Dobehli sme už Rakúsko?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dobehli sme už Rakúsko?

V cykloturistike a na Kysuciach áno!

Údolím rieky Bystrice vedie dokonalá, vyasfaltovaná cyklocesta s vlastnými, krásnymi, drevenými mostami. Smelo ju možno porovnať s jej rakúskymi náprotivkami. To, že zábradlia pri strmých zrázoch tu nie sú nerezové jej možno istotne odpustiť. Bystrická cyklomagistrála vedie okolo dvoch Bystríc, Starej a Novej. Aj v tomto pripomína miestopis Rakúska, kde sa nachádza 22 Bystríc - riek, dedín, priesmykov. Žiaľ, toto krásne slovanské slovo rakúšania stihli spotvoriť a vyrobiť z neho na prvý pohľad nepodobný Feistritz.

Cyklocesta sa vinie vedľa zurčiacej rieky s výhľadmi do romantických údolí, na majestátne kopce, urastené smreky, košaté lipy a javory a prekrásne zelené lúky, ktoré, čo je najdôležitejšie a najpozoruhodnejšie, sú pokosené! Po rokoch zúfalstva, keď som sa musel dívať na zarastené, zanedbané, nepokosené lúky plné bodliakov, terajšie pohľady na ne mi pripadajú ako zázrak,  akoby ich niekdo pošibal kúzelným prútikom. Tuším, že to pošibanie asi prišlo z Bruselu, kde im už došla trpezlivosť, štedro dotovať lúky nechané napospas osudu. Neviem presne kedy sa táto zázračná premena udiala, lebo viacero rokov som sa bezútešnému Slovensku vyhýbal a kochal sa skultivovanou prírodou na západ od našich hraníc, prípadne aj v Rumunsku, kde tradičné poľnohospodárstvo s chovom dobytka, ktoré sme poznali v časoch nášho detstva, stále ešte funguje. Už som chcel poprosiť Škótsko o zapožičanie jeho národného symbolu, bodliaka, ktorý by bol ďaleko lepšie charakterizoval Slovensko ako tri kopčeky, z ktorých  jeden by mal byť ešte dokonca v Maďarsku. Podľa mňa sa teraz udial rozhodujúci krok k získaniu si sŕdc zahraničných turistov, ktorých už nebude vítať pred nedávnom jedna z najzanedbanejších krajín Európy. Keď k tomu pripočítame skokovitý nárast ubytovacích možností, slovenských "gasthausov", vzniknutých rekonštrukciou starých a výstavbou nových budov a malebné námestíčka v centrách obcí vybudovaných z eurofondov, možno u nás očakávať prudké zvýšenie počtu zahraničných návštevníkov, nielen cykloturistov. Istotne k tomu prispeje aj ďalšia podobnosť Kysúc s našim západným susedom: vzorná starostlivosť o kaplnky a božie muky rozosiate povedľa  celej trati. Nenáročnosť magistrály priláka určite mnoho rodín s deťmi, pre ktoré je prichystané detské ihrisko približne v polovici trate. Prívetivá cyklotrasa sa v závere dvíha, aby sa vyšplhala až do priesmyku Demänová a dala zabrať aj náročnejším cyklistom. Tu cesta vedie povedľa úvraťovej lesnej železnice, takže prekonanie záverečného stupáku hravo zvládne aj nežnejšia časť rodinného cyklovýletu.

Bystrická cyklomagistrála má okrem estetickej a športovej aj významnú bezpečnostnú funkciu, keď oddeľuje krehké telesné schránky cyklistov od SUV opách valiacich sa bezohľadne po ceste. Žiaľ, na cyklotrase som počas celého dňa stretol len zopár miestnych, na pešej prechádzke, zatiaľ čo pomerne dosť cyklistov riskovalo svoje životy v premávke na hlavnej ceste za riekou. Pritom dokonalý asfalt cyklocesty pozýva nielen horských, ale aj cestných cyklistov na ich karbónových galuskáčoch. A keby ju využívali nielen turisti ale aj obyvatelia obcí, ktorými prechádza, určite by sa zredukovali nekonečné zápchy, s ktorými som sa na Kysuciach pravidelne stretával.

Žiaľ, na otázku z nadpisu treba odpovedať častokrát záporne.

 Prudké svahy lemujúce cestu by boli rovnako očarujúce ako v Rakúsku, keby sa tu, na rozdiel od nich,  tak masovo nepestovali holoruby.  Čo však môžeme čakať od štátu, kde počas minulej vlády ochranou prírody poverili tretieho najväčšieho obchodníka s drevom? Zahraničný návštevník sa ale nechce len kochať krásami prírody,  zaujímajú ho aj kultúrne pamiatky. Väčšina našich dedín a mestečiek nemôže ponúknuť nič iné ako kostol vybudovaný našimi obetavými a umelecky cítiacimi predkami. Bohužiaľ, veľká väčšina z nich je mimo bohoslužieb zavretá. Na rozdiel od Rakúska, kde aj tie najcennejšie historické perly sú prístupné po celé dni. Argument o väčšej náchylnosti Slovákov k vykrádaniu svojich ako cudzích kostolov, pri otvorených schengenských hraniciach neobstojí. Ani rakúske kostoly nemajú okrem kamerových systémov nainštalované žiadne iné bezpečnostné zariadenia. Turista, nechajúci sa nalákať na Spišskú gotickú cestu, sa asi nepoteší, keď zistí, že skvost Spišskej Novej Vsi, kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia, sa otvára len počas večerných bohoslužieb. Na zabezpečovacie zariadenia v kostoloch by mohli prispieť okolité pohostinské zariadenia, ktoré by mali tú česť a lukratívnu príležitosť sa postarať o hladné a smädné krky turistov prilákaných krásou pamiatok, o ktoré sa inak miestni reštauratéri nijako nezaslúžili. 

Ponuku na kultúrne a poznávacie vyžitie môžu doplniť miestne múzeá. Sú však väčšinou otvorené len cez pracovné dní a cez pracovnú dobu, kedy počet turistov pochopiteľne klesá (napríklad Slovenské sklárske múzeum Lednické Rovne). 

Slovensku by asi osožila uzšia spolupráca z mestami trpiacimi nadmerným turizmom ako Benátky alebo Barcelona. Oni by nám poradili ako prilákať návštevníkov a my zase im, ako ich odradiť.

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo