Je smrť náš definitívny koniec?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Je smrť náš definitívny koniec?

Jedna z prvých spomienok z môjho detstva je tá s mojim dedkom. Rád som sa okolo neho krútil a vystrájal a on sa na mňa vždy dobrosrdečne usmieval. No keď som mal päť rokov, dedko náhle zomrel. Pamätám si len ako som na pohrebe bezmocne stál pred jeho hrobom. To bol môj prvý kontakt so smrťou. Vtedy som celkom nerozumel, čo sa to vlastne stalo, no dnes som presvedčený, že vo mne podvedome vírili otázky: „Odišiel navždy? Stretnem sa s ním ešte niekedy? “

Dnes sú podobné otázky vo mne ešte pálčivejšie a vracajú sa pravidelne s príchodom Dušičiek. Čo sa stane keď zomrieme? Jednoducho navždy zanikneme alebo nejaká časť nášho ja prežije

Západná kultúra si až príliš navykla na prítomný okamih a pôžitok. Aj preto vytesnila smrť do úzadia. Paradoxne, mnohí sú fascinovaní smrťou, ktorí vidia na televíznych obrazovkách alebo na internetových videách. Reálna smrť je však vyrušujúca téma, a nie len téma, ale skutočnosť, ktorá každého skôr čí neskôr dobehne. Hoci náš život sa až príliš často podobá nezmyselnej naháňačke, pred týmto faktom je zbytočné utekať. Vedomie smrti človeka núti prehodnocovať svoj doterajší rebríček hodnôt. Práve toto vedomie nás učí naozaj žít. Pretože ďaleko tragickejšou smrťou než tou fyzickou, je smrť hodnôt a morálky. Mnohí tak zomreli skôr než by začali skutočne žiť.  (O vyrovnávaní sa s blížiacou sa smrťou píše napríklad Paul Kalanithi v pozoruhodnej knihe Môj posledný výdych.) 

Existuje však život po živote? Je dôvod veriť v aspoň nejakú podobu posmrtného života? 

Ľudstvo verilo v posmrtný život prakticky od samotného počiatku svojej existencie. Po takmer dvoch tisícoch rokov prevládajúceho kresťanstva sa však v západnej civilizácii usadila iná viera – materialistické presvedčenie v to, že náboženstvo poskytovalo falošnú útechu vo večný život a že je lepšie v takýto život neveriť alebo ho radšej spochybniť. Radšej žime tu a teraz. Materializmus je však iba modernou náhradou kresťanstva. Síce sa veľmi často oháňa vedou, no v skutočnosti aj pre ňu je otázka života po živote príliš vysokou métou a príliš veľkou záhadou. Ani presvedčený ateista nemôže dokázať, že nič po smrti nie je. Nech už si teda na úvodnú otázku zodpovieme akokoľvek, táto odpoveď bude postavená hlavne na viere.

Viera v prevteľovanie duši - vlastná pre východné náboženstva sa v západnej kultúre neraz vykladá ako vzrušujúci turizmus medzi jednotlivými životmi. Čo som nestihol za tento život, stihnem nabudúce. Lákavé, no faktom zostáva to, že pôvodné chápanie reinkarnácie nemá nič spoločné s blaženosťou. Reinkarnácia je vo východnom ponímaní v skutočnosti trestom, peklom.

Protichodný projekt ponúka kresťanstvo - jeden život, jedna individualita, jedna šanca, žiadne prevteľovanie. Prejdime však na Západ a chápaniu človeka ako spojenia dvoch komponentov - tela a duša. Keď som počas vysokej školy chodil na semináre z filozofie, obľuboval som text od svätého Augustína O nesmrteľnosti duše. Mimochodom, s konceptom nesmrteľnej duše narábali už niektorí predkresťanskí učenci. Čo je však duša? Tak ľudovo povedané aj v kolese bicykla nájdeme dušu - bez nej by koleso nebolo kolesom, len kusom gumy. Alebo v počítači nájdeme nemateriálny princíp, ktorý z hŕby káblov a techniky robí funkčný počítač - software. Duša je teda oživujúcim princípom človekom, bez nej by sme boli iba biologickým materiálom. Ľudskú dušu nemožno vedecky dokázať.  Je to filozoficky koncept. Ak je duša skutočne nemateriálna, neviažu sa na ňu zákonitosti času a priestoru. Týmto by sme mohli pripustiť, že istá časť ľudského bytia smrť prežije a že posmrtný život existuje. 

V súvislosti s našou témou sa vynára aj problematika zážitkov blízkych smrti (near-death experiences, skratka NDE) , ktoré niektorí považujú za dôkaz posmrtného života. Oponenti argumentujú tým, že ide len o mozgové impulzy, ktoré sa dajú vysvetliť čisto prirodzene. K tomu možno povedať, že základom kresťanskej viery vo večný život je udalosť Kristovho zmŕtvychvstania, nie zážitky na prahu smrti. Dodajme, že ľudia, ktorí mali takýto zážitok, definitívne nezomreli a neprekročili teda prah, od ktorého niet návratu späť. Na druhej strane, prečo sa hneď ponáhľať s odmietnutím NDE? Zaujímavý je napríklad príbeh od narodenia slepého muža, ktorý upadol do kómy a stavu klinickej smrti. Po uzdravení presne popisoval svoj zážitok, operáciu, ako vyzerali lekári, sestry ... akoby bol vidiaci ! Prežíva teda vedomie smrť? Sú tieto javy akési náhľady do života po živote alebo ide len a len prirodzený mechanizmus? Uspokojivú odpoveď sa dodnes nepodarilo nájsť.

Ako by som však sám za seba odpovedal na našu úvodnú otázku? Ako kresťan verím, že smrť je len prechod do nového života a túto svoju dôveru zakladám na Kristových slovách: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa bude žít, aj keď umrie.“ (Jn 11,25-26) No zároveň verím, že nemusíme pasívne čakať na budúcu večnú odmenu. Už tu a teraz môžeme vytvoriť kúsok neba na zemi. 

Titulný obrázok - https://www.independent.co.uk/news/health/near-death-experience-hallucination-soul-heaven-dream-sleep-copenhagen-a8979521.html

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo