Náš mozog dokáže viac, ako si myslíme

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Náš mozog dokáže viac, ako si myslíme

Naše spomienky zďaleka nie sú abstraktné. Počas zrodu každej z nich v hlave vyrastú miniatúrne výhonky a prepoja sa so zvyškom mozgu. Dokonca každé jedno vyvolanie spomienky pamäť nielen osvieži, ale aj prepíše. Kedykoľvek sa zaoberáme minulosťou, prepisujeme tak naše subjektívne vnímanie reality a do hlavy si vkladáme novú rozprávkovú knižku. Vitajte v žánre fantasy a subjektívnom vnímaní každodennej reality, ktorá sa stáva stále viac subjektívnou alebo, paradoxne, objektívnou.

Nie je to tak, že by všetky deti na svete zažili traumu. Niektoré si to iba myslia (ja určite!). Čo je horšie, dopad na ich vývoj to má podobný, akoby traumu zažili naozaj. Náš mozog len ťažko rozlišuje medzi realitou a fikciou, teda tým, čo si myslíme, že vidíme alebo zažívame.

Aj preto sú pre davy ľudí knihy aj filmy pútavým svetom, v ktorom strávia šestinu života. Pätinu? Niektorí štvrtinu. Redaktori tretinu. Spisovatelia polovicu. Ľudia s vytreštenými očami pravdepodobne trávia vo svete fantázie celý svoj život. Nechcem ani počuť o vytreštených spisovateľoch...

Jedna žena žila v presvedčení, že ju rodičia vychovávali ako chlapca. Po rokoch odlúčenia už ako oveľa stašia šla za matkou, ktorá jej ukázala niekoľko dievčenských fotiek. Nemala na nich nohavice ani nakreslené fúzy. Odrazu sa dokázala identifikovať sama so sebou, so svojím pohlavím. Odvtedy sa jej život otočil naruby a stala sa vnútorne šťastnou a osolobodenou – od trpkej minulosti. Pritom stačilo spochybniť vlastné spomienky a uvedomiť si, že to ona si ich prispôsobila. Nie úplne, ale sčasti áno. Vedome aj nevedome stvorila zo seba obeť, len bezmocnú korisť nedokonalej výchovy. Lenže kto zažil dokonalú výchovu?

Dnes používa vyvolávanie spomienok a ich prepisovanie vo svoj prospech. Vlastnou vôľou hojí staré rany. Iba preto, že sa dokázala pozrieť na seba inými očami, napríklad očami svojej matky.

Iná vedkyňa si povedala, že zastaví zhoršovanie zraku v staršom veku aj bez okuliarov. Uvedomovala si totiž, že s okuliarmi jej oči zlenivejú. Cvičila sa v zaostrovaní na predmety a dokázal tak zvrátiť aj to, čo by, vlastne, nemalo byť pre človeka možné. Keby prijala normu starí ľudia = okuliare, nedokázala by si pomôcť. Už len jej presvedčenie ju dôviedlo k vytúženému cieľu.

Zmeniť sa dá len to, čo si pripustíme, že sa dá zmeniť. Je zbytočné snažiť sa o čokoľvek pekné a múdre, ak o tom nie sme vnútorne presvedčení. Príkaz z vonku či nátlak okolia zďaleka nestačí.

Náš mozog sa vie ľahko adaptovať na pohodlie. Ak žijeme navonok napríklad ako škrečok – hromadíme si kopy vecí, ktoré v dome stále obchádzame a prekračujeme –, staneme sa takými aj vnútri. Naopak, ak si doprajeme nepohodlie (pravý luxus), náš mozog sa zmení na "superpočítač", schopný reagovať rýchlo a dobre aj na nečakané situácie.

Päť- či desaťminútová meditácia denne možno vyzerá smiešne. Ľudia, ktorí ju praktizujú, však vykazujú oveľa väčšiu schopnosť sútrediť sa a riešiť problémy. Dokážu byť dlhodobo šťastní a len máločo ich rozhádže. Dokonca aj ich povrchová štruktúra mozgu sa fyzicky zväčší, prehĺbi. Mozog narastie. V konečnom dôsledku sa správa ako obyčajný sval.

Naše myšlienky o sebe i okolí a tiež spomienky naozaj fungujú ako mágia. Zhmotňujú všetko, čo si o sebe myslíme. Opačným prípadom je kniha, ktorá dokáže zmeniť zmýšľanie miliónov ľudí o čomkoľvek.

Ak začneme myslieť inak, opäť sa všetko dostane na povrch. Vojna s predsudkami je potom kľúčová pre náš osobný rast a zdravý pohľad na realitu, ktorej nikdy nie je dosť.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo