Ako chutí nebo, keď vydýchnete naposledy

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ako chutí nebo, keď vydýchnete naposledy

V posledných päťdesiatich rokoch pribúdajú zážitky na prahu smrti – tak to bolo, vlastne, odjakživa. V čom je rozdiel? Nájdu sa ľudia, ktorí si sadnú a stovky týchto prípadov zdokumentujú. Vypočujú si svedectvá, hľadajú súvislosti a napíšu o tom knihy. Tak sa mozaika toho, ako vyzerá nebo, stále zdokonaľuje...

Rýchlokurz pre neveriacich. Hoci má väčšina zážitkov na prahu smrti odlišné detaily, gro zostáva rovnaké. Človek sa stretne s bielou žiarivou postavou, o ktorej nepochybuje, že je Boh. Pre kresťanov je to spravidla Ježiš, ale aj iné vierovyznania či ateisti v duchu predpokladajú, že ide o Ježiša. Dotyčný sa s Ním trochu porozpráva, v sprievode anjelov sa poprechádza po nebi a potom sa prebudí vo vlastnom tele – údajne mŕtvom.

Ak by sme tvrdili, že tieto oživlé telá len halucinujú, stále si nemôžeme vysvetliť,  prečo majú halucinácie u rôznych ľudí vyššie menované hlavné znaky spoločné. Ide o rôznorodosť veku, profesie, národnosti a vierovyznania, čiže o rôznorodosť v pravom zmysle slova. Opisovanie v lavici v tomto prípade nie je možné. Potešujúcou okolnosťou je pre dotyčného i to, keď sa neprebudí v márnici.

Je to, skrátka, vedecký nonsens, a preto aj pravdepodobná pravda. Jeden by mal snívať o motýľoch, druhý o dinosauroch a tretí o plávaní s delfínmi, lenže nič z toho sa nedeje. Ako to teda naozaj je, keď človek umrie? Poďme si na to posvietiť z nebeského hľadiska.


Smrť je okamžitým prechodom do "neviditeľného" sveta, teda nič hrôzostrašné. Je to, akoby ste prvýkrát naozaj otvorili oči. Na svoje staré telo sa pozeráte z odstupu a s očami nového tela, ktoré je iné, duchovné. Žiarivé obrysy tohto tela sú pre vás viditeľné, ale už na prvý pohľad je jasný obrovský rozdiel.

Ste bezpohlavná bytosť s 360 stupňovým videním, ktoré môžete prepínať do normálneho, ľudského. Priestorom cestujete rýchlosťou myšlienky a vaše "duchovné telo" má takú podobu, aká je pre vás prirodzená. Prechádzanie cez steny je samozrejmosťou.

Tunelom tmy, teoreticky čiernou dierou, sa dostanete do galaxie s centrálnou nebeskou planétou, ktorá je niekoľkotisíckrát väčšia ako planéta Zem. Sú na nej nesmierne vysoké hradby, za ktorými leží Sväté Mesto s Nebeským trónom, kde logicky sídli Boh. Odtiaľ vychádza všetko svetlo, ako sa o tom zhruba píše aj v Písme.

Mimo tohto Mesta sú zelené pláne, pohoria, mestá postavené na zemi i vo vzduchu.

Vaše zmysly sú niekoľkonásobne zostrené, takže radosť prežívate oveľa viac. Talenty sa, samozrejme, prejavia rovnako. Ak ste hudobník, filozof-mudrlant či matematik, môžete sa venovať svojmu oboru na predtým nedosiahnuteľnej úrovni – pre pozemšťanov.

Univerzity, amfiteátre, športové podujatia či maľby a knihy – všetko sa nápadne podobá nášmu svetu, a predsa nie. Keďže máte dokonalú pamäť, nič si nemusíte čítať dvakrát. V tom, čo vás baví, sa môžete zdokonaľovať prakticky donekonečna. Tvorivej či kreatívnej sile sa tu medze nekladú.

Ak sa v nebi zohnete a odtrhnete si kvet, na jeho miesto ihneď dorastie ďalší. Ak hodíte na zem odtrhnutú časť, tá ihneď zrastie so zemou.

Ak sa vám nebude chcieť rozprávať s príbuznými či priateľmi a anjelmi, vždy si môžete pokecať s koňmi. Áno, títo štvornohí spoločníci rytierov, vojen a roľníctva tu údajne rozprávajú, nielen cválajú.

V nebi nemáte klasický pocit hladu, no ak zjete nejaké ovocie, osvieži vás to. V princípe nepotrebuje jesť ani spať. Nebo je jeden večný a dokonale šťastný deň. Napriek tomu tu povedomie plynúceho času existuje. Prejavuje sa to napríklad zmenou farby oblohy, aj keď ide o oveľa dlhšie časové úseky. Jeden deň v nebi je asi ako desaťročie tu na Zemi. Skúste si to reálne predstaviť a poriadne vás z toho rozbolí hlava.

Každý dom je postavený podľa individuálneho vkusu blaženej duše. Napriek tomu táto divoká architektúra, všehochuť materiálov i tvarov, k sebe navzájom pasuje. Vzácne drevo, drahokamy, zlato a striebro sú základné stavebné kamene. (V nebi nie sú paneláky, ale ak si niekto predstavuje panelák ako ideálny domov, osobne sa s ním porátam krátko pred spasením jeho duše.) Ďalej tu nájdete obrovské stromy, všelijaké neznáme druhy. Najnižšie z nich môžu mať sto metrov na výšku, takže milovníci Pána prsteňov si prídu na svoje.

V nebi vládne, samozrejme, prísna hierarchia. Podľa toho, ako dokonale ste spoznali Boha tu na Zemi, do akej miery ste schopní lásky a obety, na takom stupni sa v nebi ocitnete. Dokonalosť prežívaného šťastia je preto tiež rozdelená. Čím bližšie bývate k Bohu, tým plnšie a lepšie prežívate šťastie, no nie je to tak, že by v nebi kdesi na nízkom stupni ľudia frflali. Všetci sú šťastní, ale niektorí sú šťastnejší – priamo úmerne tomu, koľko snahy ľudia vložili do pozemského trénovania sa v láske k druhým, k sebe...

V nebi je, prirodzene, fakt dlhý poradovník, keďže tam žijú miliardy a bilióny bytostí. Každá z nich chce ísť čo najbližšie k Bohu (aj kvôli vyššiemu stupňu prežívania vzájomnej radosti). Rozprávať sa s Bohom zoči-voči je formou najvyššej odmeny. Nie je to tak, že by sa s vami Ježiš rozprával v jednom kuse. Len raz za čas.

Anjeli sú rozdelení podľa služieb – v nebi sú dokonca niektoré knižnice a budovy (fabriky), kde majú prístup len oni. Ľudia nie. Pre mňa najzaujímavejší sú bojoví anjeli, svalnatí šesťmetroví i väčší obri, ktorí stoja pripravení vo formáciach s mečmi a kopijami. Čakajú na ľudské modlitby, aby skočili na Zem a zopár diablov poriadne vymlátili.

V nebi sú dokonca peniaze v podobe zlatých mincí, ktoré predstavujú ľudské obety a modlitby, vhodné na výmenu za nejaké odmeny – buď tie pozemské (človek ich dostane za života), alebo nebeské. Trikrát hádajte, kde sa viac vyplatí zbierať tieto odmeny. Tiež tu nájdete obchody, v ktorých sú všetky šaty ušité vám na mieru. So stavbou vysnívaného domu neraz anjelom pomáhajú vaši príbuzní.

Výsadné miesto v nebi majú deti, na ktoré Boh osobne dohliada a hrá sa s nimi. Ľudia, ktorí prežili tragické detstvo, si ho tu môžu zopakovať celé odznovu, ibaže v nebeských mierach – ak chcú a je im to dovolené. Nebeské bábätká rozprávajú síce detsky, ale rozprávajú. Nie sú ani nemé, ani im netreba meniť plienky. Tomu hovorím nebo!

Duchovné telo má dokonalé oči, takže vidíte širšie spektrum farieb. Ženám pribudnú nové odtiene a chlapi sa zbláznia, pretože nevedeli rozoznať ani tie staré.

Hudba je dych berúca a vyvoláva úžas, bázeň. Fascinuje ma, že nik nemôže spievať či hrať falošne, ani keby chcel.

Tiež sa nemusíte báť o svoje vlasy. Nik ich tam nemá rozstrapatené, pretože aj pri tom najnepatrnejšom náznaku rozstrapatenia sa ihneď vrátia do vašej želanej podoby. V prípade Alberta Einsteina to, pravdaže, veľká výhra nie je.

V obrovských amfiteátroch stoja na pódiách ľudia, ktorí rozprávajú svoje svedectvá – chvália Boha za to, čo pre nich urobil tu v nebi i na zemi. Sú to také pódiá vďačnosti a oslavy. V nebi sú tiež miesta s ďalekohľadmi, kde sa ľudia chodia pozerať na Božie zázraky na Zemi a spôsoby, akými boli vyslyšané modlitby pozemšťanov.

V nebi nájdete živé sochy a maľby Božích dôležitých okamihov, napríklad aj scény z ukrižovania, aby slúžili ako večná pripomienka Ježišovej obety za ľudí.

Po smrti vo vašej novej podobe získate schopnosť čítania myšlienok. V nebi však platí nepísané pravidlo, že nemôžete inej bytosti čítať myšlienky, pokiaľ vám to sama nedovolí.

Nebeské objatie je čímsi špeciálnym. Podobá sa skôr dotyku dvoch duší než tiel a patrí medzi intímne zážitky. Taká odľahčená forma sexu, ak chcete.

Autor jednej z kníh (zážitkov na prahu smrti) vyjadruje domnienku o tajomnom ľudskom rozmere. Hoci sme menší od anjelov, v nebi sa môžeme rozvíjať a "upgradovať" donekonečna, a tak istým spôsobom aj "prerásť" našich súkmeňovcov, dokonalých anjelov.

Všetko je krásne, šťastné a žiarivé. Nabudúce sa môžme povenovať peklu. Nie všetci majú ten dar zažiť po smrti prechádzku ružovou záhradou. Niektorí zase úkosom nahliadnu do pekla.

Efekt na ľudí, ktorí prežili klinickú smrť, je však podobný, či  už zažili kúsok neba, alebo pekla. Oživlé telá a duše často zmenia svoje vnímanie sveta o 180 stupňov, a to je vlastne hlavná pointa týchto zážitkov. Aby sa nakopli a pomohli "nakopnúť" iných. Aby sme mali na Zemi viac pekla ako neba.


V nebi sa človek nikdy nenudí. Dokonca môže objavovať iné galaxie a svety na opačnom konci vesmíru, ak sa mu práve zažiada.

Ak ste už náhodou boli v nebi, aspoň na pár minút, na Zem sa vraciate veľmi ťažko. Aj matky majú problém vrátiť sa k svojim deťom, hoci aj malým, a prosia Boha, aby im dovolil zostať. Lenže týto klinicky mŕtvi ľudia sa skrátka musia vrátiť na Zem. Taká je vôľa Boha – aby mohli ľudia rozprávať o nebi a presvedčiť ostatných i seba, že dostať sa tam je skutočným cieľom človeka.

Až v nebi sa ľudia cítia ako doma.

 

Literatúra, z ktorej čerpal autor: Nebo nie je výmysel, Predstavte si nebo, Deväťdesiat minút v nebi, On a ja – duchovné rozhovory s Ježišom atď.

Samozrejme, zážitky na prahu smrti nie sú pre kresťanov dogmou. Slúžia ako dokresľujúce svedectvá o nebi od mnohých ľudí, ktoré sa pozoruhodne zhodujú v istých znakoch. Sú to dodatky, ktorým môžeme a nemusíme veriť.

  

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo