Nemusíme hrešiť, môžeme konať dobro (Modlite sa! - 2. časť)

Nemusíme hrešiť, môžeme konať dobro (Modlite sa! - 2. časť)

"Boh neprikazuje nemožnosti, ale keď prikazuje, nabáda ťa urobiť, čo môžeš, a prosiť o to, čo nemôžeš. A pomôže ti, aby si mohol." - Sv. Augustín

Neviem ako pre vás, ale pre mňa bolo toto zistenie skutočne "mindblowing". Vždy som to bral tak, že sme omylní, nedokonalí ľudia a teda v istom zmysle je normálne, že hrešíme. Bolo mi jasné, že to nie je správne, že máme slobodnú vôľu a môžeme si vybrať konať zlo alebo dobro, ale nedokázal som to vziať úplne do dôsledkov, že nemusíme vôbec hrešiť. 

Stále mi to príde trochu neuveriteľné, ale pokiaľ by to nebolo pravdou, znamenalo by to, že Boh nám dal prikázania, ktoré nie sme schopní plniť. (Hoci v istom zmysle to je pravda. Nie sme schopní plniť ich sami: Boh dal zákon, ktorý zjavuje (naše) rany, aby ľudia túžili po lekárovi." sv. Ján Zlatoústy) A pokiaľ by nás za neplnenie týchto príkazov trestal, znamenalo by to, že nie je dobrý ale skôr zlomyselný a taktiež by bol nepravdivý výrok z Biblie (1 Kor 10, 13): "Skúška, ktorá na vás dolieha je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať." Akým spôsobom dostávame túto schopnosť? Boh dáva každému "základnú" milosť, ktorá buď priamo pomáha človeku odolať v skúškach (a hriešnika vedie k obráteniu) alebo v prípade ťažších skúšok uschopňuje minimálne k modlitbe, ktorou si môžeme vyprosiť ďaľšie potrebné milosti (viď. predchádzajúci článok). Ja som si pri tom konečne uvedomil, čo to znamená byť ako dieťa a prečo nevojdeme do nebeského kráľovstva, ak nebudeme ako deti. Keď dieťa niečo potrebuje (a nedokáže si to samo zaobstarať), ide s dôverou za svojimi rodičmi a rovnako máme ísť aj my za svojim nebeským Otcom. Rodičia (za ideálnych podmienok) nedajú svojim deťom všetko, o čo prosia, ale dajú im to, čo potrebujú. A my, keďže máme dokonalého Otca, ktorý je verný svojmu slovu, máme byť presvedčený o tom, že nám dá to, čo potrebujeme. "Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom." (Jak 1, 6) Pozrite sa na žalmy. Mám pocit, že vo väčšine sa nachádzajú prosby a vďaky za vyslyšané prosby (v prvých desiatich som si to všimol pri ôsmich). Často ide o prosby za záchranu pred nepriateľom. A kto je väčší nepriateľ ako diabol a hriech?

Čo z toho všetkého vyplýva? 

1. Nemôžeme sa vyhovárať, že sme nedostali dostatok milostí, že máme také a onaké slabosti a nedokážeme s tým nič urobiť. 
2. Boh je dobrý a miluje nás. Nedovolí nás skúšať nad naše sily. Dá dobré dary tým, ktorí ho prosia s dôverou. 

Hlavne druhý bod je dosť zásadný. Počul som asi milión krát, že Boh je dobrý a že ma miluje. Niekedy som toho mal už plné zuby. Čo to vôbec znamená a na čo mi to je, že ma Boh miluje, keď ja stále hreším a zasluhujem si smrť? Prišlo mi to ako prázdne reči. A myslím si, že by sme to mohli považovať za prázdne reči, keby nebolo pravdou, že nám dáva všetko potrebné na dosiahnutie spásy a života v plnosti s Ním. To je podľa mňa hlavný dôvod, prečo je dobrý a prečo môžeme povedať, že nás miluje.


https://www.cbdb.cz/kniha-215779-modlitba-velky-prostriedok-spasy-del-gran-mezzo-della-preghiera-e-opuscoli-affini

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo