Prečo je legitímne žiadať úplný zákaz potratov

Prečo je legitímne žiadať úplný zákaz potratov

Boj za život je sekulárnou ľudskoprávnou agendou

Momentálne najmä v kontexte pripravovaného pochodu za život, ale aj mimo neho je vo verejnom priestore často počuť rôzne argumenty  o tom, že boj za život je v podstate extrémny druh názoru a je ho treba kultivovať, alebo, že je to prejav konfesionálneho presvedčenia a nepatrí do verejného a sekulárneho priestoru. Toto chápanie je však od základu mylné a to vo viacerých rovinách. Postupne rozoberiem prečo tomu tak je a čo v skutočnosti predstavuje pro-life agenda. Rozhodne sa nechcem nijako dištancovať od svojho náboženského presvedčenia, ale skôr poukázať na to, že vôbec nie je v rozpore so sekulárnou podstatou problému interrupcií.

Boj za život je ľudskoprávnou agendou. Vychádza z presvedčenia o platnosti prirodzeného zákona a lekárskej vedy. Podľa chápania ( už akejkoľvek školy ) prirodzeného zákona je úmyselné zabitie nevinného človeka/ľudskej bytosti vždy zlé. V téme interrupcií teda hovorí, že plod je ľudskou bytosťou  a ak je úmyselné zabitie ľudskej bytosti vždy zlé tak aj úmyselné zabitie (vražda ) plodu, či embrya je vždy zlé.

Dokonca ak by sme aj zavrhli koncept prirodzeného zákona a legislatívu stavali iba na konsenzuálnom rozhodovaní tak by ochrana nenarodeného života mala zmysel. Museli by sme totiž pripustiť logiku ochrany života ako garancie práva na život pre už existujúcu väčšinu. Okrem čisto reprodukčnej logiky by tu totiž vznikol nebezpečný precedens možnosti eliminácie istej skupiny s definovateľnými vlastnosťami, čo by rozhodne nemalo byť v záujme spoločnosti, kvôli jej vlastnému spolužitiu a prežitiu. Preto existujú základné, alebo prirodzené práva a to je aj právo na život. Na podobnom spôsobe uvažovania ako slobody od donútenia je postavená napr. Lockova koncepcia prirodzených práv v klasickom poňatí liberalizmu.

Poznatky o tom, že embryo a neskôr plod vykazuje činnosti prísudiace ľudskej bytosti sú lekárskej vede dostatočne známe z jeho prejavov, kedy plod už dokáže cítiť a vnímať bolesť, či vykazovať srdcovú činnosť. Oponenti tu zvyknú hovoriť, že to stále nie je dostatočný dôkaz toho, že plod je už skutočne ľudskou bytosťou. Tou sa stáva až neskôr a vtedy je už legitímne kriminalizovať interrupcie. V tomto bode je okrem už spomínaných podporných dôkazov ako je srdcová činnosť, alebo činnosť nervovej sústavy a mozgu nutné spomenúť evidentný rozpor spočívajúci v rôznom prístupe k tomu, čo legislatíva považuje za akceptovateľné a čo nie. V rôznych štátoch sa prístup k interrupciám líši. Od pomerne reštriktívnych opatrení, aké má napr. Poľská republika, alebo Lichtenštajnské kniežatstvo až do okamihu narodenia ako je to v niektorých štátoch USA. Ak ale uplatníme negatívnu logiku, tak pri neexistujúcom jednotnom pohľade na to, čo už môžeme považovať za začiatok ľudského života evidentne môže dôjsť k zabíjaniu nevinných ľudí. Toto je treba tým činom obmädziť tak, aby k tomu nedošlo, čo je ochranou života od počatia až po prirodzenú smrť.

Záverom , týmto som chcel poukázať na to, že boj za život je v skutočnosti, sekulárny problém a ak ho kresťanstvo,či iné konfesie chápu rovnako, tak je to preto, že sa opierajú resp. sú v súlade s koncepciou prirodzeného zákona.  Avšak ochrana života dáva logiku aj v relativistických konceptoch, pretože súvisí s garanciou práva na život ako takého zo strany väčšinového rozhodovania. A ak nevieme povedať, kedy život vzniká, tak potrat znamená možnosť dovoliť zabitie. Pro-life agenda je v skutočnosti ľudskoprávna a ako taká si zaslúži tú najväčšiu pozornosť.

 

 
 
 
 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora