3 veci, bez ktorých by sme už vyhynuli

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
3 veci, bez ktorých by sme už vyhynuli

Kedysi boli manželstvá populárne, no dnes tento trend ešte zosilnel. Za ideál sa sem-tam považuje, ak sa stihnete oženiť možno aj štyrikrát. Iní sa radšej neoženia ani raz. Tak zostáva v prírode krásna rovnováha (možno). Patria sem ľudia, ktorí skrátka žijú sami, či už z ich vlastného presvedčenia alebo neprajných okolností, alebo kombináciou obidvoch. V tomto blogu sa pozrieme na veci, ktoré potrebujú muži aj ženy, aby sa odvážili stretnúť a spárovať, nie v deštruktívnom zmysle slova.

1) Riskujte. Opatrnosť a pud sebazáchovy nie sú na škodu, no ak to s nimi preženiete, môže sa stať, že skončíte sami, aj keď ste si dobrovoľne nevybrali život pustovníka. Roky prejdú, s rastúcim vekom sa hodinky pohybujú stále rýchlejšie, a vy si uvedomíte, že hazard vo vašom živote dostal mŕtvicu. Nie je to náhoda, že starší muži sú váhavejší, všetko zvažujú z desiatich uhlov pohľadu a keď sa už pre niečo rozhodnú, musí to byť niečo isté, bezpečné a duchaplné.

Lenže partnerský vzťah si často razí práve opačný trend. Prvé úspešné rande nie je zárukou ani šťastnej lásky, ani ekonomickej svadby, vlastne ničoho. Je to len výstrel do tmy, a možno aj prvých desať rande je iba zábleskom v tupej chaotickej temnote. Vzťah je niečo dynamické, ťažko vysvetliteľné, niečo, čo nás presahuje.

Ak si vzťah racionalizujeme, ak ho napcháme do niekoľkých slov, možno sami vtedy prestaneme veriť, prečo v ňom chceme pokračovať. Áno, vzťah je práve taký pútavý a zaujímavý, pretože je opakom teoretickej poučky v učebnici. Je v svojej podstate iracionálny, a vďaka Bohu za to.

Mladí muži majú sklon robiť neuvážené, divoké rozhodnotia vrátane vzťahov so ženami, no môžme ich preto považovať za "hlúpych"? Ak by zostali sedieť doma v bezpečí medzi štyrmi stenami, ak by miesto bozku svoj ideál krásy len zdvorilo pozdravili na ulici, nič by sa nestalo. Ľudia by pravdepodobne vyhynuli.

Žiť naplno a skúšať možnosti, nielen o nich bezbreho diskutovať – to je dôležitým znakom, a tiež našou predohrou k úspechu. Keď stretneme "lásku" či našu vysnenú prácu, nie, neobíďme ju širokým oblúkom. Zdieľať

Zaujímavé je, že to, čo platí pre vzťah, je často dôležité aj v biznise. Emocionálna inteligencia je kľúčová. Ak sa s klientom pohadáte, nespasia vás ani gigantické eurofondy a sopečná korupcia. Spolupráca sa neuskutoční, pretože ste zlyhali v tom základnom, ľudskom, v tom vytváraní normálnych medziľudských vzťahov.

Tí najúspešnejší ľudia dokázali zbúrať predsudky, riskovať a vytvoriť niečo, čo predtým neexistovalo. Predsavte si firmu, ktorá zníži cenu nábytku tým, že spustí sériovú výrobu zopár kusov – a vznikne IKEA. Alebo sa vám zunovalo chodiť do kníhkupectva? Vitajte v Amazone. Knihu si objednáte na webovej stránke a príde vám poštou – kedysi nemysliteľná predstava, dnes rituál.

Pre to jedno percento ľudí, ktorí búrajú zvyklosti, totiž v konečnom dôsledku pracujeme.

2) Prispôsobte sa. Konzervativizmus je v poriadku, ak neprejde vo vašej hlave do štádia konzervy bez otvárača. Takmer vždy to je práve miera vašej prispôsobivosti, ktorá rozhodne, či vzťah prežije, alebo vás povýšia v práci.

Každá jedna dohoda medzi ľuďmi má tieto formy:

a) vy získate výhody, oni vám musia ustúpiť (výhra/prehra);

b) vy ustúpite, oni získajú výhody (prehra/výhra);

c) obe strany v niečom ustúpia, aby spolupráca pretrvala (kompromis);

d) obe strany spoluprácou niečo získajú (výhra/výhra);

e) fascinujúca dohoda, keď obe strany akceptujú nevýhody a pokračujú v deštruktívnej spolupráci (prehra/prehra).

Kompromis teda zďaleka nie je ideálnym riešením ani vo vzťahu, ani v práci, pretože v konečnom dôsledku vždy to, v čom ste ustúpili, vo vás vyvolá nespokojnosť, hnev, úzkosť a celú škálu negatívnych pocitov. Tie sa raz prejavia navonok. Cestou k úspechu je preto vytvoriť dohodu typu výhra/výhra, pri ktorej sú obe strany nadmieru spokojné a získali užitočné výhody. Presne v tomto duchu existujú šťastné trvanlivé vzťahy a prosperujúce firmy.

Na dne ľudskej interakcie ležia okrem Titanicu stovky dohôd, a je len na nás, ako ich vystaviame. Jediná zlá dohoda nás môže pracovne či vzťahovo popraviť, no platí to aj naopak. Aj z jednej výbornej dohody sa dá vystavať spätne to, čo sme stratili.

Predstavte si manžela, ktorý ustúpi žene, len aby zostala domácnosť v pokoji. Nezačne o tom diskutovať, nič nenaznačí, nenavrhne jeho verziu dohody, aby všetko zostalo v poriadku – z jeho pohľadu. Nateraz hrozbu zažehnal, ale neskôr sa mu to vráti desaťnásobne. Stačí, že sa mu niečo nepodarí v práci, je nevyspatý a podráždený, je hladný, no a konfliktná situácia sa zopakuje. Jeho ústupok, o ktorom jeho žena nevie (stále to vidí ako niečo normálne a súčasť jeho obetavej povahy), zrazu odmietne. Oheň je na streche, o to silnejší, že sa hromadil počas niekoľkých dní, možno aj týždňov, mesiacov, rokov.

Namiesto konštruktívnej diskusie a dohody typu výhra/výhra môže vzniknúť konflikt s potenciálom ukončiť celý vzťah, a to celkom zbytočne. Prispôsobenie sa teda vôbec neznamená, že niečo "prehltneme" a zametieme pod koberec, kým nás to nezačne opäť rozčuľovať, ťahať po súdoch či naháňať s vidličkou.

Prispôsobenie sa je v skutočnosti proaktívne riešenie napätej situácie s cieľom dosiahnuť dohodu výhra/výhra, prinajhoršom kompromis. Najviac ho zažijete vo vzťahu a v práci, a preto má vzťah i práca veľkú hodnotu. Pravidelné prispôsobovanie vás doslova posúva na vyššiu úroveň. Zdieľať

Niekedy sa stane, že obe strany uznajú, že ďalšia spolupráca bude nevýhodná, a preto sa musí skončit. Aj to je dohoda typu výhra/výhra. Lenže vo vzťahu predpokladáme, že jeho ukončenie málokedy býva tou najlepšou alternatívou, a už vôbec nie výhrou/výhrou. To, čo zachráni vašu firmu od krachu, totiž ukončenie nevýhodnej spolupráce pre obe strany, môže váš vzťah zrujnovať. Nie je to teda také jednoduché. Nie vždy je múdre uplatniť firemnú filozofiu v domácnosti, ako by si rozumní vorkoholici želali.

Toto umenie adaptovať sa je teda ešte dôležitejšie vo vzťahoch ako v práci. Bez neho si nedokážete vybudovať ani len začiatok skutočného vzťahu.

Predstavte si človeka, ktorý celé roky píše knihy do zásuvky a raz, po desiatich rokoch, sa odváži ukázať rukopis nejakému odborníkovi "z fachu". Ten mu povie, že 90% z toho je odpad a musí to zmeniť. Vysvetlí mu, ako by to mohol zmeniť a prečo je to zlé. Ak sa tento "rádoby spisovateľ" neprispôbí, ak sa nepoučí z chýb, o ktorých ani nevedel, no teraz sú evidentné, zostane takým, akým bol vždy – "šuflíkovým umelcom" produkujúcím nečitateľné diela.

Úspešní ľudia so šťastnými vzťahmi a ideálnou prácou teda nepadajú z neba, ako by sa zdalo. Od tých ostatných sa odlišujú najmä tým, že sú ochotní prijať kritiku, a nielen ju prijať, ale sa z nej aj poučiť.

Ľudia, ktorí nepochybujú o svojej pravde, sú tí najnebezpečnejší. Sú to presne tie typy, ktoré vás zavrú do koncentračného tábora bez mihnutia oka. Sú opakom ľudskej prispôsobivosti a schopnosti adaptovať sa. Nepochybujú a vonkoncom neradi o niečom premýšľajú.

3) Viac počúvajte, menej rozprávajte – úmerne počtu vašich orgánov. Toto je vlastnosť, podľa ktorej by som hodnotil výšku inteligencie. Žiadne IQ testy! Ak vás v rozhovore s inými vždy zaujímajú vaše slová a váš prekrásny hlas, nikam sa nedostanete. Ste ako betónový stĺp, ktorý po desaťročiach popuká a rozsype sa na trosky. Najhoršie na tom je, že sa to dá perfektne maskovať. Aj dialóg môže byť v skutočnosti dvoma hlúpymi monológmi, no len ak sa pozrieme pod prvú vrstvu.

Ak sa stanete rybičkou vo vašom krásnom, ale pustom akváriu, ako môžete počuť druhého človeka?

Je to umenie, ktoré je nutné trénovať, pracovať na ňom. A nie len odpovedať na to, čo sa vám vynorí v hlave a iba naoko súvisí s tým, o čom bľabotal ten druhý. Len toto skutočné počúvanie lieči a prináša uspokojenie pre oboch.

Ak sme v počúvaní majstri, ľahko si získame druhých. O čo skôr tých, ktorých milujeme. Mierou ochotného a pozorného počúvania druhých si ľahko odmeriame, či sme: patologickí egoisti, iba egoisti, tak trochu ľudia, takmer normálni ľudia s uchom, ľudia s ušami. Zdieľať

Všimnime si, že základom demokracie je dialóg, kým ideológii bohato stačí monológ, často aj jeden monológ jedného papľuha.

Predstavte si, že ste prišli na stretnutie s firmou, s ktorou chcete vytvoriť spoluprácu typu výhra/výhra. Ak necháte slovo pozvanému, nie len na tri sekundy, ale ak ho budete naozaj počúvať, a potom preprozprávate jeho požiadavky a očakávania, druhá strana sa spokojne usadí do kresla. Teraz vidí, že chápete, čo chce dosiahnuť. Odrazu je aj ona plne schopná vypočuť si vaše požiadavky a očakávania. Touto technikou môžete ľudí ľahko presvedčiť a získať obojstrannú výhodu, no vyplatí sa iba vtedy, ak to myslíte vážne, úprimne, bez bočných úmyslov.

Predbiehajme sa v počúvaní a nie v tom, komu sa ako prvému podarí skočiť do reči. V našich životoch to často znamená rozdiel medzi úspechom a neúspechom, vlastne, v čomkoľvek.

Čerešnička na koniec. Ženu očarí muž, ktorí ju vypočuje, a nie ten, ktorý len čaká, kedy začne viesť svoj obľúbený monológ. Napríklad o tom, ako sa pred rokom pichol ihlou do prsta a ako strašne ho to vtedy bolelo. Len hodinu na to dostal chrípku. Vlastne sa čuduje, prečo je stále nažive a môže o tom každému rozprávať už niekoľko desaťročí. Približne vtedy sa potenciálna partnerka otočí, ospravedlní sa a zmizne. Už nie je ani potenciálna, ani partnerka.

Riskujte, prispôsobte sa a počúvajte druhých.

Alebo neriskujte – a nič nezískate.

Neprispôsobte sa – a všetci vás zoširoka obídu.

Nepočúvajte druhých – a nik vás nebude naozaj počúvať.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo