Hlinu či Kisku?

Kiska a jeho výrazné konzervatívne tváre potenciálne oslovujú voličov KDH. V bytostnom záujme Hlinu bolo aby sa Kiska spojil s koalíciou PS/Spolu. Nech mi predseda KDH, ktorého som sa v poslednom čase v niektorých diskusiách až nadštandardne zastala, lebo mi prišlo nefér ako do neho Chromík, Ziolkovský, Matovič, Palko a Daniška kopú, odpustí, ale jeho text pre HNko o tom, že „volič chce voliť víťaza volieb“ je z môjho pohľadu ako od Matovičova. U mňa týmto stráca body. Najvyšší čas si niekde vypočuť Janu Žitňanskú. Nielen prieskumy sú za nespojením sa Kisku s ultraliberálmi, ale aj vnútrostranícka diskusia. Konzervatívci v Kiskovej strane nikdy neboli naklonení spájaniu sa s PS. V týchto dňoch môžu ďakovať prieskumom.

Rozbeh Kiskovej strany na prvý pohľad vyzeral úboho. Kým ostatní, nepochopiteľne vrátane skupinky okolo Galka, využili leto naplno. Oni akoby zaspali. Dnes sa to javí byť ako múdre a prezieravé, boli tou povestnou tichou vodou. Na Hlinu sa spustila kanonáda za predvolebnú dohodu o neútočení s ultraliberálmi, ešte pred tým ako bola na svete. Po liberálnom Štefancovi v europarlamente ultrakonzervatívci získali novú muníciou, a nešetrili, požičal si ju dokonca i Matovič. Keby len požičal, namaľoval taký bizarný obraz podávania pomocnej ruky, za aký by sa nemusel hanbiť ani akýkoľvek iný veľký umelec často tvoriaci vymykajúc sa z bežného duševného rozpoloženia.

Zdalo sa akoby Kiska nemal čo povedať, akoby zaspal, či ocitol sa na vedľajšej koľaji. V prieskumoch to bolo cítiť. Rozbeh okolo piatich percent pôsobil biedne. Zdanlivo. Ticho. Prebúdzajúca sa pozitívna emócia. Žiadne hádky, žiadne vyhraňovania. Predstavenie ľudí so silným príbehom. Založenie strany. Silnejúca pozitívna emócia. Preferenčný nárast. Dlho očakávaný. Pochopiteľný. Je to strana prezidenta. Toho, ktorý zvíťazil nad Ficom. Toho, ktorý zabránil Ficovi ovládať ústavný súd. Toho, ktorý má Veroniku Remišovú, najvýraznejšiu političku opozície. Toho, ktorý má organizátora protestov Za slušné Slovensko, Juraja Šeligu. Toho, ktorý má prototyp úspešného  starostu, Vladimíra Ledeckého. Toho, ktorý má Janu Žitňanskú, političku, so silnou osobnou integritou, ktorá dokázateľne pracovala v prospech ľudí, ktorí potrebujú pomoc, napriek vlastnej ťažkej životnej situácii.

Je úsmevné pozorovať, že všetka ultrakonzervatívna munícia bola vypálená do Hlinu. Kiska si len tak tichučko preplával letom. Málokto sa ho pýta na registrované partnerstvá, či na potraty. Vcelku veľmi dobrý politický ťah. Zneistený slušný konzervatívny volič môže byť rád, že sa Kiska nespojil s ultraliberálmi. Má voliť toho hádavého Hlinu? Kto z nás by nebol hádavý, keby sa na nás zosypalo to čo na Hlinu za posledné mesiace? A i keď ma sklamalo, čo a ako Hlina napísal pre HNko v súvislosti s nespojením sa Kisku s ultraliberálmi, podobne ako keď napísal ten blbý text po prezidentských voľbách o Františkovi Mikloškovi, musím priznať, že dávno som sa na politickej debate tak dobre nezasmiala ako keď vytiahol „červa“ na Harabina. Nepamätám si, žeby niekto tak priamo povedal Harabinovi pravdu do očí, a pre diváka ho uvoľňujúco zosmiešnil. O to viac, že Hlinovi muselo byť jasné, že stratí akýkoľvek nános serióznosti. V súvislosti s jeho textami pre HNko je evidentné, že lepšie mu idú texty na Postoji. Aspoň niektoré, v ktorých nestratí nervy a nepýta sa Danišku, ktorého má zo svojho pohľadu oprávnene v zuboch, na to, či máme gejov hádzať z mostov.

Zdá sa, že KDH bude musieť niečo vymyslieť. Programové konferencie a každodenné behanie po horách nestačia. I keď, musím sa priznať už som pozerala na gúglmaps a do turistického atlasu kde presne je Štefánička a aké k nej vedú cesty. Mám chuť ísť sa tam prejsť. Alebo kdekoľvek inde. Mysľou mi bežia staré trampské pesničky. Byť na vandri to je čistá extáza.  K tomu netreba žiadne drogy. I keď dve deci prevareného vínka v malom plechovom hrnčeku a šúľaná cigaretka k tomu pri plápolajúcom ohni pod širákom s pohľadom na hviezdami posiate nebo po mnohých kilometroch s báglom na pleciach  nie sú zlé. Nie, na ten pocit vandráckej slobody sa nedá zabudnúť, ani po desaťročiach.

Tak jako jazyk stále naráží na vylomený zub, tak se vracím k svýmu nádraží, abych šel zas dál,...  tak do toho šlápni, ať vidíš kousek světa... vzít do dlaní dálku, zase jednou skus, telgrafní dráty hrajou ti už léta, to nekonečne dlouhý monotónní blúz...  je ráno, je ráno, nohama stíraš rosu na kolejích...

Späť do reality.

Chcem voliť poctivé KDH. KDH, ktoré si nebude vymýšľať bláboly o „voličoch, ktorí chcú voliť víťaza volieb“. A ak aj nebude do sveta vytrubovať zjavnú pravdu, že Kiskova strana sama o sebe, aj vzhľadom na to, že sa KDH zrieklo možnosti výrazne sa vyhraniť voči ultraliberalizmu už pred voľbami, má veľký potenciál osloviť voličov KDH, tak nebude klesať na úroveň Matoviča. Lebo v kontexte takýchto rečí sa môže javiť dávanie Matoviča a Hlinu do jedného vreca, napríklad aj už spomínaným Daniškom ako opodstatnené.

P.S. Média nedávno (aktuality, asi Mikeš) priniesli informáciu, že Ján Čarnogurský sa v relácii pre českú televíziu vyjadril, že Fico nemal pod tlakom protestov podať demisiu.

Čarnogurského vyjadrenie by sa dalo interpretovať aj tak, že Fico si mal vypiť svoj pohár do konca. A tiež tak, že rekonštrukcia vlády, aká nastala pod Ficovou taktovkou, s Kiskovým schválením, nebola prejavom demokracie. Inými slovami, ak by nebola rekonštrukcia vlády, nemali by sme tu dnes populárneho Pellegriniho a Smer by nemal v prieskumoch 20 percent. I keď vďaka odšifrovanej komunikácii Kočnera, nahrávkam a poctivej novinárskej práci to už asi nie je celkom pravda. Dnešný deň je toho dôkazom. Sotva by Pellegrini a Gáll pristúpili k takým promtným krokom, keby ich k tomu niečo netlačilo.

Vymenovanie Pellegriniho vlády nebolo kóšer. Zaštupľovalo nás to.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo