Liek proti duchu Smilstva

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Liek proti duchu Smilstva

Kasián tvrdí, že cieľom pestovania čistoty je úplný vrchol pravej integrity a čistý kontemplatívny pohľad.

Sedím práve v cele Kláštora Benediktínov v Sampore a premýšľam o cnostnom živote, najmä o sebakontrole a striedmosti v jedení a pití, o ktorých som písal v predošlom blogu. Ono to celkom človeku aj ide… Ak práve nie je u Benediktínov, ktorí sú známi majstri kulinárskeho umenia a extrémne chutné jedlo je tu dostupné počas raňajok, obeda aj večere v teoreticky neobmedzenom množstve. Oh… Oni sami hovoria, že toto sú skutočné podmienky pre cvičenie sa v striedmosti – keď je jedlo aj dobré aj dostupné. Keď si môžem nabrať, koľkokoľvek chcem, avšak naberiem si racionálne len toľko, koľko potrebujem a nebude mi z toho zle.

Dnes však budem písať trošku o duchu smilstva, ktorý vo svojej knihe Kasián rozoberá hneď po duchu obžerstva.

Smilstvo je v prvom rade neresť. Je to zlozvyk alebo sklon, ktorý má potenciál zrodiť ďalšie zlá. Veď zo smilstva pramenia znásilnenia, nevery, niektoré zrady a v istých prípadoch neželané tehotenstvá vedúce k umelému ukončeniu a teda zabitiu plodu. Z tejto neresti pochádza závislosť na pornografii, sexe a/alebo masturbácii, ktoré spútavajú ľudské vnútro a bránia nám v účasti na Božom šťastí plynúcom z Jeho dokonalej slobody a lásky. Ľudský sklon k smilstvu zaručuje dopyt v obchode so sexom a bielym mäsom a je živnou pôdou pre rozširovanie pohlavných chorôb. Je teda vidieť, že nezriadená sexualita je príčinou mnohého utrpenia vo svete a preto ju označujeme ako neresť. Ubližuje nám, našej duši a telu a ľuďom, voči ktorým sa prehrešujeme.

Kasián o duchu smilstva píše pre mníchov žijúcich medzi 4. a 5. storočím niekde v Egyptskej púšti. Je teda zrejmé, že ich životná skúsenosť, okolnosti a prekážky v boji so smilstvom sú diametrálne odlišné, ako tie naše. My žijeme v 21. storočí, v civilizácii, obklopení reklamami, rôzne odetými ľuďmi, máme k dispozícii Internet a denne sme zahlcovaní množstvom obrazových podnetov. Tieto podnety naša myseľ nevyhnutné spracováva. Keď Kasián píše o čistote, zdržanlivosti a smilstve, v princípe hovorí o týchto veciach v sexuálnom kontexte. Z textu však implicitne vyplýva, že v našich podmienkach je potrebné kontext čistoty a smilstva rozšíriť, pretože aj naše životné okolnosti a situácie sú komplexnejšie.

Kasián tvrdí, že cieľom pestovania čistoty je:

  • úplný vrchol pravej integrity a

  • čistý kontemplatívny pohľad.

Môj náhľad je, že mních žije, aby spoznával Krista, aby nepretržite nazeral na Neho a poznával ho počas svojej pozemskej púte síce nejasne, akoby v zrkadle, avšak aj to zrkadlo môže byť čisté alebo špinavé. A nedá sa nazerať na Boha, ak človek nemá čisté srdce (Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha...). Mních všetko ostatné pokladá za smeti. Vrchol pravej integrity znamená, že nebude vnútorne rozpoltený. Že jeho srdce nebude mať dvoch pánov, že z celého srdca bude milovať a nasledovať Boha, hľadať Jeho vôľu a túžiť po účasti na Božom živote a v jeho srdci nebude miesto pre sebeckú žiadostivosť. Jeho srdce bude dokonca Božou láskou uzdravené a nebude ani túžiť po sebeckých skutkoch. Jeho pohľad a myseľ nebudú zastreté obrazmi, ktoré sa mu vynárajú ako spomienky alebo predstavy, pretože sa nimi nekŕmil počas dňa a môže jasne nazerať na Božiu vôľu prejavujúcu sa v prítomnom okamihu.

Kasián píše o čistote ako o vrchole pravej integrity. Nie o absolútnom potlačení sexuálnej túžby vedúcom k rôznym neurózam alebo agresivite. Čistotu definuje ako „stav integrity tela a mysle, kde sexuálnu túžbu pociťujeme nie ako hanebnú, sebeckú žiadostivosť, alebo iba ako prirodzený telesný impulz.“ V tomto sa mi páči. Nehovorí, že sexuálna túžba je zlá (hoci teológia tela JPII bola napísaná až 1500 rokov neskôr). Uvedomuje si, že je prirodzená a potrebná. Avšak ak nebude správne integrovaná, môže sa stať neresťou a teda živnou bázou pre mnohé iné hriechy. A navyše je tak silná, že nám môže zakaliť úsudok, myseľ sa naplní rôznymi obrazmi a stratíme schopnosť nazerať na Boha, stratíme čistý kontemplatívny pohľad.

Tu vidíme, že čistota a zdržanlivosť nie sú to isté. Zdržanlivosť je o sebaovládaní. Je to cnosť, teda návyk alebo charakterová črta nekonať napriek (sebeckému) impulzu. Čistota je však stav, kedy už sebeckosť v rámci sexuálnej túžby ani neprichádza. Sexualita je integrovaná, naše túžby sú v súlade s Božími túžbami, naše srdce je čisté.

Tu zároveň pokladám za potrebné rozšíriť kontext smilstva. Pre mnícha žijúceho na púšti a teda bez množstva podnetov, pletúceho v jaskyni svoj košík, boli práve sexuálne obrazy žien myšlienkami, ktoré mu kalili jeho čistý kontemplatívny pohľad a nezriadená (pre neho akákoľvek, nakoľko sa rozhodol žiť v celibáte) sexuálna túžba zase rozpolťovala jeho srdce. Väčšina z nás sme ľudia žijúci vo svete obklopení množstvom podnetov, ktoré zápasia o našu pozornosť a obrazov, ktoré podvedome spracovávame a ktoré sa nám vracajú, keď si náhodou nájdeme chvíľočku na modlitbu a rozjímanie. Definícia a cieľ čistoty platí tak isto pre nás ako aj pre mnícha na púšti. S tým rozdielom, že my, aby sme dosiahli alebo aspoň zotrvávali na ceste za čistým kontemplatívnym pohľadom a na vrchol pravej integrity, potrebujeme strážiť naše srdce a myseľ aj od iných ako sexuálnych podnetov, obrazov a myšlienok, ktoré rozpolťujú naše srdcia a zakaľujú našu myseľ a znemožňujú nám nazerať na Boha a rozjímať o Jeho Slove. Na myseľ mi príde Facebook, Instagram, impulzívne nakupovanie na internete, niektoré knihy a hudba, hudobné klipy… Neviem, ako integrovať tieto prostriedky a možnosti, ktoré máme a ako z nich urobiť nástroje pomáhajúce na našej ceste k vrcholu integrity. Avšak som si vedomý toho, že naša žiadostivosť nie je len po jedle, sexe, peniazoch a sláve a že našu myseľ nezastierajú len obrazy a túžba po opačnom / rovnakom pohlaví. A je preto dobré a potrebné zdržovať sa nie len praktizovania sexu mimo manželstva (alebo sebectva v manželstve) a nekŕmiť sa podnetmi, ktoré túto túžbu živia, ale aj zdržovať sa sýtenia akýmikoľvek podnetmi, ktoré vzbudzujú žiadostivosť a strhávajú našu pozornosť od zmysluplného cieľa.

OK. Možno píšem značne nezrozumiteľne, tak sa za to vopred ospravedlňujem. Avšak potreboval som to napísať.

Kasián je realista. Píše, že smilstvo nevyhasína skôr, ako sú porazené ostatné neresti a že málokto dosiahne úplné víťazstvo. Pripomínam, že to píše mníchom žijúcim na púšti. Čo si počneme my? Aké sú však lieky na túto chorobu nášho tela a srdca?

  • Liekom č.1 je telesný pôst a teda praktizovanie zdržanlivosti. Ak si spomínate, tak už pri obžerstve písal, že nemá trvalej čistoty ten, kto sa nevie mierniť v jedle a pití. Schopnosť odolať impulzu je kľúčová a dá sa cvičiť v oblasti jedla. V našich podmienkach aj napr. striedmosťou v oblasti pitia kávy, alkoholu alebo internetových rozptýlení.

  • Liekom č.2 je hlavne pravá pokora, teda pravda o sebe, vytrvalá modlitba, nepretržité rozjímanie nad Písmom, duchovné poznanie prameniace zo skúsenosti (tzv. pravé vedenie), námaha a manuálna práca. Teda nič zložité alebo ťažké :D

  • Liekom č.3 je samota a odlúčenosť od ľudí. Aspoň vidíme, prečo sa prvotní mnísi utiekali do púšte. Boli si vedomí, že to nedávajú a tam mali akú takú šancu. Kasián píše, že v princípe ako cukrovkárovi pomáha mať z dohľadu sladkosti, aby sa v ňom nezrodila smrtonosná túžba (sladkosť by ho mohla aj zabiť), alebo alkoholikovi pomáha nemať na očiach alkohol, tak podobne aj pre smilníka je potrebný pokoj a samota. Žiadosťami spôsobené rany duše nie sú tak jatrené rozmanitými obrazmi a človek môže časom dospieť k uzdraveniu.

Pri snahe o čistotu je potrebné najskôr očistiť srdce, pretože "Zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, atď." A na inom mieste Šalamún hovorí: "Predovšetkým stráž a chráň svoje srdce, lebo z neho vychádza život." Na inom miesta opäť Ježiš hovorí: "Najprv očistite čašu a misu zvnútra, aby bol čistý aj zovňajšok". Pretože zvrátenosť túžob nášho srdca bude ohrozovať čistotu nášho tela. Čiže je dobré postiť sa telesne, avšak to nepomáha veľmi, ak sa nepostím aj duševne a nenechávam Boha, aby pôsobil v mojom srdci.

Kasián ďalej píše, že na ceste k stavu čistoty je nevyhnutné zápasiť a každý kto zápasí, aj prehráva a dostáva rany. Je nevyhnutné pestovať maximálnu bdelosť a sústredenosť mysle a nespoliehať sa na vlastné sily, ale na Pána. Duša nevyhnutne musí byť napádaná touto neresťou tak dlho, kým nepripustí, že viesť takúto vojnu je nad jej sily a že nemôže dosiahnuť víťazstva vďaka vlastnej námahe alebo skrze svoje úsilie, ale len keď ju bude svojou pomocou a ochranou podopierať Pán. Pretože sme ľudia z mäsa a máme telo, je čistota pre nás neprirodzená a jej obsiahnutie je darom Božej milosti. Čistota je preto výsledkom Božej milosti v spolupráci s našou spoluprácou.

Kasián ďalej naznačuje, že dosiahnuť čistotu pre mnícha 4. storočia žijúceho v púšti je niečo ako zázrak a pre človeka žijúceho vo svete je to takmer nemožné. A čo už my ľudia žijúci vo svete v 21. storočí?

Kasián prirovnáva náš zápas o čistotu s olympijskými hrami, podobne ako to urobil aj v prípade obžerstva. Píše: "... (športovci) musia sa zdržovať nie len od zakázaných jedál, opilosti..., ale aj každej nečinnosti, zaháľania a lenivosti, aby mohla každodenným cvičením a meditáciou vzrastať ich sila. A tak sú vzdialení od každej starosti, od zármutku aj všedných záležitostí, rovnako aj od lásky a manželských vecí, aby nepoznali nič iné ako cvičenie v disciplíne a neboli zviazaní vôbec nijakou svetskou starosťou. Spoliehajú sa na to, že od toho, kto predsedá hrám dostanú porciu jedla na každý deň, veniec slávy a náležitú odmenu ako chválu za víťazstvo." Ako olympijský športovec podriaďuje pestovaniu svojich síl a disciplíny úplne všetko, rovnako aj mních. Zámerne píšem mních, nakoľko Kasiánov ideál ako aj spôsob k jeho dosiahnutiu je pre nás, žijúcich vo svete a v manželstvách nedosiahnuteľný a aj v rozpore s naším poslaním. Môžeme si z neho však vziať inšpiráciu.

Ďalej pokračuje, že ak nám napádajú nutkavé myšlienky, keď je myseľ pred spánkom unavená a ospalá, nemáme sa domnievať, že je to ospalosťou, ale je to najmä dôsledkom našej nedbalosti počas dňa. Myseľ nám len reflektuje, čím sme jej dovolili počas dňa sa sýtiť. Podobne ako bolesť brucha nezačína v tú dobu, keď sa zdá, že prepukla, ale prišli sme k nej z nedbalosti v minulosti, keď sme jedli pokrm škodiaci zdraviu.

Osobne sa musím priznať, že som nečakal, že ľudia pre 1600 rokmi mali takéto hlboké poznanie a rozumeli veciam na tejto úrovni. Vyjadrovali sa možno inak, nemali k dispozícii špeciálne slová a používali obrazy. Avšak klobúk dolu. Nenašiel som v texte nijaké tmárstvo.

  • Čo by ste doplnili alebo na čo máte iný názor ako Kasián?

  • Čo podľa vás znamená čistota v manželstve? Je možné byť v manželstve a zároveň mať nerozpoltené srdce a čistý kontemplatívny pohľad?

  • Ako podľa vás pestovať cnosť zdržanlivosti a čistoty v manželstve?

 

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora