Nadežda Krupská reinkarnovala ...

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Nadežda Krupská reinkarnovala ...

V časoch totality som sa v zamestnaní odmietla zúčastniť prednášky „Svoboda sovesti“ (Sloboda svedomia). Bolo nad moje psychické sily počúvať tie lži o slobode vierovyznania. Tak som radšej riskovala. Tá depresia, ak by som sa prednášky zúčastnila a nič nepovedala, mi nestála za to ...

Teraz so zdesením pozorujem ako mi Ondrej Prostredník z Progresívneho Slovenska opäť upiera právo na slobodu svedomia. Slobodu žiť podľa učenia Rímskokatolíckej cirkvi a viesť v tomto učení budúce generácie. Slobodu tvoriť učebnice náboženstva podľa mojej viery. Toto právo má každá zaregistrovaná cirkev. Zatiaľ. To, že je Ondrej Prostredník zástanca voľného prístupu k potratom, k eutanázii, že podporuje kultúru života LGBT a humanizáciu pedofílie, mi ani tak nevadí. Žijeme v demokratickom svete a ja sa držím zásady „hlboko nesúhlasím s tvojím názorom, ale urobím všetko preto, aby si ho mohol povedať nahlas“. Čo mi vadí je, že on mi toto demokratické právo na slobodu svedomia, slobodu prejavu a slobodu vierovyznania, upiera a nálepkuje môj názor a moje svedomie. Presne tak to robili komunisti.  

Po budúcich parlamentných voľbách si budeme zrejme opätovne a čoraz častejšie pripomínať a vštepovať to naším deťom - oné krčméryovske „vy máte moc, ale my máme pravdu“. Čím skôr sa na túto ťažkú realitu pripravíme, tým lepšie pre nás. A zdá sa, že prostredníkovci tu budú valcovať dúfajme, že nie za pomoci KDH, ktoré  rado strčí hlavu do piesku, hoci tentokrát k Prostredníkovým etickým „salto mortale“ zareagovalo. Avšak z diskusie pod statusom Mariana Čaučíka som mala dojem, že ho "v tom boji" nechali súkmeňovci osamoteného, napospas zideologizovaným progresívcom.

A keďže prestalo platiť, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky, treba podotknúť a vrátiť sa do nedávnej minulosti a zaspomínať, aký predvídavý bol expolitik a exminister Vladimír Palko, keď požadoval zákon o výhrade vo svedomí. Na základe nesplnenia programového vyhlásenia vlády v tomto bode padla vláda. Bol to jasný postoj, ktorý podčiarkol dôležitosť takéhoto zákona v rámci Zmluvy s Vatikánom. Všetko to zbabral Mikuláš Dzurinda.

A tak nám Nadežda Konstantinovna Krupská reinkarnovala ... Leninova celoživotná družka a vyhlásená feministka. Podporovateľka zákona o potratoch, ktorý sovieti, ako prví na svete, uzákonili v roku 1920. V roku 1957 reinkarnovala v podobe poslankyne Šťastnej, ktorá „Pripomenula, že ako prvý povolil interrupcie Sovietsky zväz v roku 1920 a že nový zákon zodpovedá tradícii československých komunistov, ktorí už v prvej republike chceli presadiť zákon podľa sovietskeho vzoru. Slovám Šťastnej, že „socialistická spoločnosť vytvára novú, vyššiu socialistickú morálku a (...) neustále organizuje boj proti prežitkom a predsudkom vo vedomí a konaní ľudí“ už nikto neprotirečil. V rozprave k závažnému zákonu vystúpili len dvaja poslanci s podpornými stanoviskami a návrh jednomyseľne prešiel.“

A tak nám Nadežda K. Krupská reinkarnovala aj v roku 1986 v podobe ministerky zdravotníctva Evy Tökölyovej, ktorá „pred poslancami Slovenskej národnej rady vyhlásila: „V socialistickej spoločnosti sa plánované rodičovstvo považuje za celospoločenskú záležitosť. Chceme, aby splodenie potomstva nebolo náhodnou a dokonca neželateľnou udalosťou.“ Poslanci potom jednomyseľne, ako inak, schválili nový zákon o umelom prerušení tehotenstva, ktorým sme sa zaradili a dodnes  patríme medzi krajiny s najvoľnejšou úpravou interrupcií: zrušili sa interrupčné komisie a žena odvtedy môže do 12. týždňa plodu bez udania akéhokoľvek dôvodu požiadať o potrat. Na rozdiel od roku 1957 sa však pred prijatím zákona zdvihli protesty.“ Predsedovi vlády Colotkovi sa dostala do rúk petícia, ktorá mala 6 518 podpisov a pán predseda si prečítal (aj) toto „V minulosti barbari zabíjali znehodnotené narodené deti, o čo sme pokročili my, keď si my zabíjame zdravé deti? (...) Dať žene právo rozhodovať o zabití svojho dieťaťa je jej zmrzačením, je drastickým zákonom ohrozujúcim zdravie ženy a jej schopnosť materstva, je proti jej podstate, proti spoločnosti a teda je nezmyselné.“ K slovenským veriacim sa pridal aj kardinál Tomášek „(Vedecké výskumy) preukazujú, že i embryo je už človek, i keď nevyvinutý, rovnako ako dieťa je človek, i keď nedospelý.“ (Protipotratoví aktivisti boli pod dohľadom ŠTB.)

„ ... volanie časti spoločnosti po sprísnení podmienok na potrat sa nedá odbiť ako prejav náboženského fundamentalizmu. Tých dôvodov v prospech výrazného obmedzenia interrupcií je viac ...“ písal v roku 2007 .týždeň. (Dnes by to už nenapísal).

Nadežda Krupská reinkarnuje vždy, keď hovoríme o liberalizácii potratovej politiky alebo jej status qou. Reinkarnuje pri všetkých prejavoch kultúry smrti, lebo táto kultúra sa odvíja od postoja voči nenarodenému dieťaťu. Dnes reinkarnuje Nadežda Krupská výrazne v osobe progresivistu, ktorý nám chce uprieť právo pomenovať javy podľa nášho svedomia a vyznávať verejne učenie našej Cirkvi pre oblasť morálky.

Nechať padnúť ťažko nadobudnutú náboženskú slobodu, slobodu svedomia, vierovyznania a slobodu prejavu nám ale bez boja neprináleží ... lebo pravda musí zaznieť, aj keď nezvíťazí. Mnohých totiž zorientuje a upevní. Skutočne zle je až vtedy, ak už ona ani len nezaznie.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo