Moja cesta s Bohom

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Moja cesta s Bohom

Každý kresťan má vlastnú, originálnu cestu viery. Ani ja nie som výnimkou. V tomto článku chcem aspoň niečo z tejto mojej cesty odhaliť.

Chodníček k Bohu

Narodil som sa v tradičnej kresťanskej rodine. Moji rodičia sú dobrí a šľachetní ľudia, ktorí mi odovzdali to najlepšie, čo vedeli a to platilo aj v oblasti viery. Žili sme v dedinskom prostredí kde vládlo rímskokatolícke vyznanie a kde samozrejme - neísť do kostola bol prehrešok ani nie tak proti Bohu ako proti miestnym móresom. Aj z toho vyplývalo, že som vieru chápal skôr ako súbor povinností, než ako dynamický vzťah. Prešiel som si všetkými úvodnými sviatosťami, no birmovkou sa len uzatvára moje rozvodové konanie s Cirkvou. Bol som na strednej škole a Boh, ktorého mi namaľovalo moje okolie, sa mi vtedy zdal veľmi vzdialený. Prestal som sa modliť a do kostola som chodil málokedy, častokrát som postával vonku, v očakávaní, kedy sa to utrpenie už konečne skončí. Na druhej strane, nikdy som sa nestal ateistom - nevidel som jediný dôvod prečo by som nemal veriť v Boha. Tohto Boha som však chápal skôr ako neosobnú silu alebo ako neúprosného moralizátora. 

Moja konverzia však neprišla v podobe úderu z neba. Za všetkým hľadaj (ako ináč) ženu. Bola nielen milá a pekná, ale čuduj sa svete - aj úprimne veriaca. Takáto kombinácia vari nemôže skončiť ináč ako zamilovaním sa. Najskôr som veľmi netúžil po zmene života. Pôvodne som začal chodiť do kostola iba kvôli nej, po určitej dobe sa do toho zamotal aj Boh a nakoniec som kostoly začal navštevovať len kvôli Nemu. Prežíval som s Ním veľmi silný vzťah, podobný zaľúbeniu sa. Koniec koncov, vari každé zamilovanie bez ohľadu na výsledok v sebe nesie mohutný odkaz - podstatné veci vidíme často iba srdcom. Aj vďaka tomu je tu možnosť otvoriť sa pre veci duchovné.

Veľmi živo si spomínam na zážitok ešte z doby pred obrátením. Mal som čerstvo po skúškach, mal som priateľov, rodinu, všetko išlo priam ideálne. No vo vnútri som sa cítil nesmierne prázdny. Niečo mi chýbalo. Až po obrátení som naplno pochopil, aká vrtkavá je láska ľudí a aj keď sa nejaký úspech dostaví, naplní ma len krátkodobo. Mal som v sebe túžbu, ktorá ma presahovala. Na toto narážal Augustín keď povedal: „Stvoril si nás pre seba Pane a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe.“ Augustín vedel o čom hovorí. Dlhé roky hľadal dokonalé šťastie, až napokon sa obrátil k Bohu a ten ho naplnil až po okraj.  

Niektorí sa obracajú len v spánku a niektorí si uvedomujú, že život predsa nie je len chrápanie si, jedlo, voda, kariéra alebo ľúbostné vzťahy. Príde smrť a človeka oberie o všetky (ne) istoty a už sa nebude kam obracať. Moje duchovné obrátenie nebolo jednorazovou záležitosťou. K Bohu sa obraciam dennodenne. Moja cesta s Bohom sú časté zákruty, pády, niekedy jamy a púšte. Žiadne „sladké mámení.“ Je to živý zápas medzi vierou a nevierou. Kedysi som si naivne myslel, že veriaci človek sa rovná človek bez pochybnosti. No postupne som dospel k presvedčeniu, že viera a pochybnosť sú súrodenci, ktorí sa nevyhnutne potrebujú.

Duchovné turbulencie

Som rád, že ma viera neobrala o rozum. Nemám pocit, že by mi po obrátení poklesla inteligencia, práve naopak. Aká to skromnosť ! Ale teraz vážne, viera rozum nutne potrebuje ináč by sa stala fanatizmom. To, že sa rozum dokáže dopracovať k existencii Boha, je najväčšou poctou pre rozum. Hoci ľudský rozum je ohraničený, nie je uzavretý sám do seba a stačí na to aby človek pomocou neho objavil cestu k Bohu. Cudzie mi boli aj úvahy o rozpore medzi vierou a vedou. Nikdy som nevnímal vedu ako nepriateľa viery, práve naopak. Nemám problém prečítať si diela vynikajúcich teoretických fyzikov Stephena Hawkinga alebo Lawrenceho Kraussa, hoci na strane druhej, nesúhlasím s ich názormi na náboženstvo.

Asi rok a pol po obrátení som začal koketovať s východnými náboženstvami. Môj románik s Budhom a spol. však netrval príliš dlho. Bohovia východných náboženstiev sa mi zdali príliš vzdialení. Skôr mi pripomínali akúsi nebeskú bublaninu a ja som nedokázal vytvoriť vzťah s touto neosobnou hmotou. Kresťanstvo je naopak zásadne osobné náboženstvo. Vlastne, ono nie je ani tak náboženstvo v zmysle bezduchého vykonávania rituálov a dodržiavania príkazov, resp. zákazov. Je to vzťah. Kresťanstvo sa krúti okolo svojej centrálnej postavy Ježiša Krista a vzťahu s ním. Buď idete do všetkého ruka v ruke s Ním, alebo stále dookola riešite nezmysly. Ďalšia dilema v mojom duchovnom živote však až taká nezmyselná nebola.   

Fotografia z dielne Kevina Cartera zachytáva bezmocné sudánske dieťa zoči-voči zákernému supovi. Snímka bola v roku 1994 ocenená Pulitzerovou cenou, no ešte aj dnes vo mne vyvoláva pochmúrne emócie a pálčivú otázku prečo trpí nevinný? Neraz som sa sám v sebe pýtal ako môže dobrotivý Boh dopustiť zlo a smrť? Nemal by Boh zasahovať do sveta aktívnejšie? Chápal by som ešte, že ľudia sú priamo zodpovední za veľa zla. Nie sme predsa neslobodné stroje. Dostali sme zodpovednosť a mandát spravovať túto zem. Nevedel som však pochopiť prečo trpia nevinní? A čo chorobyA čo obete prírodných pohrôm

Touto dilemou prešiel snáď každý veriaci, ani ja nie som výnimka. Nespravodlivosť a zlo sa nás bezprostredne dotýkajú. Niekedy sa ma zmocňovala úzkosť či ten Boh, v ktorého verím nie je iba veľký Hodinár, ktorý kedysi dávno uviedol svet do pohybu a potom ho nechal tak. Elie Wiesel vo svojej novele Noc popisuje svoj zápas s Bohom tvárou v tvár hrôzam holokaustu v Osvienčime: „Ktože si Ty, môj Bože, v porovnaní s touto ubolenou masou prichádzajúcou vykričať Ti svoju vieru, svoj hnev, svoju vzburu? Čo znamená Tvoja veľkosť, Pán vesmíru, zoči-voči celej tejto slabosti, keď hľadíš do očí tomuto úpadku a tomuto rozkladu?“ 

Sú však Božie cesty preskúmateľné? Kresťanstvo skutočne nedáva uspokojivú odpoveď na otázku prečo Boh dopúšťa utrpenie. Dáva však utrpeniu zmysel. Príbeh Ježiša Krista je názorným príkladom toho, že hoci spravodlivý zomrel nespravodlivou a zdanlivo nezmyselnou smrťou, Boh napokon vyvodil zo tohto zla ešte väčšie dobro - vykúpenie ľudstva. Existencia zla je veľkým tajomstvom, no kresťanská message je napriek tomu jasná - zlo nikdy nemalo a ani nebude mať konečné slovo. Verím, že o toto slovo sa raz navždy prihlási Láska. 

Čoho sa treba držať?

Snažím sa nestavať svoju vieru v Boha na pocitoch pretože sú nestále a neraz klamlivé. Samozrejme, že úspech môže byť znamením Božej priazne, no nie je to stopercentná záruka. Niekedy neúspech a obrazne povedané pochod púšťou v akejkoľvek oblasti môže byť v konečnom dôsledku mimoriadnym dobrodením. OK, vrátim sa k tomu, na čom svoju vieru skutočne staviam - na Biblii. Biblia ma naučila jednu zásadnú vec a rád vám ju prezradím - prestal som v Boha iba veriť, začal som mu dôverovať. Niekde som čítal, že v Boha alebo aspoň v nejakú formu vyššej moci verí približne 90% ľudí. Ale koľko % populácie mu naozaj dôveruje? A koľko mu dokáže ochotne odovzdať svoj život? Dôveru v Boha neraz narúšajú nesprávne ľudské predstavy o ňom, ktoré vznikajú pod vplyvom výchovy alebo nesprávneho príkladu nás kresťanov. Pamätám si na situáciu, keď som bol ešte malý chlapec. Vtedy som čítal v jednom čase o nepodarenom živote jednej ženy, keď v tom prišiel ku mne jeden zbožný známy a margo toho príbehu sucho skonštatoval: „No Božiško (Boh) ju poslal do pekla.“ Roztomilý úsudok.

Nemecký kňaz a teológ Karl Rahner kedysi prehlásil, že „to, čo si 60 % až 80 % súčasníkov predstavuje pod slovom Boh, našťastie neexistuje.“ Neraz som sa týchto falošných obrazov o Bohu zriekal. Dôvera v Neho sa však u mňa buduje pomaly, pomaličky. Je to vlastne celoživotný proces. Biblia ma skutočne fascinuje ... No dobre, nie vždy bol k nej môj vzťah k ideálny. Spočiatku som ju dokonca odmietal čítať. Zdala sa mi príliš tvrdá a náročná. Postupne som však prišiel na to, že skutočne popisuje Boží charakter. Prijmem ho takého aký je alebo si ho budem upravovať podľa vlastnej chute? Vrhnem sa po mne oku lahodiacich biblických veršoch a tie náročné odignorujem? Biblia skutočne nie je vždy zlatučká kniha, no vždy osoží - Boh cez ňu vedie k skutočnej radosti. Eucharistia je pokrmom na ceste s Bohom a Písmo kompasom. 

Biblii vďačím aj za to, že som sa viac priblížil ku Katolíckej Cirkvi. Ako som už v úvode naznačil, moja materská duchovná rodina je Cirkev katolícka. Nikdy som nebol fanúšikom dnes populárneho hesla Boh áno, Cirkev nie. Cirkev má aj nedokonalú ľudskú stránku. Hľadáte v akomkoľvek ľudskom spoločenstve raj na zemi? Prajem vám veľa šťastia. Vážne pochybnosti o jej pravosti však vo mne vyvolal istý pastor z radikálnejšej protestantskej odnože. Poukazoval na údajný rozpor medzi Katolíckou Cirkvou a Bibliou. Tento dobrák podsúval napr. názor, že učenie o Nanebovzatí Panny Márie nie je od Boha, pretože v Novom zákone o ňom niet zmienky. Podobne zdanlivo vyvracal katolícke učenie o sviatostiach, omši, svätých, zjaveniach Panny Márie. Mal som pocit, že sa podo mnou rúca podlaha. Podobné krízové obdobia však slúžia presne na to, aby sa človek mohol posunúť ďalej. Tieto pochybnosti mi otvorili cestu k tomu aby som si prehĺbil vzťah s mojou Cirkvou a spoznal jej veľké bohatstvo. Spoznal som bližšie jej skutočné učenie, nie len to, čo jej niektorí kritici vtláčajú do úst. Štúdiom Písma som zistil, že katolícky trojlístok (Biblia+Tradícia+Učiteľský úrad Cirkvi) je Biblii vernejší, ako protestantský princíp Iba Písmo (sola Scriptura) Neide mi o nejakú denominačnú vojnu, chcem iba poukázať na to, že Katolícka Cirkev vychádza z Biblie a naopak - Katolícka Cirkev je oporným stĺpom pre Bibliu. 

Ateista Bart Ehrman raz poznamenal: „Mám taký fantastický život, až ma premáha silný pocit vďačnosti. Nemám však komu poďakovať.“ Aj mňa premáha silný pocit vďaky. Mám však komu poďakovať. Som vďačný už len za to, že môžem pozdvihnúť oči hore a slobodne poďakovať za všetko, tomu, ktorému som uveril a ktorému stále verím. 

Použitá literatúra

https://sk.wikiquote.org/wiki/Karl_Rahner

Titulný obrázok

https://unsplash.com/s/photos/desert-road

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo