo také ako tzv. kolektívna imunita, ktorá predpokladá vysokú mieru preočkovania v populácii, aby sa prerušilo šírenie infekcie medzi očkovanými a tým sa výrazne znížilo riziko jej prenosu aj na neočkovaných jedincov. Len vďaka celoplošnej vakcinácii sa podarilo úplne eradikovať t.j. vykoreniť variolu, tzv. čierne kiahne, epidémia ktorej vyvrcholila v Európe v 18. storočí, keď si vyžiadala cca 60 miliónov ľudských obetí. Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) v r. 1965 prijala program celosvetovej eradikácie varioly a v r. 1979 bol tento cieľ definitívne splnený. Je to len jeden príklad z mnohých, ktorý jednoznačne potvrdzuje obrovský prínos očkovania v boji s infekčnými chorobami. Na Slovensku sa napr. od 1. 1. 2012 zrušilo povinné očkovanie novorodencov proti tuberkulóze z dôvodu zanedbateľného výskytu tohto ochorenia na našom území. Ďalšie vysoko infekčné ochorenia ako napr. záškrt, tetanus, detská obrna či čierny kašeľ máme pod kontrolou tiež len kvôli prepracovanému systému povinného očkovania všetkých novonarodených detí. Takisto kvalita používaných vakcín sa neustále posúva smerom dopredu. Na ich prípravu sa už v dnešnej dobe využívajú všetky najmodernejšie poznatky z molekulárnej biológie či genetiky s cieľom zabezpečiť optimálnu imunologickú odpoveď s minimom nežiaducich účinkov. Tým sa však, bohužiaľ, úplne stopercentne vyhnúť nedá. To platí nielen o vakcínach, ale aj o iných kvalitných a moderných liekoch a nielen o nich. Konštatovanie, že všetko na svete má svoje plusy aj mínusy, možno vyznieva trochu banálne, ale dá sa naň
absolútne spoľahnúť. Ja osobne som sa počas svojej viac ako 25 ročnej praxe stretol s jediným prípadom, keď musel byť človek po očkovaní ( konkrétne proti chrípke), hospitalizovaný. Kvôli objektivite však treba dodať, že naozaj sú známe prípady, kedy po aplikácii vakcíny došlo ku klinickej manifestácii chorobných prejavov, avšak tieto prípady v skutočnosti predstavujú štatisticky nie veľmi významné percento. Navyše sa nedá jednoznačne potvrdiť, či v spomenutých prípadoch bola vakcína tou jedinou a rozhodujúcou príčinou vzniknutého stavu, alebo len akcelerovala chorobný proces, ktorý v latentnej podobe v organizme už existoval.

A na záver ešte jeden, možno trochu paradoxný postreh. Na workshope o vakcinácii European Health Forum Gastein, ktorý sa konal v roku 2012, konštatovala rakúska europoslankyňa Karin Kadenbach, že vakcinácia sa pomaly stáva obeťou vlastného úspechu, keďže ľudia postupne nadobúdajú presvedčenie, že už vlastne nie je ani potrebná. Aj na tomto príklade je možné ukázať, že zápas o zachovanie časom overených hodnôt je v podstate nekonečný. V súčasnosti sme už nútení ho zvádzať aj o zachovanie takej samozrejmosti akou je napr. štandardne fungujúca rodina!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo