Poďme trénovať vďačnosť!

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Poďme trénovať vďačnosť!

Aj vám sa vidí, že súčasný svet sa viac sťažuje ako ďakuje? Akoby sa vďačnosť vytrácala z našich životov, vzťahov aj spoločnosti. Nevďak vraj vládne svetom! Len si spomeňme, koľkokrát sme sa za posledné dni na niečo sťažovali. A koľkokrát sme boli vďační?

Dnešná doba sa javí a niekedy aj označuje za nevďačnú. Všetci to možno s rôznou intenzitou vnímame, že vďačnosti v našich životoch ubúda, že sa vďačnosť z našich životov vytráca. Vďačnosť dnes nie je IN. Všetko považujeme za samozrejmé, automatické. A pritom nič nie je samozrejmé. Nič. Ani to, že žijeme, že dýchame, že chodíme, že vidíme, že počujeme, ... Že žijeme v mieri,  že máme slobodnú vôľu, že máme kde bývať, čo piť, čo jesť, čo si obliecť, že máme teplo, svetlo, ... že máme vzdelanie, možnosť pomáhať, konať dobro,... že máme pri sebe blízkych ľudí, manžela, partnera, deti, rodičov, priateľov, kolegov, že máme možnosť vidieť rásť naše vnúčatá, ...

Zrelosť človeka sa nemeria podľa množstva sťažností, ale podľa množstva vďačností. Zdieľať

Kde sa učíme vďačnosti? 
Hlavne v rodine. Neskôr v škole, komunite,.... V detstve nás asi všetkých učili slušne sa poďakovať v snahe, aby sa nám ten zvyk zautomatizoval. To je pekné a potrebné. Niekedy sa naučená slušnosť vyžadovala viac na verejnosti, doma sa na ňu občas zabúdalo. V detstve sa učíme ďakovať, vďačnosti sa učíme celý život. Ku vďačnosti potrebujeme dozrieť. Je dobré vedieť, že ju môžeme trénovať.

Vďačnosť je viac ako slušnosť. Vďačnosť je čnosť. Vďačnosť je matkou všetkých čností.  Zdieľať

Učme seba aj svoje deti, vnúčatá vďačnosti, aby sme boli vďační za všetko, čo sa nám denne dostáva.Učenie príkladom má silu. Gram praxe je viac ako tona teórie. Ukazuje sa, že slovo ďakujem, ktoré nás od prvých rokov života rodičia usilovne učili používať, má veľký vplyv na to, čo prežívame.

Vďační ľudia sú šťastní - nie šťastní ľudia sú vďační.  Zdieľať

Kedy sme boli naposledy vďační? 
Na vďačnosti je pekné, že obohacuje aj toho kto ďakuje, nielen toho komu ďakujeme. Vďačnosť je veľmi efektívna - potešuje darcu i obdarovaného. Ďakujem je zázračné slovo - ďakujme Bohu aj ľuďom okolo nás, lebo aj oni sú od Boha. Ľudia s vyššou mierou vďačnosti zažívajú pozitívne emócie častejšie, sú v živote spokojnejší a menej často sa u nich vyskytujú negatívne emócie ako stres, depresia, úzkosť, závisť. Sú menej materiálni a ochotnejšie sa delia. Ďakovať môžeme sebe aj iným, a hlavne Stvoriteľovi. Stretávam sa s názorom, že ok - za dobré veci sa viem naučiť byť vdačný. Ale ďakovať za všetko - to nedám. Buďme vďační za všetko, čo dostávame, čo nám prichádza do cesty – lebo to neprichádza náhodou, má to tvoj zmysel, ktorý možno teraz nechápeme. Buďme vďační aj za problémy a konflikty, lebo sú príležitosťou sa zastaviť, zamyslieť, zlepšovať, poučiť sa z nich, ich zvládnutím byť silnejší, skúsenejší, múdrejší, pripravenejší na život. Vďačnosť má veľkú silu. 

Človek je vďačný vtedy, keď sa prestane zaoberať iba vecami, ktoré mu v živote chýbajú a zameria sa na veci, ktoré má. Zdieľať Zdieľať

Vďačnosť má ešte jednu úžasnú vlastnosť, a tou je premena našej pozornosti. Keď sa s vďakou sústredíme na to, čo máme, začneme prelaďovať naše myšlienky. Vďačnosť je nevyhnutná pre nájdenie vnútorného pokoja. Myseľ vďačného človeka býva pokojná a harmonická. Taký človek dokáže prijímať i dávať. S každým novým prijatím zahorí pocit vďačnosti, a to dodáva radosť a vnútornú spokojnosť. Lekári vravia, že vďační ľudia sú zdravší.

Vďačnosť je univerzálne platidlo vesmíru. Zdieľať

Ako môžeme trénovať vďačnosť?

Vďačnosť nie je automatická, je to vedomý proces, ktorý môžeme trénovať. A na tréning vdačnosti nemusíme chodiť do fitka. Trénovať vďačnosť môžeme zdarma, každý deň. Každý deň máme za čo.

Trénujme vďačnosť dávať aj prijímať. 

Zopár inšpirácií. Vytvorte si svoj zoznam vďačnosti - 21 dní si každý deň píšte, za čo ste v celom vašom živote vdační. Alebo si píšte denník vďačnosti - každý večer si zapíšte 3 dobrá, za ktoré ste daný deň vďační. Zo začiatku sa to bude zdať náročné, ale každodenný tréning prinesie výsledky aj radosť. Niekomu vyhovuje dvojfázový tréning vďačnosti - ráno aj večer. Ráno hned po prebudení, skôr ako vstanem z postele, skôr ako otvorím oči, svoje prvé myšlienky venujem vdačnosti, niekto si to nechá na cestu do práce. Večer po všetkom, posledné myšlienky pred spánkom. Niekomu vyhovuje si viesť zoznam alebo denník vďačnosti v poznámkach svojho mobilu a každý den si zoznam doplnať, aktualizovať, rozširovať. Pri každom dalšom zápise sa cítime lepšie, v ťažších chvíľach sa doporučuje si ho čítať. Dôležité je zaradiť vdačnosť do svojho denného rituálu. Nebojte sa, vždy je za čo byť vďačný. Poďakovali sme sa rodičom za svoj život? Ja som to za ich života nestihla, vtedy som svoj život považovala za samozrejmý. A nebol, ani nie je. Ani vtedy nebolo samozrejmé prijať piate dieťa do skromných podmienok. Vtedy už platil interupčný zákon. Dnes som vďačná rodičom za to, že ma prijali. A verím, že moju vďačnosť vnímajú a prijímajú. Nikdy nie je neskoro byť vďačný!   

Keď si myslíš, že nemáš byť za čo vdačný, nahmataj si svoj tep. Zdieľať

Možno patríte k tým, čo vďačnosť radi rozdávajú, ale prijať ju vám je menej príjemné? Ako obvykle reagujeme na pochvalu alebo poďakovanie? Ako nás naučili, najčastejšie: "Neni za čo.", "Niet za čo.", "To nestojí za reč." Týmito a im podobnými reakciami sa znehodnocujeme. Naozaj to nestojí za reč? Naša práca a vynaložené úsilie naozaj za nič nestoja? Ten kto nám ďakuje, sa môže cítiť nepríjemne, odmietnutý - akoby sme jeho poďakovanie odmietali, neprijali. Ktorú situáciu by sme si vybrali? "Ďakujem za večeru." a reakcia "Neni za čo."alebo. "Ďakujem za večeru." a reakcia "Vďačne!" alebo "Ďakujem, rada."  Akože nie je za čo? Koľko námahy si nielen samotná príprava večere ale aj nákupy na ňu a financie na nákupy vyžiadali? A naopak, môžeme poďakovať za poďakovanie. Prijali sme ho. Potrebujeme sa naučiť prijímať vďačnosť. Ako? Poďakovanie môžeme prijať slovami: s radosťou, rada,  ďakujem, vďaka, vďačne, pre teba/vás rada, bolo mi potešením, rado sa stalo, rada/rád som to pre teba urobil,... To je prejav prijatia vdačnosti.

Keď si pravidelne denne uvedomujeme pocit vďačnosti, vytvoríme si veľmi užitočný návyk, ktorý zmení náš život k lepšiemu.

Pokiaľ žijeme môžeme na vďačnosti pracovať. Zdieľať

Čím som staršia, lepšie mi zneje slovo zrelšia, skúsenejšia, tým viac si uvedomujem význam vďačnosti v živote každého človeka. A hlavne v mojom živote. Inak som vďačnosť vnímala ako dieťa, ako mladá slečna, inak ako dospelá žena, manželka, matka, manažérka, zrelá žena, babka...  Dnes sa zamýšľam, či som vo svojom doterajšom živote mala alebo mohla dať tejto oblasti väčší priestor. Dôležité je, že pokiaľ žijeme môžeme na vďačnosti pracovať. Som vďačná, že dnes môžem byť aktívnym trénerom vďačnosti nielen seba a mojich klientov, ale aj našich troch rozkošných vnúčatách - pred spánkom, pri jedinečných vzácnych chvíľkach dôverného rozprávania sa, po Anjeličku strážničku, je čas na poďakovanie ...tete kuchárke, pani učiteľke, kamarátke Kamilke,... a ešte... maminke, tatinkovi,... a ešte... sestričke, bračekovi,... a ešte... dedkovi, babinke... a ešte... aj za tento studený vankúš, na ktorom rada spinkám...

Tak poďme trénovať vďačnosť!  Nielen 21. 9., kedy je Svetový deň vďačnosti. 

Vďačnosti patrí aj záver mojej knižky "Kľúč od konfliktu", ktorá je o tom, čo nás v škole neučili a tak často to v živote potrebujeme = je o zvládaní konfliktov. 

www.dodkadanova.sk

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo