V Čechách "žalují!" a my nie...

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V Čechách "žalují!" a my nie...

Dňa 15. októbra sme si mohli v českých médiách prečítať titulku: "Soud začal řešit kauzu bývalých příslušníků StB, kteří podle obžaloby za minulého režimu donutili k emigraci rodinu Hyblerových." Na súde, no rovnako aj na obrazovkách televízie sa zrazu objavili tváre príslušníkov ŠtB i desivé výroky tých, ktorým sa vyhrážali. V Čechách sa tieto témy otvárajú, dostávajú na súd.... a u nás?

Akce ASANACE

Takto sa nazývala tajná akcia ŠtB, ktorá (poviete si - paradoxne) nútila ľudí emigrovať. Prečo takúto akciu ŠtB uskutočnila? Chcela prinútiť nepohodlných občanov, hlavne členov a podporovateľov Chaty 77 k odchodu z Československa. Zbaviť sa ich. Nechýbal fyzický, psychický nátlak, či vydieranie. Mám pred očami Zdenku Tominovú, s ktorou som sa pred niekoľkými rokmi rozprávaj na túto tému i jej životný príbeh. No rovnako aj rozhovor s karmelitánkou, ktorá "vďaka" tejto akcii vstúpila do kláštora v Krakove. "Pobozkala veraje dverí a strašne sa rozplakala," povedala mi jej spolusestra z noviciátu. Bol to plač vďaky i bolesti. Na jednej strane sa jej splnila veľká túžba byť karmelitánkou, ktorú nosila vo svojom srdci od šestnásteho veku života, keď si prečítala príbeh sv. Terezky od Ježiša. Na strane druhej to bola bolesť plynúca ani nie tak z toho, že bude v cudzej krajine, v cudzom jazyku prednášať Bohu modlitby... ako skôr z reality života človeka, ktorému vlastná krajina do pasu napíše: "persona non grata" (nežiadúca osoba) bez perspektívy návratu do vlasti. Táto rehoľníčka, ktorá prežila koncentračné tábory i komunistické väznice Anna Magdalena Schwarzová mi povedala: "S Vaškem (Václavom Havlom) sem si tykala, no čo mu nedokážem odpustiť, tak to je tá všeobecná amnestia..."

Komunistická strana a ľudské práva

V týchto dňoch sa v Čechách dostávajú pred súd príslušníci ŠtB, ktorí sa tvária, že sa nič zlého nestalo... že sa nič nedialo, keď sa vyhrážali smrťou občanom tejto krajiny, alebo únosom detí. Pred očami mám svedectvá politických väzňov zo Slovenska, ktorí mali a majú podobnú skúsenosť.

V nedeľu 13. októbra som pri bráne slobody na Devíne hovoril ľuďom z Justice et pax o politických väzňoch, ktorí žili v pravde a mali aj strach. Spomenul som im príbeh tam prítomného Braňa Borovského, ktorého chcel opitý bachar zastreliť priamo vo väznici, kde bol väznený za prenášanie náboženskej literatúry.

Ten strach tu bol a bol citeľný. No zná sa, akoby bol stále. Strach z príslušníkov ŠtB. Prečo? Lebo občania tejto krajiny nemajú dôveru v súdy i prokuratúru. A tá nedôvera narastá, pretože platí výrok Silvestra Krčméryho, ktorý hovoril, že je potrebné vydávať svedectvo o pravde, lebo tu boli ľudia, ktorí konali v duchu bezprávia, konajú a chcú takto konať. Je to desivé, že si to uvedomoval a poukázal na to už v deväťdesiatych rokoch... U nás je stále také to jednanie "vo vatičke", "v rukavičkách", ktoré sa snúbi s výrokom: "apelujem, aby odstúpili...", "mali by..". A ani z pozície výkonnej moci sa praktický neurobí nič. Len sa apeluje...

Pripomína mi to diskusiu, ktorú som viedol s Poliakmi. Hovorili mi, že predstavitelia zmien v roku 1989 sa nádejali, že prestavitelia bezprávia (napr. aj na súdoch a pod.) odídu zo svojich funkcií, uvedomia si, že boli aktérmi nespravodlivých rozhodnutí. Avšak "na konci dňa" konštatovali: "Od ľudí bez cti nemožno očakávať čestné jednanie." Tak to platí v Poľsku ako i u nás. Platilo to v minulosti i dnes.  A tak sme to koštatovali aj počas konferencie na tému Ľudské práva a komunizmus. Jednoducho ľudské práva sú nezlúčiteľné s bezprávim a tými, ktorí ho zastávali a zastávajú.

Zdá sa, akoby už ani neexistovala politická a spoločenská vôľa niečo zmeniť. Môže niečo urobiť jednotlivec? Český príklad nám ukazuje, že áno. "Soud začal řešit kauzu bývalých příslušníků StB... Trojice (príslušníci ŠtB) čelí obžalobě ze zneužití pravomoci úřední osoby." Zrejme súdna cesta je pre jednotlivoca naaktuálnejšou. Dokáže to jednotlivec? Dokážu to súdy?

Nádej prezentuje Peter Šťastný, ktorý (na Slovensku!) nad Širokým vyhral všetky súdne spory (pozri 22. minúta). A jeden súdny spor stiahol sám Široký, lebo by zrejme vyhralo aj Šťastného prirovnanie príslušníka zločineckej ŠtB Širokého na čele hokejového zväzu "k príslušnikovi gestapa na čele nemeckého futbalového zväzu" (celý príhovor - TU). Viem, kontext v Čechách je trošku iný. Tam ide priamo o preukázanie zneužitia právoci verejného činiteľa... No nádej tu je.

Oblúk nad Slovenskom

Nad Slovenskom je stále nejaký "oblúk". Všetky okolité krajiny stiahli dôchodky príslušníkom ŠtB. Slovensko nie.

Všade sa otvárajú súdne spory s ľuďmi, ktorí boli aktérmi zločineckej éry. Na Slovensku NIČ. Tu sa nič zlé nedialo. Tých vyše 70 000 odsúdených... tu nebolo.

FOTO: Zásupcovia mládežníckych organizácii s listom podporujúcim nomináciu R. Dobiáša na Nobelovú cenu za literatúru. Nomináciu v roku 2019 napísali: Miroslav Polák, Ľubomír Feldek, Fero Guldan.

Žartovne si dovolím spomenúť, že oblúkom sa nám vyhlo aj udelenie Nobelovej ceny za literatúru pre politického väzňa Rudolfa Dobiáša (namiesto nášho Rudolfa Dobiáša ju získali spisovatelia zo susedných štátov - Poľska a Rakúska). Cenné je, že si ho stále pripomína portál postoj.sk.

Zdá sa, že len cirkev poukazuje na to, že tu boli mučeníci... a ten "oblúk" je oblukom svätožiary nad tými, ktorých svedectvo ide do sveta s názvom "martýr" (mučeník) komunistického režimu. A to martýrstvo akoby nám aj stačilo. No nestačí.

František Neupauer

Foto: Archív OZ Nenápadní hrdinovia a Mária Krištofičová

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo