Napriek tomu, že bol nestraník, prácou sa udržal vo vedení ústavu. Na ústav prijal viacero disidentov – matematikov: Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Mariána Vajteršica, Rudolfa Fibiho (tajného kňaza), Petra Václavíka, Máriu Lúcku, aj inžinierov Jána Langoša a Mariána Gulu. Komunisti mu to zazlievali, svojich pracovníkov obhajoval a chválil ich výsledky. Nikdy nezabudneme, že aj v totalite bol ÚTK SAV miestom vhodným na vedeckú prácu a korektné medziľudské vzťahy, čo bola jeho zásluha.

V spolupráci s AV ZSSR pripravil Medzinárodné bázové laboratórium pre umelú inteligenciu pri ÚTK SAV, v ktorom počas päť rokov pracovalo vyše 200 vedcov z 12 socialistických krajín. 

Bol mojim šéfom 27 rokov. Som mu vďačný, že podpisoval listy a odporúčania, ktoré boli potrebné na ceste za vedeckými hodnosťami, pri cestách na konferencie, aj do zahraničia. Bol mimoriadne pracovitý, náročný na seba a na druhých, vzorom vedeckého nadšenia a výborného manažérstva. Naučil ma, že dobré myšlienky si treba hneď zapisovať.   

Po r. 1989 bol zakladateľom a rektorom Trenčianskej univerzity A. Dubčeka. Vede a prednášaniu zostal verný do vysokého veku. Keď som ho pred pár rokmi pozval prednášať seniorom o informatike, zanietene im vysvetľoval technológiu VLSI a architektúru paralelných počítačov. 

26.10.2019 večer som išiel autom pod oknami jeho bytu. Spomenul som si na neho, netušiac, že poobede zomrel. Jeho pohreb bude 4. novembra 2019 o 11,30 na Ružinovskom cintoríne v Bratislave.

Nech mu večné svetlo svieti, nech odpočíva v pokoji!