Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
30. október 2019

Nadežda Krupská reinkarnovala ...

V časoch totality som sa v zamestnaní odmietla zúčastniť prednášky „Svoboda sovesti“ (Sloboda svedomia). Bolo nad moje psychické sily počúvať tie lži o slobode vierovyznania. Tak som radšej riskovala. Tá depresia, ak by som sa prednášky zúčastnila a nič nepovedala, mi nestála za to ...
Nadežda Krupská reinkarnovala ...

Teraz so zdesením pozorujem ako mi Ondrej Prostredník z Progresívneho Slovenska opäť upiera právo na slobodu svedomia. Slobodu žiť podľa učenia Rímskokatolíckej cirkvi a viesť v tomto učení budúce generácie. Slobodu tvoriť učebnice náboženstva podľa mojej viery. Toto právo má každá zaregistrovaná cirkev. Zatiaľ. To, že je Ondrej Prostredník zástanca voľného prístupu k potratom, k eutanázii, že podporuje kultúru života LGBT a humanizáciu pedofílie, mi ani tak nevadí. Žijeme v demokratickom svete a ja sa držím zásady „hlboko nesúhlasím s tvojím názorom, ale urobím všetko preto, aby si ho mohol povedať nahlas“. Čo mi vadí je, že on mi toto demokratické právo na slobodu svedomia, slobodu prejavu a slobodu vierovyznania, upiera a nálepkuje môj názor a moje svedomie. Presne tak to robili komunisti.  

Po budúcich parlamentných voľbách si budeme zrejme opätovne a čoraz častejšie pripomínať a vštepovať to naším deťom - oné krčméryovske „vy máte moc, ale my máme pravdu“. Čím skôr sa na túto ťažkú realitu pripravíme, tým lepšie pre nás. A zdá sa, že prostredníkovci tu budú valcovať dúfajme, že nie za pomoci KDH, ktoré  rado strčí hlavu do piesku, hoci tentokrát k Prostredníkovým etickým „salto mortale“ zareagovalo. Avšak z diskusie pod statusom Mariana Čaučíka som mala dojem, že ho "v tom boji" nechali súkmeňovci osamoteného, napospas zideologizovaným progresívcom.

A keďže prestalo platiť, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky, treba podotknúť a vrátiť sa do nedávnej minulosti a zaspomínať, aký predvídavý bol expolitik a exminister Vladimír Palko, keď požadoval zákon o výhrade vo svedomí. Na základe nesplnenia programového vyhlásenia vlády v tomto bode padla vláda. Bol to jasný postoj, ktorý podčiarkol dôležitosť takéhoto zákona v rámci Zmluvy s Vatikánom. Všetko to zbabral Mikuláš Dzurinda.

A tak nám Nadežda Konstantinovna Krupská reinkarnovala ... Leninova celoživotná družka a vyhlásená feministka. Podporovateľka zákona o potratoch, ktorý sovieti, ako prví na svete, uzákonili v roku 1920. V roku 1957 reinkarnovala v podobe poslankyne Šťastnej, ktorá „Pripomenula, že ako prvý povolil interrupcie Sovietsky zväz v roku 1920 a že nový zákon zodpovedá tradícii československých komunistov, ktorí už v prvej republike chceli presadiť zákon podľa sovietskeho vzoru. Slovám Šťastnej, že „socialistická spoločnosť vytvára novú, vyššiu socialistickú morálku a (...) neustále organizuje boj proti prežitkom a predsudkom vo vedomí a konaní ľudí“ už nikto neprotirečil. V rozprave k závažnému zákonu vystúpili len dvaja poslanci s podpornými stanoviskami a návrh jednomyseľne prešiel.“

A tak nám Nadežda K. Krupská reinkarnovala aj v roku 1986 v podobe ministerky zdravotníctva Evy Tökölyovej, ktorá „pred poslancami Slovenskej národnej rady vyhlásila: „V socialistickej spoločnosti sa plánované rodičovstvo považuje za celospoločenskú záležitosť. Chceme, aby splodenie potomstva nebolo náhodnou a dokonca neželateľnou udalosťou.“ Poslanci potom jednomyseľne, ako inak, schválili nový zákon o umelom prerušení tehotenstva, ktorým sme sa zaradili a dodnes  patríme medzi krajiny s najvoľnejšou úpravou interrupcií: zrušili sa interrupčné komisie a žena odvtedy môže do 12. týždňa plodu bez udania akéhokoľvek dôvodu požiadať o potrat. Na rozdiel od roku 1957 sa však pred prijatím zákona zdvihli protesty.“ Predsedovi vlády Colotkovi sa dostala do rúk petícia, ktorá mala 6 518 podpisov a pán predseda si prečítal (aj) toto „V minulosti barbari zabíjali znehodnotené narodené deti, o čo sme pokročili my, keď si my zabíjame zdravé deti? (...) Dať žene právo rozhodovať o zabití svojho dieťaťa je jej zmrzačením, je drastickým zákonom ohrozujúcim zdravie ženy a jej schopnosť materstva, je proti jej podstate, proti spoločnosti a teda je nezmyselné.“ K slovenským veriacim sa pridal aj kardinál Tomášek „(Vedecké výskumy) preukazujú, že i embryo je už človek, i keď nevyvinutý, rovnako ako dieťa je človek, i keď nedospelý.“ (Protipotratoví aktivisti boli pod dohľadom ŠTB.)

„ ... volanie časti spoločnosti po sprísnení podmienok na potrat sa nedá odbiť ako prejav náboženského fundamentalizmu. Tých dôvodov v prospech výrazného obmedzenia interrupcií je viac ...“ písal v roku 2007 .týždeň. (Dnes by to už nenapísal).

Nadežda Krupská reinkarnuje vždy, keď hovoríme o liberalizácii potratovej politiky alebo jej status qou. Reinkarnuje pri všetkých prejavoch kultúry smrti, lebo táto kultúra sa odvíja od postoja voči nenarodenému dieťaťu. Dnes reinkarnuje Nadežda Krupská výrazne v osobe progresivistu, ktorý nám chce uprieť právo pomenovať javy podľa nášho svedomia a vyznávať verejne učenie našej Cirkvi pre oblasť morálky.

Nechať padnúť ťažko nadobudnutú náboženskú slobodu, slobodu svedomia, vierovyznania a slobodu prejavu nám ale bez boja neprináleží ... lebo pravda musí zaznieť, aj keď nezvíťazí. Mnohých totiž zorientuje a upevní. Skutočne zle je až vtedy, ak už ona ani len nezaznie.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Mladí na periférii Bratislavy

Mladí na periférii Bratislavy

Keď som v minulosti počul slovo chudoba na periférii miest, väčšinou sa mi v mysli vynorili obrázky slamu v Afrike alebo chudobných predmestí indických miest. Ani som nerozmýšľal nad tým, že aj v Bratislave môžu byť periférie, na ktorých sa žije na výrazne nižšej úrovni ako je štandard. A tiež som sa nezamýšľal nad tým, aký život tam žijú mladí ľudia a deti. Keď opustíte svoju malú bublinu a otvoríte oči, často objavíte svety, o ktorých ste ani len netušili.