Včera bolo 15 rokov od smrti Antona Neuwirtha

Včera bolo 15 rokov od smrti Antona Neuwirtha

     Bol svedkom kresťanskej viery, katolíckym vzdelancom, žiakom Tomislava Kolakoviča. Bol vynikajúcim profesionálom -  lekárom, politikom a diplomatom. Napriek tomu, že bol svedkom deportácií dvanásť členov svojej židovskej rodiny zo strany otca do nacistických táborov, napriek tomu, že ako otec štyroch detí bol nespravodlivo obvinený zo špionáže, velezrady a vyzvedačstva a bol v politickom procese odsúdený na dvanásť rokov, z ktorých šesť strávil vo väzení, napriek ústrkom a neuznaniu, ktoré sa mu dostalo aj v politickom a verejnom živote po Novembri 1989, Anton Neuwirth počas celého svojho života liečil zlo láskou. Aj keď dlhodobo na vlastnej koži pocítil zlobu a hrôzy 20. storočia, ako svoju odpoveď všetkým odpustil, aj vo svojej knihe Liečiť zlo láskou.

Poznal som ho až po revolúcii. Je mi cťou, že som sa mohol rátať k jeho dobrým priateľom. Spolu sme prežili boj za lepší svet po 40 rokoch komunistickej totality. Po Novembri 1989 bol pri zakladaní KDH, v ktorom pôsobil v rôznych významných funkciách, včítane čestného predsedu. Často sme spolu chodili na mítingy a stretnutia. Vždy som obdivoval jeho múdrosť, dobrotu, vzdelanie a nadhľad nad situáciou. Bol aktívnym poslancom SNR, neskôr NR SR, na jeho postoje sa vždy dalo spoľahnúť. Už ako starý a chorý bol kandidátom KDH na prezidenta SR. Neuspel, ale ukázal, aký by mal byť budúci slovenský prezident.

V júli 1994 sa stal prvým slovenským veľvyslancom vo Vatikáne. Bol tam známym diplomatom a rečníkom, ktorého pápež Ján Pavol II. mal rád. 17.12.1994 som sa s ním zúčastnil na veľkolepej akcii odovzdanie vianočného stromu zo Slovenska, prvej krajiny z východného bloku, pápežovi Jánovi Pavlovi II. Napriek jeho úspešnej diplomatickej misie, pre jeho zásadové postoje bol v r. 1996-7 takmer na rok odvolaný premiérom Mečiarom na nezmyselné „konzultácie“  do Bratislavy.

Som hrdý, že v r. 1998 som bol ceremoniárom udeľovania Čestného doktorátu (Dr.h.c.), ktorý mu udelila Trnavská univerzita. Dobre si pamätám na jeho pôsobivý prejav. Fotografia je z tohto udeľovania.

Napriek zdravotným problémom, bol v r.2003 zvolený za predsedu Konfederácie politických väzňov Slovenska. Do svojich posledných dní bol aktívny vo verejnom živote, aj v hnutí na obranu nenarodených detí. V dôležitej dobe vzniku nášho štátu sa významne zaslúžil o oživenie  kontaktov medzi Slovenskom a Svätou Stolicou, aj pri príprave vzájomnej zmluvy, ktorá platí doteraz. Počas môjho pôsobenia veľvyslanca v Ríme v rokoch 2000-2005 som sa neraz presvedčil, ako si členovia Vatikánskej kúrie a bývalí diplomati Antona Neuwirtha aj po rokoch vysoko cenili. Aj v tomto období, pri viacerých návštevách Ríma a Vatikánu ma Anton Neuwirth navštevoval, spolu sme boli aj na konzistóriu kardinálskeho menovania v r. 2003.

11.mája 2004 sme sa v Ríme stretli poslednýkrát. Venoval mi svoju knihu Liečiť zlo láskou, vysvetlil mi svoje stanovisko k situácii kresťanstva u nás, ako aj víziu vývoja Európy, ktorá sa plní. Česť jeho pamiatke!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo