Bratislava sa vždy rozvíjala živelne

Bratislava sa vždy rozvíjala živelne

Myslím tým výstavbu za historickým jadrom mesta na svahoch dnes totálne zastavaných plôch okolo Hradu, Červeného Kríža, Kalvárie a Slavína. Pôvod živelnej výstavby môžeme datovať od vzniku Československej republiky. A ešte stále neskončila.

Naopak, vznikajú ďaľšie megalomanské projekty a obyvatelia tejto časti mesta nebudú mať od stavebných strojov v úzkych uličkách pokoj ani najbližšie desaťročia. A to nielen v doteraz opustených záhradách, ale staršie vily a domy sa budú v budúcnosti búrať, tie novšie rekonštruovať, nadstavovať, pristavovať, ako hovorí jeden známky architekt "my sme taký chlievikový a bufetový národ, pristavovať k pôvodným stavbám rôzne kôlničky, aby sme kde mali uskladňovať nepotrebné haraburdy".

Ale ako to vlastne celé odštartovalo.

Individuálnu výstavbu rodinných domov podporil aj Zákon o stavebnom ruchu platný od roku 1923. Umožnil financovanie stavieb Pomocou 90-percentnej pôžičky od štátu a 10-percentnej pôžičky od súkromných inštitúcii. Navyše, malé byty s rozlohou do 80 metrov štvorcových boli na 25 rokov oslobodené od platenia dane (podotýkam vybudovanie novej bytovej jednotky-domu bolo oslobodené od platenia dane z nehnuteľnosti bolo platné do roku 1990 -dôvod bol jasný, nežiadali ste od štátu byt).

Už počas trvania spomínanej Československej republiky 1918-1838 mali stavebníci môžnosť získať podporu aj formou členstva  v stavebných družstvách. Za takýchto podmienok si mohli dovoliť stavbu vlastného domu stredné vrstvy: úradníci a inteligencia. Vo vtedy exkluzívnom prostredí slnečných strání, čo je dnes minulosťou, nad mestom v bezprostrednej blízkosti centra si stavali svoje luxusné vily aj solventný podnikatelia a verejní činitelia. Rýchlo postupujúca výstavba prebiehala rýchlo a živelne, mesto nemalo dostatok finančných prostriedkov na budovanie komunikcii a kanalizácie v pozvoľnom území a nebolo koncepčne pripravené na náhly nárast stavebných aktivít.

Architekt Jiří Grossmann uvádza ďaľšie problémy, s ktorými sa stretávala výstavba štvrtí rodinných domov. Hovorí: "zle spracované stavebné predpisy, nevhodné hospodárenie s mestskými pozemkami, ktoré sú za babku dávané družstvám alebo jednotlivcom bez jednotného vybudovania, v neposlednom rade zásadné zlý dohľad mesta na základné princípy bytovej kultúry, to všetko spojené s politikárčením, ktoré sa uplatňuje pri každej príležitosti dáva neutešený výsledok výstavby rodinných kolónii v Bratislave."

Smutné je to, že presne toto platí v Bratislave dodnes. Vlastne, to, čo tu z čias Československa zostalo, je v porovnaní s dneškom nádhera. Pretože, ako  všetko, aj tento fenomén sa stupňuje. Preto sa v Bratislave nikdy nepodarilo vybudovať ukážkovú štvrť rodinných domov. Ak poznáte územie od Hradu, cez Červený kríž, Slavín a Kalváriu, všimnite si tie desiatky zanedbaných historických víl. Vlastnia ich potomkovia ľudí, ktorí nemajú peniaze na to, aby jeden druhého vyplatil z dedičstva a nemajú ani na nákladnú rekonštrukciu. V najbližšom období sa určite budú búrať a nastúpia vládni eurofondoví miliónári z vidieka, ktorí s vkusom seriálu "Oteckov" (v deväťdesiatych rokoch to bol vkus Dallas) si postavia podľa seba. A tie opachy, ktoré tam vyrastú, na tie sa vlastne ani nechcem pozerať.

Isté je, že toto "najkrajšie" územie v Bratislave, čaká ďalšia smutná budúcnosť.

Toto je ukážka len jednej ulice. Potomkovia majiteľov žijú v zahraničí. Aký je osud tejto vily? 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo