Stará škola proti posilňovniam je nerovný boj

Stará škola proti posilňovniam je nerovný boj

Dospievanie mužov so sebou prináša mnoho sprievodných javov. Jedným z nich je otázka sily. Chlapci spolu horkokrvne zápasia na obrazovkách, no niekedy aj mimo nich. Patrí to k ľudskému vývoju. Neexistuje šťastný dôvod, prečo v istom veku s pohybom skončiť. Ak mávneme rukou nad tréningom, aj naše zdravie neskôr mávne rukou nad naším životom.

Máme sedavú prácu, prežúvame aj za desiatich Afričanov a vraj nemáme čas cvičiť. Obdivuhodné? Je len otázkou času, kedy sa premeníme na zhrbené zvápenatené múmie. Staroba má väčší zmysel, ak sme fyzicky pri sile, a nie odkázaný na lôžko s rozliatym sekundovým lepidlom. Slovenské dôchodkové vreckové znie vedľa prekypujúceho zdravia a elánu až štvrtorado.

Ako príklad si uveďme osemhodinové sedenie na zadku. Tento doslovný opak pohybu stláča chrbticu nadol a k sebe. Zbohom krk, adié platničky. Ak nevytvoríme protiťah, existuje istota, že naša chrbtica írečito zboľavie a znefunkčnie. Nemať zdravú chrbticu, to je trochu problém, ak chceme potom naozaj, ale naozaj z tej stoličky vstať (aby sme sa presunuli do kresla v inej miestnosti).

Prevencia problémov chrbtice je taká jednoduchá, až sa zdá poriadne neuskutočniteľná a preto aj nákladná. Denne sa ako seriózny ľudoop chytíme konára, hrazdy či ruky športovca zo Starej školy a celou váhou sa na tieto živé aj neživé predmety zavesíme. Visíme, chrbtica sa trochu uvoľňuje, ešte chvíľu visíme, a potom naše predlaktia podpíšu výpoveď, ubehne trojmesačná lehota a my spadneme na zem.

Vlastne, bude zázrak, ak vydržíme s nohami vo vzduchu aspoň pár sekúnd. Aspoň ten jeden pár. Ak sme náhodou úplne na dne, je tu dobrá správa, že sa dá ísť len nahor. Od zvápenatenej múmie cez flexibilného kostlivca až po mäsom obrasteného Aristotela.

Stredovekí žoldnieri nebránili Európu chemickými koktailami, ale starým osvedčeným spartským výcvikom. Spočíval v dokonalosti ovládnutia pohybu s vlastnou váhou, kalisteniky – z gr. kallos krása a sthenos sila. Dokonalé súznenie krásy a sily, doslovne krásosila. Iba po zvládnutí tejto Starej školy si mohli obliecť štyridsať kíl brnenia a veselo pochodovať vpred.

Existujú legendy, v ktorých anglickí lukostrelci trhajú mladé stromy zo zeme holými rukami. Tiež naťahujú dlhé luky, pričom v jednej ruke držia sedemdesiat kilogramov a viac.

Kamenný základ Starej školy spočíva v zvládnutí cvikov s vlastnou váhou. Tak a nikdy nie naopak.

"Keď nemáš silu, aby si urobil kľuk na jednej ruke, načo chytáš do ruky želežo navyše? Tvoje kĺby ani šľachy, a svaly už vôbec nie, na to nie sú pripravené. Lenže zranenia áno." Je to také prosté ako cviky, ktoré sa volajú prostné. 

Až po zvládnutí kalisteniky sa títo športovci predvádzajú vyhadzovaním ťažkých ľudí či predmetov do vzduchu. Hádžu si vínové sudy. Alebo si ľahnú, uložia si na nohy lavičku, počkajú, kým si na ňu sadne desať kamarátov a potom drepujú. Ak totiž zvládneme túto školu, zvládneme všetko. Činky nám prídu smiešne a kedykoľvek sa s nimi môžeme pohrať. Ale cvičiť? Dokola zdvíhať to isté nad hlavu namiesto gymnastických kúskov vyvolávajúcich úžas?

Koho to skutočne teší, napĺňa a posúva do iných rozmerov? Je to súboj jednoprstého klavíristu proti štvorrukému muzikantovi. Vojna upišťanej falošnej flauty so žuvačkami v dierkach s celým orchestrom.

Čo to však naozaj znamená? Tie svalnaté a ľudsky vyzerajúce grécke sochy. A čo ešte? Novodobé workouty. A ešte?

Od kľukov o stenu sa progresívne dostať ku kľukom na jednej ruke na prstoch. Bruce Lee uprednostňoval palec a ukazovák. Od drepov na piatich až k drepom na jednej nohe. Od zhybov na troch až k zhybom na jednej ruke (rekord je, tuším, 16 v jednej sérii). Mostík zo stoja na zem a späť (toľko k funkčnej chrbtici). Kľuky v stojke na jednej ruke. A ešte milión iných zábavných cvikov, pretože čokoľvek v kalistenike urobíte, posilňujete celé telo, pri pokročilých cvikoch celé telo a možno aj trochu viac. Telo a pol duše. Tomu hovorím ideálny pomer jednotky času a efektivity.

Pristupovať k telu po malých častiach, parcelách, izolovaných svalových skupinách je ako prísť k odborníkovi, ktorý nás pošle k inému, ktorý nás pošle k inému, ktorý nás pošle k inému. Bezvýsledne! Riešenie, odhalenie príčiny, sa totiž skrýva v komplexnom pohľade na náš organizmus. A ten, napodiv, nikto nevidí. Tak sa musíme stať komplexnými odborníkmi ty a ja.

Starú bio a eko sparťanskú školu, vlastne starovekú, stredovekú grécku aj európsku, pochovájajú novoveké posilňovne, do ktorých si všetci kúpia lístok, no pravidelne tam chodí len jeden za všetkých. V scenári hrajú rolu aj drahé chemikálie, medzi nimi steroidy, ktoré spôsobia rýchly rast svalov, ale aj vnútroných orgánov, a to všetko s následkami, ktoré sú príliš nechutné, aby sa písali hoc aj do drsných provokačných článkov na Postoji.

Telesná výchova v školách sa často končí pri brušákoch a nekonečných sériách tých istých kľukov. Postupné zaťažovanie, variácie cvikov a progresívny tréning sú, zdá sa, tabu. Aha, naše slávne slovenské brušáky. Aký je ich záhadný účel? Pôvodne bol tento cvik navrhnutý pre steroidových športovcov, aby "údajne" spomalil rast čriev a iných orgánov a trochu im spevnil brušnú stenu. Aby tie črevá príliš nevykúkali. Za to idú body dole...

Takže sú pre nás, pokiaľ neberieme steroidy, brušáky minulosťou. Jediným reálnym rozvojom brušných svalov sú zdvihy nôh vo všetkých podobách, od tých na zemi až po tých na hrazde. Brušáky len pre neeko a nebio kulturistov. Sú to trápne ľahké cviky, ktoré sú zvlášť nešetrné k stavcom.

Pozor, nikto vás nebude presviedčať, aby ste sa začali hýbať, pokiaľ nemáte kúpené (alebo nenavštevujete) posilňovacie stroje a tenisky s desiatimi centimetrami peny a odpruženia. Pre obchodníka je nočnou morou, ak sa zákazník dozvie, že na rozvoj maximálnych silových schopností potrebuje len Zem, svoje bosé nohy a ruky a jeden kúsok konára. Haluz, nie? Poprípade dva gymnastikcé kruhy za obchodníckych tridsať eur. Uprednostňujem tie o kúsok drahšie a drevené.

V posilňovniach sa kladie priorita na "krásu" a veľkosť, kým Stará škola uprednostňuje silu. Fyzická krása je len sprievodným javom, vítaným s tichým potleskom. Čo sa stane počas prípadného stretu dvoch svetov? Dôraz na veľkosť zaručí, že sila bude poriadne krívať. Žiaden seriózny vedec vám nikdy neuverí, že "veľkosť sa rovná sila", viď. Goliáš.

Ani Achilles sa nestal slávnym preto, že by sa nevedel kŕmiť vidličkou... lebo by mu prekážal biceps v pohybe ruky od misky k ústam. Naopak. Bol mrštný, rýchly a neuveriteľne silný, ak to práve potreboval. Mal stavbu olympionika, nie zelenej príšery z komiksov.

Gymnasta v krčme prijíma stávku a vyberie sa do nablýskaného fitka. Postaví sa proti naprerastenejšej steroidovej oblude, pousmeje sa a... hneď jej vynadá do chemikálií. Nezabudne spomenúť problémy s prostatou. Oponent sa naštve a vyrazí proti gymnastovi ako nosorožec. Fanúšik kalisteniky ho s ľahkosťou chytí za vyčnievajúce mäso. Otrieska ho o najbližšiu stenu. Alebo, ak práve nemá náladu, ho len odhodí nabok – niekam do okna a do sveta za ním, mimo fitka. Do reality.

V tejto realite je dôležité zapájať všetky svaly naraz, a nie len izolovane. Ak v nej chceme byť silní, musíme odstrániť chemickú stravu a začať sa poriadne potiť. Cvičiť a namáhať sa a pomaly sa posúvať ďalej. Zostať flexibilný, a nie skrátený či zvápenatený. Zohnúť sa ku skrini a nadvihnúť ju v rukách bez toho, aby nám vyskočilo desatoro platničiek. Cvičiť nie mesiac ani rok, ale starať sa o fyzické zdravie po celý náš život. Zdokonaľovať sa v pohybe, a nie chátrať a plesnivieť.

Sprievodným javom každého úspechu a aj cvičenia s vlastnou váhou je vytrvalosť. Päť či desať minút denne? To je v poriadku. Alebo pätnásť, dvadsať, tridsať. Nie však desať minút denne počas jediného mesiaca, ale počas šesťdesiatich rokov. Ak vytrváme, zožneme nevyuveriteľné výsledky, medzi ktoré patrí aj naša fuknčná bio a eko staroba.

Cítim sa diskriminovane, ak sa muži dožívajú menej ako ženy, pretože sú... hm, mumifikovaní zaživa podľa ich slobodnej vôle? Lebo povedali chemikáliám áno? Alebo sa len tretíkrát oženili...

Česť výnimkám. Všimnime si obrovské vypuklé bruchá (prečo asi?) súčasných "strongmanov" so silno skrátenou životnosťou. Pravý šport kráča opačným smerom a zdravie podporuje. Neničí ho ani dobrovoľne, ani nasilu.

Už len skákanie na švihadle urobí pre naše telo neuveriteľné veci, ak vytrváme. Odborníkmi na tento cvik sú spravidla sedemročné dievčatká a profesionálni boxeri.

Múdry pohyb zásobuje ľudí silou až do konca.

Hľa, tu je živý príklad Starej školy.

https://www.youtube.com/watch?v=Hmt2G925WoY

 

 

 

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo