Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
20. október 2019

Tanzánia: malária a špagety

Ráno som sa opäť zobudil na silnejúci hlas z nekvalitného megafónu, ktorý zvolával moslimov na ranné modlitby. S prvým nádychom som si pretrel oči a poodhrnul moskytiéru, ktorá pokrývala celú posteľ.
Tanzánia: malária a špagety

 Môj prebúdzajúci sa zrak ako prvú rozoznal črtajúcu sa postavu Martina, kanadského spolubývajúceho v mojom veku, ktorý si práve balil notebook a nasadzoval helmu do roboty, kam zásadne chodil svojim skútrom. Monikina posteľ však bola prázdna. V prekvapení, pretože moja nemecká kamarátka je veru hrdá sedmospáčka, som sa ponáhľal do hostelovej kúpeľne, kde som ju aj našiel. Ležala na zemi pri záchode v spoločnosti švábov a sotva sa hýbala...

V hlave mi prebehli všetky možné scenáre,vrátane fantázii hodných sfilmovania, no napokon som sa dopátral skutočnosti. Monika celú noc vracala, mala žaludočné kŕče, teplotu a cítila sa neskutočne slabá. Reflexívne som vybral svoj mobil a až pri otvorení telefónneho zoznamu som si začal uvedomovať, koho číslo hľadám. Bol to telefón nášho miestneho priateľa, ktorého sme spoznali počas zdolávania Kilimanjára, majiteľa začínajúcej safari agentúry. O pár minút už trúbil pred našou bránou na staručkej Toyote. Monika sa pomaličky usadila na vŕzgajúcom sedadle spolujazdca (chcel som napísať, že sme jej do auta pomohli, lebo by sa to na jej stav aj patrilo. No Moni je veľmi hrdé dievča, ktoré náznaky gentlemanského chovania posudzuje ako zbytočný prežitok tradičného fungovania spoločnosti, ktorému dva krát neholduje).

Nemocnice v Tanzánií nie som na tom o nič lepšie, ako v iných krajinách východnej Afriky. I preto sme preistotu uprednostnili súkromnú indskú nemocnicu, pred tou verejnou. Po otvorení dverí nemocnice, do ktorej sme vkladali naše nádeje, ma ovanul zápach ľudských výkalov. I napriek tomu sa mi nemocnica pozdávala v schopnejšom stave ako tie, na ktoré som vo východnej Afrike zvyknutý. 8 ročné indské dievčatko za okienkom si odomňa notorickým hlasom vypýtalo 2000 shillingov (cca 1,5 eur), no po krátkej debate so staršou sestrou (12 rokov) a konštatovaní, že asi nie som miestny, sa opravila a žiadala ma o 30 dolárov. Hoci som mal po tejto scénke sto chutí niečo pekné, také od srdiečka povedať, musel som sa zdržať. Pri pohľade na preplnenú čakáreň a Moniku, bledú a skrúcajúcu sa od bolesti, som tie peniaze napokon položil na stôl a dostalo sa nám prednostného prijatia k doktorovi. Podstúpili sme sériu nie lacných testov, aby sme nakoniec vylúčili, že to mimo iných chorôb nebude malária, hoci sa tak doktorovi javilo (čím viac testov, tým väčší zárobok). Našťastie išlo len o brušnú infekciu, avšak s dobou trvania liečby 2-3 týždne. Po krátkej debate, hľadajúc príčinu vzniku tejto nemilej zdravotnej situácie, sme dospeli k záveru, že pravdepodobne nie som ten najlepší kuchár:) Pravdepodobne boli na vine moje špagety, ktoré som hrdo pripravil na večeru (ako jediné jedlo, ktoré som bol schopný pripravit), resp. suroviny, ktoré som dostatočne "tepelne neupravil".

Nasledujúce dni som strávil pri posteli mojej chorej kamarátky. Bol som však veľmi spokojný, pretože po hodinách hľadania som našiel obchodík, kde som mohol kúpiť kamilkový čaj, balenie suchárov a niečo z arabskej pekárničky, čo sa aspoň tvarom, keď už nie chuťou, podobalo na našu vianočku. No ako sa blížila nedeľa a Monikin odlet z Nairobi domov, do Nemecka, bolo sa treba postarať o transport.

 Transport pacientky

(transport pacientky)

 

Inzercia

Keďže sa slečna ešte necítila na to, aby 8 hodín strávila v preplnenom mikrobuse s jedinou zastávkou, na hraniciach Tanzánie a Kene, musel som vymyslieť alternatívny plán. Myseľ mi automaticky zablúdila na jedinú miestnu oporu, nášho priateľa, ktorí nám pomohol pri prevoze do nemocnice. Prenajal som si jeho dodávku aj s vodičom, a zadné sedadlá som prisposobil tak, aby bola moja chorá kamarátka schopná ležať.

Na záver len dodám, že Monika v nedeľu šťastlivo odcestovala domov a ja "nešťastlivo" bojujem s úradmi o nové víza, inak budem musieť do 10 dní predčasne odcestovať na projekt do Etiópie.

 

(článok som pôvodne publikoval na inom webovom portáli v apríli 2014)

fotky sú dostupné na : http://sladkovicphoto.blogspot.com/2014/05/tanzania.html

Odporúčame

Blog
Island  -  Áno, ale...

Island - Áno, ale...

Ak sa v blízkej dobe chystáte navštíviť tento magnet pre fotografov, určite si plánujete k Islandu niečo "pogoogliť". Tak som to spravil aj ja, ale počas môjho dobrodružstva, na Ring road okolo Islandu, vyskočilo pár otáznikov i výkričníkov, o ktoré by som sa s vami rád podelil

Blog
3 veci, bez ktorých by sme už vyhynuli

3 veci, bez ktorých by sme už vyhynuli

Kedysi boli manželstvá populárne, no dnes tento trend ešte zosilnel. Za ideál sa sem-tam považuje, ak sa stihnete oženiť možno aj štyrikrát. Iní sa radšej neoženia ani raz. Tak zostáva v prírode krásna rovnováha (možno). Patria sem ľudia, ktorí skrátka žijú sami, či už z ich vlastného presvedčenia alebo neprajných okolností, alebo kombináciou obidvoch. V tomto blogu sa pozrieme na veci, ktoré potrebujú muži aj ženy, aby sa odvážili stretnúť a spárovať, nie v deštruktívnom zmysle slova.

Blog
Syntetické radosti. Alebo keď miesto modlitby volíme čokoládu.

Syntetické radosti. Alebo keď miesto modlitby volíme čokoládu.

Ak je na človeku niečo vznešené, je to jeho spaľujúca túžba po šťastí. Keď som bola malá, zažila som vzácny okamih uvedomenia, že túto nekonečnú túžbu môže naplniť jedine Boh. Nebol mi však zrejmý spôsob, ako sa k Bohu dostanem, či dokonca – akým vynálezom premiestnim celého Boha do svojho srdca. Dnes už viem, že tým tajomným vynálezom je modlitba.