Ako Ježišova prítomnosť uzdravila Zacheja zo slepoty

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ako Ježišova prítomnosť uzdravila Zacheja zo slepoty

V nedeľnej rímskokatolíckej liturgii budeme počuť známy príbeh o známom mýtnikovi z Lukášovho evanjelia.

Od minulotýždňového úryvku v osemnástej kapitole Lukášovho evanjelia sme sa preniesli o niekoľko statí ďalej na začiatok kapitoly devätnástej (Lk 19,1-10). Znovu sme s Ježišom v pohybe smerom k Jeruzalemu a nachádzame sa v Jerichu.

Jericho leží v blízkosti rieky Jordán a Mŕtveho mora, a teda niekoľko sto metrov pod úrovňou hladiny mora. Od Jericha smerom k Jeruzalemu sa už len prudko vystupuje, keďže treba prekonať prevýšenie vyše 1000 metrov. Navyše Jericho má v Biblii neslávny osud. Po tom, čo zázračne popadali jeho hradby, keď Izraeliti obsadzovali zasľúbenú zem, bolo znovuvybudovanie mesta Izraelitmi uvalené pod kliatbu skrze slová Jozueho: „Nech je zlorečený pred Pánom muž, ktorý by sa odvážil postaviť mesto Jericho! Za cenu prvorodeného syna bude klásť jeho základy a za cenu najmladšieho syna nasadzovať jeho brány!“ (Joz 6,26). A podľa biblického rozprávania sa tak aj stalo: „Za jeho [kráľa Achaba] čias postavil Betelčan Hiel Jericho. Za (cenu) svojho prvorodeného Abirama položil jeho základy a za (cenu) svojho najmladšieho Seguba pozakladal jeho brány podľa Pánovho slova, ktoré povedal prostredníctvom Nunovho syna Jozueho,“ (1 Kr 16,34). Jericho je tak symbolom rebélie voči Bohu. Zároveň je najnižšie položeným mestom na Zemi, a teda akoby symbolom úpadku človeka.

Jericho je symbolom rebélie voči Bohu. Zároveň je najnižšie položeným mestom na Zemi, a teda akoby symbolom úpadku človeka. Zdieľať

Ježiš na svojej ceste do Jeruzalema za záchranou človeka, prechádza Jerichom. Tu sa však nestretáva len so Zachejom z dnešného úryvku. Toto označenie miesta – Jericho – nám spája dnešnú epizódu s tou predchádzajúcou o uzdravení slepého muža (Lk 18,35-43), ktorú evanjelista uvádza slovami: „Keď sa približoval [Ježiš] k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral,“ (Lk 18,35). Táto skutočnosť, že evanjelista spája tieto dve epizódy skrze toto spoločné určenie miesta nás nabáda čítať dnešný text s prihliadnutím na ten predchádzajúci. A skutočne, pri detailnejšom pohľade si môžeme všimnúť veľmi zaujímavé zhody v použití slovnej zásoby.

Keď Ježiš so zástupom prechádza okolo slepého, ten sa pýta, čo sa deje, doslovne: „čo je to?“ (Lk 18,35). Zachej túži vidieť Ježiša „kto (to) je?“ (Lk 19,3). Pre oboch sa dav sprevádzajúci Ježiša stáva prekážkou: Slepca okrikujú, aby mlčal, Zachej sa pre svoju malú postavu kvôli davu nemôže dostať k Ježišovi. Obidvaja nachádzajú spôsob, ako túto prekážku prekonať: Slepec kričí o to viac a Zachej vylezie na strom.

Táto Zachejova pozícia vytvára veľmi zaujímavú situáciu, ktorá dovolí evanjelistovi hru so slovíčkami. Aby ho Ježiš uvidel, bude sa musieť pozrieť hore – po grécky sa to povie ἀναβλέπω [anablepo]. To isté slovo však znamená aj „nadobudnúť zrak“ a používa sa niekoľkokrát práve v príbehu o slepcovi. Keď sa ho Ježiš pýta: „Čo chceš, aby som ti urobil?“, on odpovedá „Pane, aby som videl“, teda „aby som nadobudol zrak“. Použité sloveso je ἀναβλέπω. Ono sa objavuje nneď následne, keď Ježiš povie slepcovi, aby videl („Ἀνάβλεψον“, v našom preklade: „Pozeraj!“; v. 42), a keď evanjelista skonštatuje, že slepec hneď nadobudol zrak („καὶ παραχρῆμα ἀνέβλεψεν“, v našom preklade: „A hneď videl, ...; v. 43).

Zároveň, keď Ježiš povie slepcovi, aby videl, či nadobudol zrak (teda doslovne, pozrel sa hore), konštatuje: „Tvoja viera ťa zachránila“, alebo aj „spasila“ (v. 42; preklad „uzdravila“, nevystihuje dobre podstatu veci). Tu použité slovo v gréčtine σῴζω [sozo] je základom slova σωτηρία [soteria], „spása“, ktoré používa Ježiš v Zachejovom dome: „Dnes prišla spása do tohto domu,“ (Lk 19,9). A Ježiš ešte dodáva s použitím rovnakého slovesa ako v prípade slepca: „Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť (σῴζω), čo sa stratilo,“ (Lk 19,10).

Týmito evidentnými slovnými prepojeniami medzi obidvoma príbehmi, zdá sa, evanjelista chce povedať, v čom spočíva skutočná slepota a skutočná záchrana. Zachej je vlastne slepec. Je hlavným mýtnikom a je bohatý. Musel byť teda mýtnikom veľmi úspešným, v zmysle nie najčestnejším. Vyjadruje to aj pobúrenie zástupu z Ježišovho konania: „K hriešnemu človekovi vošiel si odpočinúť,“ (Lk 19,7). Napokon, aj sám Zachej vyznáva, že tým, ktorých oklamal, vráti štvornásobne.

Poznámka k Lk 19,7: „K hriešnemu človekovi vošiel si odpočinúť.“ Katolícky preklad: „Vošiel k hriešnemu človekovi,“ nevystihuje dobre celý výraz, vynecháva jedno sloveso na konci verša: καταλύω [katalyo]. Ježiš k Zachejovi totiž vošiel za istým účelom. Použie slovesa καταλύω je v tomto kontexte veľmi zaujímavé. Vo väčšine prípadov má význam „zhodiť“, „zničiť“, „ukončiť“. K tomuto poslednému významu sa viaže aj význam, ktorý sa najlepšie hodí do kontextu dnešného evanjelia: „ukončiť robiť niečo“, teda „odpočinúť si“. Chce však evanjelista naznačiť použitím práve tohto slova, aj to, že Ježiš vošiel k Zachejovi, aby ukončil, zničil, jeho starý spôsob života?

 

Slepec nadobudol zrak. Ježiš ho však neubezpečuje o jeho uzdravení, ale o záchrane, spáse. Skutočné nadobudnutie zraku, a teda záchrana, spása, sa tak deje v Zachejovom prípade. Zachej sa stáva vidiacim, keď príjme Ježiša a rozhodne sa pre zmenu v živote. Tu však dajme pozor. Na začiatku bola jeho túžba len vidieť Ježiša, nie zmeniť svoj život. Ježiš si ho všimol a nástojil na tom, že musí u neho zostať. Skúsenosť s Ježišom, jeho prítomnosť a túžba vojsť do jeho domu, teda do jeho života spôsobila to, že Zachej sa rozhodol pre zmenu. Teda „mechanizmus“ obrátenia nie je: „najprv zmena, potom Ježiš“, ale „najprv Ježiš, potom zmena“.

Teda „mechanizmus“ obrátenia nie je: „najprv zmena, potom Ježiš“, ale „najprv Ježiš, potom zmena“. Zdieľať

Vyššie povedané by sme teda mohli zhrnúť aj slovami: Prijať Ježiša a dovoliť, aby jeho prítomnosť spôsobila zmenu v živote, pre človeka znamená to, ako pre slepca nadobudnúť zrak.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Obrázok: Planý figovník (Ficus sycomorus) v Jerichu.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo