Z teórie do praxe

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Z teórie do praxe

Ježiš je na ceste do Jeruzalema. Jeho rozprávania nám v ostatných pasážach akoby dali zabudnúť na túto dynamiku. Teraz sa to opäť obnovuje. No znamená to aj posun vo forme účinkovania. To, čo nám bolo minule predkladané v teoretickej rovine, sa teraz odráža v praxi.

Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“ (Lk 17, 11-19) Zdieľať

Ak by sme pasáž spred týždňa mali zhrnúť, tak obsahovala tieto dve posolstvá: povzbudenie k väčšej viere (Lk 17,5.6) a k uvedomeniu si, že si veľa toho ani nezasluhujeme (Lk 17, 7-10). So zmienkou o Ježišovom pohybe sa ostatné slová tiež dostávajú z roviny teoretickej do praktickej.

So zmienkou o Ježišovom pohybe sa ostatné slová tiež dostávajú z roviny teoretickej do praktickej. Zdieľať

Nie prvý raz sa Ježiš stretáva s núdznymi, ktorí trpia na základe svojej choroby. Ide o malomocných. Tu sa však nachádzame na výsostných lukášovských teritóriách, pretože toto rozprávanie inde v evanjeliách nenájdeme. Oproti stojí celá skupina. Je ich desať. Podľa predpisov si udržujú odstup. Volajú o pomoc. No na rozdiel od prvého zdokumentovaného prípadu v evanjeliu (Lk 5,12-16) sa Ježiš neunúva k nijakému úkonu uzdravenia. Jednoducho ich posiela na opätovné preverenie stavu ku kompetentným autoritám, ktoré v tom čase predstavovali kňazi. Malomocní počúvajú, čo spôsobuje ich uzdravenie. To by nám malo hneď odkazovať na výzvu k väčšej viere. Chorí dôverujú. Robia tak ako im učiteľ prikázal. Ich dôvera má za následok uzdravenie. Nejde pritom o vieru v kňazov, ale o vieru v Ježišovo slovo. Má to však aj dohru.

Malomocní počúvajú, čo spôsobuje ich uzdravenie. Zdieľať

Iba u jedného tento zázrak vzbudzuje pocit na vďaku a chválu. Vráti sa a velebí Boha. Prečo? Ježiš to identifikuje v dvojitom odlúčení postihnutého. Nielenže bol zo spoločenstva oddelení pre svoje postihnutie. Vo svetle pohľadu pravoverných židov bol mimo aj pre svoj pôvod. Bol to Samaritán. Veľmi blízky judaizmu a preto jemu veľmi vzdialený. Heretik bol považovaný za horšieho ako inoverec. Ježiš to, nie prvýkrát, považuje za príkladné. A ukazuje na neho ako na osobu, ktorá je si skutočne vedomá toho, že je „neužitočným sluhom“ (porov Lk 17, 10). Za to, čo sa mu dostalo, môže jedine ďakovať.

Za to čo sa Samaritánovi dostalo môže jedine ďakovať. Zdieľať

Vyrieknuté slová sa dostávajú do praxe. Viera dokáže divy. No výsledok nie je samozrejmý. Vyžaduje úklon. Vyžaduje úctu. Má vzbudiť vďačnosť. Uznáva, že niečo možno dosiahnuť iba s pomocou  mocnejšieho. Aby sme nespyšneli a nezablúdili.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo