Stredná Európa 1989 – 2019, minulosť a budúcnosť

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Stredná Európa 1989 – 2019, minulosť a budúcnosť

Toto bol názov prvého panelu konferencie „Zobudenie Strednej Európy, nostalgia budúcnosti“, v ktorom som mal možnosť vystúpiť. Jednalo sa o 15. fórum regiónu Friuli-Venezia-Giulia a 14 krajín Strednej Európy, Balkánu, Ruska a Ukrajiny. Stretnutie sa uskutočnilo 18.10.2019 v Udine,  organizátorom bola Asociácia „Mitteleuropa“, ktorá oslávila 45. výročie svojej činnosti. Jej predsedom je charizmatický Paolo Petiziol, motor všetkých akcií Mitteleurópy.

Okrem prvého bloku odzneli tieto panelové diskusie:

Európa a Stredná Európa – Brusel a Vyšehrad.

Bruselský múr: spustenie neviditeľnej opony v Európe.

Inštitucionálna, obchodná a kultúrna diplomacia:  orchestre bez dirigenta.

Západný Balkán: stále na listine čakajúcich.

V prvom panely bol moderátor P. Mosanghini (vicešéfredaktor Messagero Veneto), diskutovali I.  Mirošič (slovinský exambasador), F. Kalmár (MZV Maďarska) a ja. Povedal som toto:

Nadšenie z pádu berlínskeho múra pred 30 rokmi netrvalo dlho. Pád socializmu neznamenal víťazstvo kapitalizmu, ktorý má tiež veľa svojich problémov. Združenie kresťanských seniorov Slovenska, ktorých som 12 rokov predsedom, bude zasa spolupracovať na retro-spomienke „17.november 2019“, keď sa koleso našich dejín otočilo.

Dvadsať členná delegácia Mitteleurópy ma prvýkrat navštívila na Úrade vlády v Prahe 2.5.1991, odvtedy naše kontakty trvajú. V Cervignane, Aquilei, Grade, Cormonse a v Giassicu vládne atmosféra, v ktorej sa Stredoeurópania cítia ako doma. Po revolúcii sa aj Slovensku otvorili nové možnosti, odvtedy sme zodpovední za svoj osud.  Získali sme slobodu a možnosť zariadiť si život podľa svojich predstáv. Môžeme slobodne hovoriť, publikovať, cestovať, realizovať svoje nápady. Všetko je ináč, ako sme si naivne predstavovali, ale sme slobodní. 40 rokov sme žili iné životy, nie svoje, určovali ich komunisti a  ŠTB.

Krajiny V4 majú aj dnes podobné radosti a problémy.  Za najdôležitejšiu prioritu považujem zachovanie mieru, nedať sa vtiahnuť do konfliktov, ktoré sa nás netýkajú. Musíme rozlišovať Sovietsky Zväz, ktorý 40 rokov terorizoval Európu, s dnešným Ruskom. Prežil som 12 rokov v zahraničí, mnohokrát som bol v ZSSR a v USA. Všade žili a žijú dobrí a menšina iných ľudí.  Rusko veľa trpelo a veľa vie, Západ žije roky v blahobyte, voľakedy aj z kolónií, teraz aj z burzových špekulácií a dlhov.

Na základe môjho zákona sa založil Slovenský historický ústav (SHU) v Ríme. V júni som sa v Ríme a vo Vatikáne stretol s mnohými Slovákmi, je ich tam vyše sto, dobre reprezentujú Slovensko na významných postoch, na univerzitách aj v cirkvi.  SHU v tomto roku vydal knihu „Slovenská emigrácia v Taliansku v rokoch 1945-50“. Sme vďační Taliansku, že v minulosti našim emigrantom, ktorí ušli pred prenasledovaním, umožnilo slobodne žiť a pracovať.

Za totality zo stredoeurópskych krajín utekali státisíce za slobodou, pred prenasledovaním, aj z ekonomických dôvodov. Mnohé štáty ich veľkoryso prijímali. Aj dnes státisíce našich občanov pracuje v zahraničí. Keby ich tam neakceptovali, hovorili by sme o porušovaní európskych zákonov. Krajiny V4 by mali prejavovať väčšiu solidaritu so slušnými ľuďmi, ktorí utekajú pred prenasledovaním. Ak tieto nebezpečenstvá však skončia, mali by sa, ako voľakedy Jozef, Mária a Ježiš, vrátiť do svojej vlasti.

Taliansko je nám mentálne blízke, rád túto krajinu, kde liberalizmus nekvitne, navštevujem.

Európa bez morálky nemá šancu. Má iba kresťanské korene, iné sú sebevraždou.  Dnes sa ničia politickou korektnosťou, liberalizmom, genderizmom a manipuláciou médiami.

Pri zdôrazňovaní dôležitosti EÚ, nezabúdajme na nutnosť zachovania kompetencií národných štátov. Aj nás tlačia problémy mnohých ekonomík – zadlžovanie, život nad pomery, daňové raje, finančné špekulácie, tlačenie peňazí, korupcia, neférové verejné obstarávania a využívanie eurofondov.

Ovplyvňovanie verejnosti cez vedecké analýzy internetových nálad miliónov nie je v poriadku. Na ľudí, ktorých si demokraticky zvolíme, ale nie sú naši favoriti, nemôžeme hneď iba útočiť, to sa týka najmä Česka. Nemôžeme byť iba proamericky a dovoliť, aby cudzie základne boli na našich územiach, to sa týka Poľska. Maďarom nevyčítam ich postoje, ktorými obhajujú svojich občanov pred ekonomickou migráciou. Ak sa títo migranti nemienia zaintegrovať a ctiť si históriu, náboženstvo a Ústavu hosťujúceho štátu, nech sa vrátia domov.  Po 30 rokoch susedstva s Rakúskom, naše vzťahy sú príliš pragmatické, každý si žije svoj život, spolupráca je skôr ekonomická, ako ľudská.

Slovensko je momentálne rozštiepené na množstvo politických strán bez zjednotenej opozície. V médiách sa systematicky spochybňujú všetky strany a aj ich reprezentanti. Smeruje to k náhlemu objaveniu sa nových tvárí, „spasiteľov“, za ktorými stoja neznáme sily. Ľudia sú masírovaní médiami, ktoré reprezentujú záujmy ich majiteľov a sponzorov. Nedávny nesúhlas Národnej rady SR s Istanbulskou zmluvou bol historickým činom.

Aj Slovensko prežíva demografickú krízu. V súčasnosti je asi 70 tisíc  pracovných miest obsadených zahraničnými pracovníkmi. Nesmie sa to však vymknúť kontrole, ako sa to stalo v Nemecku, Francúzsku a  Anglicku.

Napriek všetkému, som optimista a verím, že všetko sa dobre skončí.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo