Sociálny pracovník z Ugandy: chceme dať deťom niečo ako nový život

Sociálny pracovník z Ugandy: chceme dať deťom niečo ako nový život

Uganďan Julious Manga si prešiel ťažkou cestou ku vzdelaniu, na konci ktorej musel aj tak okopávať pôdu, aby sa uživil. Neskôr ho však prijala Slovenská katolícka charita do projektu Adopcia na diaľku®. Stal sa sociálnym pracovníkom a v deťoch, o ktoré sa stará, vidí sám seba. Vysvetľuje, aký zásadný dopad má pomoc Slovákov na deti v ugandskom okrese Adjumani a čo by sme mali vedieť o vzdelávaní a kultúrnom pozadí v jeho krajine.

 

Prečo si sa rozhodol stať sociálnym pracovníkom?

Mám špecializáciu na prácu s deťmi zo znevýhodneného prostredia. Pretože ako dieťa som bol tiež jedným z nich. Stratil som oboch rodičov a začal sa o mňa starať môj strýko. Ale spolu so mnou sa staral o ďalších 20 detí. Uvedomoval som si, že je to preňho veľmi náročné, no cítil som veľkú túžbu po vzdelaní. A tak sa začal môj zápas oň. Ďakujem Bohu, že mi pomáhal a napriek mnohým ťažkostiam, ktoré som mal, napriek tomu, že som viackrát nemal na zaplatenie školného, som sa nikdy nevzdal. Stal som sa najlepším v škole. Odcestoval som za štúdiom na severovýchod Ugandy a podporu mi prisľúbil môj bratranec. Ale ostal som tam len rok, potom mi už nemohol platiť školné. Začal som hľadať ďalšiu podporu. Stretol som jednu rehoľnú sestru, ktorá súhlasila, že mi pomôže, ale musel som za to pracovať na stavbe diela, ktoré práve pripravovala. Dala mi za úlohu prenášať tehly a  murovať. Preniesol som 7 000 tehál, kým videla, že mám skutočný záujem, že som disciplinovaný a odhodlaný.  Pochopila, že mám víziu a silnú túžbu. Prepojila ma s ľuďmi z Nemecka. Takže do šiesteho ročníka na strednej som mal zabezpečenú podporu. Ale v tomto bode program končil. Na to, aby som získal ďalšiu finančnú pomoc, som potreboval získať aspoň 8 bodov v záverečných skúškach. Získal som 12.

 

Vďaka tomu si sa dostal  na univerzitu?

Áno, vzali ma na filozofiu do Kene, kde som ukončil bakalára. Potom som sa rozhodol stať kňazom a nastúpil do seminára. Ale kvôli problémom v rodine som sa musel vrátiť. Zomrela mi sestra, ktorá mala 2 deti, ich otec sa o ne nestaral. Nemal som žiadnu prácu, preto som začal okopávať polia. Ľudia sa mi smiali a pýtali sa, že ako to, že takýto vzdelaný človek, ktorý žil v Keni, sa vrátil, aby okopával pôdu. Hovoril som im, že nerozumejú životu. Jeden deň si šťastný a druhý musíš začať odznova. Ak by som neokopával, nemal by som čo jesť. Neskôr som sa rozhodol vrátiť do školy a zložiť skúšky v odbore Ochrana ľudských práv a slobôd dieťaťa. Po skončení sa mi dostala do uší ponuka od Slovenskej katolíckej charity (SKCH), prihlásil som sa a vzali ma.

 

Môžeš popísať, čo presne je náplňou tvojej práce?

Registrujem nové deti do projektu, čo znamená, že ich navštevujem doma a zisťujem ich reálnu situáciu. Taktiež navštevujem tých, ktorí sú už zapojení a majú nejaký problém, či už v rodine alebo v škole. Tento problém musím najprv zistiť, takže sa rozprávam s nimi, ale aj s učiteľmi a hľadáme príčinu, prečo má dieťa ťažkosti.

Ďalšou časťou mojej práce je distribuovať do škôl pomôcky, ktoré kupuje SKCH – zošity, perá a podobne. Taktiež platím školné na všetkých školách. Na konci školského roka zhromažďujem vysvedčenia, listy pre darcov a fotky detí, ktoré potom posielame na Slovensko. Zisťujeme tiež, ktoré deti pochádzajú z najťažších podmienok a ich rodiny potom podporujeme aj potravinovou pomocou. Momentálne máme 30 rodín, ktoré od nás túto pomoc prijímajú na mesačnej báze. A všetky tieto aktivity reportujem Slovenskej katolíckej charite.

 

Ako vyhľadávate nové deti do projektu?

Sú na to 3 spôsoby. Prvá je pomoc z okresu, konkrétne z Úradu komunitného rozvoja, ktorý má na starosti, okrem iných znevýhodnených skupín, aj monitorovanie chudobných detí. Čiže majú informácie o tom, kto najviac potrebuje pomoc.

Taktiež navštevujeme starostov dedín, ktorí poznajú situácie rodín v ich dedine. Sú nápomocní v prípade, keď neviem presne, kde dieťa žije.

Tretí spôsob je, že sa pýtame v školách, ktoré dieťa by potrebovalo našu podporu. Napríklad nás zaujíma, ktoré dieťa nie je schopné platiť školné, a potom zisťujeme jeho situáciu doma. Deti navštevujem priamo v rodinách a robím s nimi a s rodičmi krátke interview, sledujem, ako žijú a na základe toho prehodnocujem, či dieťa potrebuje finančnú podporu, alebo je rodina schopná sa o vzdelanie dieťaťa postarať sama.

 

Aké sú najbežnejšie problémy detí, zapojených v projekte Adopcia na diaľku®?

Väčšina detí v našom projekte stratila rodičov. Jedného alebo oboch. Toto je jeden z hlavných indikátorov, ktorý hovorí, že dieťa môže mať problém. Tu v Afrike nájdete mnoho rodín, ktoré sa starajú o veľa detí. U nás neexistuje, že by sa o teba rodina nepostarala. Preto mal aj môj strýko toľko detí, okrem vlastných sa staral o ďalších z rodiny. A je veľmi ťažké zaplatiť školné desiatim deťom. Ľudia čo napríklad pestujú zeleninu a je sezóna, to majú  jednoduchšie, pretože predajú  úrodu a majú peniaze. Ale keď nie je sezóna, nemajú peniaze ani na jedlo.

Ďalšia skupina detí sú tie, ktoré sú choré. Zväčša sú HIV pozitívne, čo znamená, že majú špeciálne potreby. Napríklad nakŕmiť ich nie je jednoduché, pretože ich imunita je nízka a aj z malej veci môžu ochorieť. Potrebujú špeciálne jedlo, špeciálne lieky. Stáva sa, že pre túto neľahkú starostlivosť sa cítia na svete zbytočné a strácajú nádej, čo často končí smrťou.

Ďalšou skupinou sú deti, o ktoré sa nikto nestará. Rodičia napríklad pijú a je im jedno, či ich syn alebo dcéra má jedlo, či má zaplatené školné. Tieto deti potom často odchádzajú z domu, žijú samé, niekde mimo rodín.  My im chceme dať niečo ako nový život. Veríme, že práve škola môže zmeniť ich zmýšľanie. Pretože ak vyrastáš len v ťažkom prostredí, naučíš sa len veci z ťažkého prostredia. Ale vzdelanie mení tvoje zmýšľanie a zrazu sa aj na problémy dokážeš pozerať iným spôsobom. Otvára ti myseľ, vďaka nemu objavuješ veľa nových vecí a potom si vieš nájsť aj sám spôsob, ako vyriešiť problémy. 

 

Čo hovoria miestni na projekt Adopcia na diaľku®? Oceňujú ho?

Ja osobne považujem projekt Adopcia na diaľku® za jeden z najlepších. V Ugande neexistuje iný, ktorý podporuje dieťa vo vzdelávaní tak dlho a na takej úrovni. Sú projekty, ktoré podporujú dieťa, ale len zopár rokov. A aj to sú deti šťastné, ak ich vôbec nájdu a príjmu ich. Niektoré začnú pomáhať, a potom, uprostred vzdelávacieho procesu, podpora skončí. Adopcia na diaľku® je najlepšia v tom, že keď dieťa prijmeme, podporujeme ho až kým sa nerozhodne, čím chce byť. Dieťa „opúšťame“ až v bode, keď je vzdelané, alebo získalo nejakú zručnosť, ktorá mu zabezpečí lepší život. Toto je na celej veci úžasné a komunita to nesmierne oceňuje. Každá jedna rodina hľadá príležitosť, ako vstúpiť do nášho projektu. Pretože sme unikátni a komunita vidí efekt. A aj miestni lídri – či už na úrovni dedín alebo okresu, všetci ho veľmi oceňujú. Keď niekomu hovorím o našej činnosti, reakcie sú väčšinou – áno, poznáme vás, robíte skvelú vec.

 

Máš ty osobne nejaký odkaz pre Slovákov?

Veľmi by som chcel poďakovať darcom, ktorí majú charitného ducha, tým, ktorí podporujú ľudí v Afrike a špeciálne nás v Adjumani. Ich podpora je skvelá a priniesla veľmi veľa zmien do životov našich ľudí. Pretože predtým mnoho detí nemohlo chodiť do školy. A ja pevne verím, že skutočne zmenia svoj život a nevrátia sa na cestu, na ktorej boli. Viem, že nie vždy je ľahké dávať finančnú podporu. Napriek tomu, že tam niekde je mnoho ľudí, ktorí by mohli pomáhať, len zopár z nich to skutočne robí. A to je na nich úžasné a rád by som ich povzbudil, aby pokračovali.

Som veľmi šťastný, že s týmito ľuďmi môžem pracovať, pretože milujem svoju prácu – cítim, že skutočne robím to, čo so mnou Boh plánoval. A sľubujem, že Slovákov nesklamem a budem robiť všetko pre to, aby naša misia bola úspešná.

 

Autorka: Zuzana Schaleková

Foto: Zuzana Schaleková

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo