Dôchodky treba opraviť poriadne

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dôchodky treba opraviť poriadne

V aktuálnej politickej diskusii pred parlamentnými voľbami sa oprašujú mnohé recepty na zásadné reformy. Budú aj potrebné. Nedávno napríklad parlamentom prešiel dokonca ústavný zákona o strope dôchodkového veku, ktorý povedie k ešte väčším finančným problémom Sociálnej poisťovne. Ak chceme dôchodky bez rizika štátneho krachu gréckou či argentínskou cestou, treba novú dohodu medzi generáciami. Ideálne je nadviazať odvody na počet detí. Rodičia si zaslúžia dostať výhody už počas výchovy detí, pretože je to spravodlivé. Kto chce čakať 40 rokov, keď zvýšené výdavky má už teraz? Okrem spravodlivosti tak môžeme dosiahnuť aj finančnú stabilitu dôchodkov a teda udržateľnosť.

Rodiny s tromi a viacerými deťmi sú na Slovensku ohrozené výrazne ohrozené chudobou, podľa posledných dostupných údajov viac ako v tretine prípadov. Pritom obvykle rodičia pracujú, avšak sú zaťažení plnými odvodmi. Úpravami daňového bonusu sa budem zaoberať v inom príspevku. Rodičovské príspevky alebo prídavky na deti pomáhajú, avšak pri rozumnej reforme odvodov a dôchodkov sa môžu rodiny stať oveľa menej závislé na sociálnych dávkach. Nemusia byť sociálnymi prípadmi teraz a ani na dôchodku, ak pohneme rozumom. Demografia má svoju zotrvačnosť, preto treba konať čím skôr a zásadne.

Súčasný dôchodkový systém smeruje do krachu. V prvom pilieri cez Sociálnu poisťovňu sľubujeme vyššie dôchodky, ako si budeme môcť dovoliť. Teda, ak sa nič nezmení. Nikto si neželá nižšie dôchodky ani vyššie odvody a preto potrebujeme poriadnu reformu, ktorá vyváži sľuby a príspevky. Priemerný počet detí na jednu ženu je dlhodobo nízky a už v blízkych rokoch nebude dosť pracujúcich v aktívnom veku, aby cez odvody zo svojich miezd financovali dôchodky aktuálnych penzistov.

V druhom pilieri máme akoby druhý košík, do ktorého investujeme časť povinných odvodov. To je rozumné, pretože riziká na svetových finančných trhoch môžu mať odlišný priebeh, ako slovenská demografia a výber odvodov. Na druhej strane, nie je spravodlivé, ak rodičia, ktorí vychovávajú deti, platia rovnaké odvody do oboch pilierov, ako ľudia, ktorí deti nevychovávajú.

Kľúčom k reforme sú nasledovné kroky:

  1. Prvý pilier by sa stal ešte solidárnejším. Do 1.piliera by platili všetci pracujúci rovnako, pretože platíme dôchodky našim rodičom. Budúce dôchodky z 1.piliera by rástli z úrovne základného solidárneho dôchodku s každým vychovaným dieťaťom až po strop, ktorý by sa dosiahol najskôr pri počte 3 alebo viac vychovaných detí. Matky resp. rodičia vychovávajúci deti, by mali roky výchovy započítané ako obdobie platenia odvodov, akoby zarábali priemernú mzdu. V prípade priaznivých prepočtov reformy by za nich štát mohol aj platiť základnú sadzbu odvodov do 2.piliera.
  2. Treba upratať odvody, ktoré nadmieru zaťažujú zamestnancov a živnostníkov. Napríklad štát dlhodobodo platí primálo do systému zdravotného poistenia za svojich poistencov, ktorých je väčšina. Pri spravodlivejšom rozdelení odvodovej zátaže medzi štátny rozpočet a zdravotné odvody by zamestnanci mohli ušetriť približne miliardu eur ročne. Podobne Sociálna poisťovňa drží dôchodkové zabezpečenie nad vodou len vďaka každoročnej miliarde eur, ktorú takmer potajomky vyberá na odvodoch pod hlavičkou „rezervného fondu solidarity“.
  3. Reformných sľubov, ktoré sa prejavia o desiatky rokov, majú občania už dosť. Preto treba zaviesť okamžitú zľavu z dôchodkových odvodov do 2.piliera pre rodičov, ktorí vychovávajú deti. Plná sadzba odvodov do 2.piliera by platila pre bezdetných a klesala by až na základnú sadzbu platnú pre všetkých. 2.pilier by sa stal opäť povinným.
  4. Časť odvodov ušetrených v rámci upratovania odvodov by mala ostať pracujúcim. Ďalšia časť by sa mala odkladať na horšie časy v 2.pilieri, práve ekonomicky aktívnymi občanmi, ktorí nevychovávajú deti a 2.pilier je pre nich na rozdiel od 1.piliera vhodným mechanizmom na zabezpečenie zásluhového dôchodku, zodpovedajúceho ich pracovným príjmom.

Týmto mechanizmom by rodiny s deťmi okamžite pocítili finančnú úľavu, pretože by im ostalo viac vlastných príjmov. Niektorým občanom by klesli odvody do 2.piliera a iným zas stúpli, ale vďaka upratovaniu v odvodoch by nikomu nemali stúpnuť celkové odvody.

Čím viac detí vychováme, ktoré v budúcnosti zo svojich príjmov budú platiť odvody, o to vyššie dôchodky z 1.piliera môžeme naplánovať. Naopak pre občanov, ktorí nechcú alebo bohužiaľ nemôžu mať deti, je možné zabezpečiť dostatočnú náhradu príjmov na dôchodku prostredníctvom kombinácie základného solidárneho dôchodku z 1.piliera a zásluhových dôchodkov z 2.piliera, ktorým sa zvýši základná sadzba odvodov.  

Spomenuté upratovanie odvodov je nutné financovať a pôjde o výrazné sumy. Z makreokonomického hľadiska by sa zabezpečila dlhodobá finančná stabilita 1.piliera a klesol by tak implicitný dlh, teda sekera, ktorú dnes vytvárame vlastným deťom do budúcnosti. Tieto náklady sú potrebné aj pre zabezpečenie spravodlivejšej verzie solidarity, pretože nie je možné, aby ekonomicky aktívni občani, ktorí vychovávajú deti, niesli najväčšie bremeno v podobe plných odvodov a zároveň plných výdavkov na výchovu. Zároveň je správne, aby mali priestor a zodpovednosť vynakladať svoje vlastné príjmy spôsobom, ktorý uznajú za vhodný v najlepšom záujme vlastných detí a rodín. Ak niekto nemusí byť „sociálnym prípadom“, nech nevisí na šnúrke od štátnej peňaženky.

Vyššie uvedené námety nie sú úplne nové. Prvý krát som sa s ich ešte o trochu radikálnejšou verziou stretol už v bývalom zamestnaní, kde bol mojim nepriamym šéfom Jiří Rusnok, dnešný guvernér Českej národnej banky. Spolu s kolegami už v roku 2004 pripravili materiál, ktorý sa dnes opäť vynára ako príspevok do diskusie o reforme aj v Česku (napr. TU alebo TU).

Alternatívou vyššie uvedeného usporiadania môžu byť zľavy z odvodov v 1.pilieri pre rodičov, ktorí vychovávajú deti. Dôchodkové dávky z 1.piliera by mali všetci občania rovnaké. Toto riešenie by však vyžadovalo ešte výraznejšie a dlhodobé financovanie zo štátneho rozpočtu na prekrytie medzigeneračného výpadku odvodov, čo by mohlo výrazne nabúrať ekonomiku dlhodobého vyváženia medzi odvodmi a dávkami a pravdepodobne by narúšalo prospešnú spoločenskú dohodu o dlhovom strope.

Marcel Mikolášik

autor je ekonóm

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo