Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
24. september 2019

Bratislava sa vždy rozvíjala živelne

Myslím tým výstavbu za historickým jadrom mesta na svahoch dnes totálne zastavaných plôch okolo Hradu, Červeného Kríža, Kalvárie a Slavína. Pôvod živelnej výstavby môžeme datovať od vzniku Československej republiky. A ešte stále neskončila.
Bratislava sa vždy rozvíjala živelne

Naopak, vznikajú ďaľšie megalomanské projekty a obyvatelia tejto časti mesta nebudú mať od stavebných strojov v úzkych uličkách pokoj ani najbližšie desaťročia. A to nielen v doteraz opustených záhradách, ale staršie vily a domy sa budú v budúcnosti búrať, tie novšie rekonštruovať, nadstavovať, pristavovať, ako hovorí jeden známky architekt "my sme taký chlievikový a bufetový národ, pristavovať k pôvodným stavbám rôzne kôlničky, aby sme kde mali uskladňovať nepotrebné haraburdy".

Ale ako to vlastne celé odštartovalo.

Individuálnu výstavbu rodinných domov podporil aj Zákon o stavebnom ruchu platný od roku 1923. Umožnil financovanie stavieb Pomocou 90-percentnej pôžičky od štátu a 10-percentnej pôžičky od súkromných inštitúcii. Navyše, malé byty s rozlohou do 80 metrov štvorcových boli na 25 rokov oslobodené od platenia dane (podotýkam vybudovanie novej bytovej jednotky-domu bolo oslobodené od platenia dane z nehnuteľnosti bolo platné do roku 1990 -dôvod bol jasný, nežiadali ste od štátu byt).

Už počas trvania spomínanej Československej republiky 1918-1838 mali stavebníci môžnosť získať podporu aj formou členstva  v stavebných družstvách. Za takýchto podmienok si mohli dovoliť stavbu vlastného domu stredné vrstvy: úradníci a inteligencia. Vo vtedy exkluzívnom prostredí slnečných strání, čo je dnes minulosťou, nad mestom v bezprostrednej blízkosti centra si stavali svoje luxusné vily aj solventný podnikatelia a verejní činitelia. Rýchlo postupujúca výstavba prebiehala rýchlo a živelne, mesto nemalo dostatok finančných prostriedkov na budovanie komunikcii a kanalizácie v pozvoľnom území a nebolo koncepčne pripravené na náhly nárast stavebných aktivít.

Architekt Jiří Grossmann uvádza ďaľšie problémy, s ktorými sa stretávala výstavba štvrtí rodinných domov. Hovorí: "zle spracované stavebné predpisy, nevhodné hospodárenie s mestskými pozemkami, ktoré sú za babku dávané družstvám alebo jednotlivcom bez jednotného vybudovania, v neposlednom rade zásadné zlý dohľad mesta na základné princípy bytovej kultúry, to všetko spojené s politikárčením, ktoré sa uplatňuje pri každej príležitosti dáva neutešený výsledok výstavby rodinných kolónii v Bratislave."

Smutné je to, že presne toto platí v Bratislave dodnes. Vlastne, to, čo tu z čias Československa zostalo, je v porovnaní s dneškom nádhera. Pretože, ako  všetko, aj tento fenomén sa stupňuje. Preto sa v Bratislave nikdy nepodarilo vybudovať ukážkovú štvrť rodinných domov. Ak poznáte územie od Hradu, cez Červený kríž, Slavín a Kalváriu, všimnite si tie desiatky zanedbaných historických víl. Vlastnia ich potomkovia ľudí, ktorí nemajú peniaze na to, aby jeden druhého vyplatil z dedičstva a nemajú ani na nákladnú rekonštrukciu. V najbližšom období sa určite budú búrať a nastúpia vládni eurofondoví miliónári z vidieka, ktorí s vkusom seriálu "Oteckov" (v deväťdesiatych rokoch to bol vkus Dallas) si postavia podľa seba. A tie opachy, ktoré tam vyrastú, na tie sa vlastne ani nechcem pozerať.

Inzercia

Isté je, že toto "najkrajšie" územie v Bratislave, čaká ďalšia smutná budúcnosť.

Toto je ukážka len jednej ulice. Potomkovia majiteľov žijú v zahraničí. Aký je osud tejto vily? 

 

Odporúčame