Koniec neobmedzeného rastu?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koniec neobmedzeného rastu?

Ľudia od nepamäti pociťujú vo svojom každodennom živote účinky ovzdušia. Spravidla vnímajú jeho okamžité, krátkodobé prejavy – hovoríme o počasí, ktoré je doménou meteorológov. Počasie vo svojom dlhodobom vývoji však vykazuje určité regionálne a časové zákonitosti a pri ich štúdiu a popise hovoríme o klíme, ktorej sa venuje klimatológia.

Existencií tzv. skleníkových plynov v atmosfére (najvýznamnejším z nich je vodná para) vďačíme za to, že teplota na Zemi je taká, aká je, a nie je zhruba o tridsať stupňov nižšia. Problémom teda nie sú skleníkové plyny ako také, problémom je, že koncentrácie niektorých z nich vzrástli v ovzduší natoľko, že zadržiavajú pri zemskom povrchu viac tepla, než by bolo potrebné, a atmosféra sa postupne zohrieva, čo sa postupne začína prejavovať aj na klíme.

Klíma našej planéty sa vyvíja stovky miliónov rokov - od začiatku existencie Zeme. Ako - tak relevantné písomné údaje o jej stave máme k dispozícii zhruba od stredoveku, seriózne prístrojmi zaznamenané údaje zhruba z ostatných 150 až 200 rokov. Pri formulovaní záverov o zmenách klímy si preto musíme byť vedomí toho, že v prípade mnohých z nich sme v situácii, ako keby sme z posledných pár sekúnd pred silvestrovskou polnocou chceli zhodnotiť celý uplynulý rok. A označovať hneď každú periódu sucha či extrémnych zrážok za príznaky zmenenej klímy je prinajmenšom neodborné.

O tom, že sa s klímou a s počasím v niekoľkých posledných desiatkach rokov „čosi“ deje je fakt, na ktorý odborníci upozorňujú zhruba od sedemdesiatych, osemdesiatych rokov minulého storočia. Väčšina z nich sa domnieva, že priemyselná revolúcia a nasledujúci rozmach technológií, vzostup životnej úrovne a rast početnosti ľudskej populácie priniesol aj celý rad negatív - a jedným z nich sú aj permanentné a enormne vzrastajúce emisie skleníkových plynov (predovšetkým CO2) do ovzdušia. Enormných natoľko, že prekročili samočistiace schopnosti atmosféry, a pôvodne pozitívny účinok skleníkových plynov sa zmenil na negatívum ohrozujúce citlivý planetárny klimatický systém.

Ľudská spoločnosť sa počas celej doterajšej histórie vyvíjala spôsobom, ktorý nepredpokladal výraznejšie materiálne obmedzenia. Počet ľudí na Zemi až donedávna nebol limitujúcim faktorom rozvoja, energetické a surovinové zdroje vyzerali takmer neobmedzene a nepredstavovali prekážku „permanentného“ ekonomického rastu. Takmer pravidlom sa stalo, že každá generácia mala v porovnaní s predchádzajúcou vyššiu životnú úroveň. V súčasnosti sa stávame svedkami „bodu zlomu“ a musíme si uvedomiť, že skoro všetko to, čo sme doteraz považovali za takmer nemenné, sa bude musieť radikálne zmeniť. Nechcem otvárať príliš odbornú polemiku, ale veľmi pravdepodobne pôjde o zmenu súčasnej ekonomicko-spoločenskej paradigmy neobmedzeného rastu a neobmedzených zdrojov.

Aj globálne environmentálne problémy (a zmena klímy je jedným z nich) preto treba chápať v takomto kontexte a nesnažiť sa o hľadanie rýchlych a spasiteľných riešení. Namieste nie sú ani alarmujúce vyjadrenia o klimatickej kríze, katastrofe, či o klimatickej núdzi. Ide o pojmy neodborné, vhodné maximálne pre bulvárne média na vzbudenie pozornosti. Ide o problematiku, ktorá si vyžaduje odborné preskúmanie, hľadanie vhodných riešení a následne aj ich realizáciu. A na to je potrebný konsenzus vedcov, politikov a nakoniec aj nás všetkých, pretože sa nás to bude týkať. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo