Listy Matejovi 4: Ľudia tohto sveta

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Listy Matejovi 4: Ľudia tohto sveta

O tom, že dobrý evanjelizátor musí poznať tých, ku ktorým hovorí.

25. 10. 2017, XXX

Ľudia tohto sveta

Milý Matej,

predstav si, včera som sa na jednej akcii čírou náhodou stretol s mladou, začínajúcou katechétkou. Akurát teraz si robí prax a onedlho bude končiť štúdium. Šokovala ma tvrdením, že už niekoľko rokov vôbec nepozerá televíziu a nesleduje ani inou formou žiadne filmy, seriály a pod. Hovorila to s určitou hrdosťou – asi ako keď sa niekto pochváli, že nedávno prestal fajčiť alebo si obhrýzať nechty. To rešpektujem. Ale kladiem si otázku, či je to dobrá vlastnosť pre katechétku.

Predstav si toto: Celá jej trieda bude pravdepodobne žiť pozeraním Game of Thrones alebo nejakého iného momentálne populárneho ekvivalentu (čo, pripúšťam, nemusí byť voľba pre citlivé duše – ale buďme realisti, veľa tínedžerov také veci pozerá), počúvaním popovej hudby, chatovaním cez WhatsApp a zdieľaním obrázkov na Instagrame. Na akej úrovni ich dokáže osloviť niekto, kto žije vo vlastnej bubline a absolútne nemá potuchy, s čím sú tie decká každodenne konfrontované, o čom rozmýšľajú, čo ich ovplyvňuje, inšpiruje a formuje?

Zdá sa mi, že keď chce dakto vyučovať pravdy evanjelia, mal by poznať nielen tie pravdy, ale aj poslucháčov, ku ktorým bude hovoriť. Preto úspešní misionári museli byť vždy nielen dobrí učitelia, ale aj výnimoční žiaci. Museli predsa spoznať jazyk a kultúru miestnych ľudí. Ako by inak boli schopní nájsť vhodné spôsoby, ako im vieru odovzdať: tak, aby jej so svojím kultúrnym základom mali vôbec šancu porozumieť?

Nemali by sme aj my takto študovať spoločnosť, v ktorej žijeme? Už dávno totiž podľa mňa nie sme tá tradičná, kresťanská krajina, kde zotrvačnosť bola hlavnou zárukou úspechu. Zdá sa, že veľkú časť ľudí nedokážeme vôbec osloviť. A medzi týmito mladými deťmi to bude omnoho horšie – pretože tie už Cirkev z mediálneho priestoru poznajú primárne ako inštitúciu, ktorej hlavné témy sú sex, potraty a homosexuálne partnerstvá: nie Ježiš Kristus.

Za koho sa bude v ich realite považovať Katolícka cirkev? Mali by sme si dať pozor, aby videli jej pozitívne posolstvo a nevnímali ju skreslene: ako inštitúciu, ktorá nie je schopná prijať ich rozvedených rodičov a ich homosexuálnych kamarátov (pre nich sú to konkrétni ľudia, s ktorými sa stretávajú každý deň) posiela do pekla. Pretože tak ju vnímajú mnohí v západnom svete a ak včas nezmeníme slovník a spôsob komunikácie, budú ju tak vnímať čoraz viacerí aj u nás.

Zatiaľ sa zdá, akoby sme na to rezignovali. Svet sa okolo nás mení a my si stále myslíme, že stačí robiť to isté, čo sme robili doteraz – že v spoločnosti sa v podstate nič také vážne nestalo a vystačíme si s tými istými osvedčenými postupmi. Lenže ako povedal Chesterton, ak necháte biely stĺpik tak, čoskoro sa z neho stane čierny stĺpik. Ak chcete, aby zostal biely, musíte ho pravidelne natierať. Vlastne, ak chcete mať stále ten starý biely stĺpik, musíte mať vždy nový biely stĺpik. Tak sa mi zdá, že sme my všetci – rovnako ako tá budúca katechétka – na to zabudli.

Toľko na dnes odo mňa. Pozdravuj Martu a dajte si pozor, aby ste v tomto sychravom jesennom čase neprechladli. Ja som sa z toho len teraz vyhrabal. Vírusy sú tuším v tomto ročnom období všade naokolo – rovnako ako malinovkové toxíny nášho najslávnejšieho slovenského speváka Jozefa Pátroviča.

S pozdravom
Tvoj Martin

Zdroj obrázku: inverse.com

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo