Medžugorie po 33 rokoch

Medžugorie po 33 rokoch

V r. 1986 sme na dinárový prísľub na Žiguláku s manželkou a štyrmi deťmi navštívili Medžugorie. Bývali sme v malom stane pred veľkým kostolom, ktorý v tejto dedinke, nevedno prečo, začali stavať v r. 1936. Večernú omšu slúžil o. Slavko Barbarič, na druhý deň nás prijal a dal nám pre Slovensko veľa ružencov, ktoré „včera posvätila Kráľovná pokoja“.  Osobne sme stretli Vicku a Máriu, vizionári vtedy pestovali hrozno a tabak. Odvtedy už 38 rokov nesú na pleciach neľahký údel. Biela Pani im hovorí posolstvá o modlitbe, viere, pokání, pokoji, pôste a obrátení. Cítiť z nich veľkú lásku k ľudstvu, ktoré je bez Boha na zlej ceste. Kríž stojí na vrchu Križevac od r. 1933. Zjavenia sa začali 24.6.1981, 41 dní po atentáte na Jána Pavla II. 10 rokov po prvom zjavení začala vojna v Chorvátsku a Slovinsku, v septembri 1991 aj v Bosne a Hercegovine, tam trvala do 14.12.1995.

Lurdy a Fatima sú slávne mestá, púte tam však nie sú denne po celý rok. Lurdy sú orientované aj na  chorých a zdravotne postihnutých, vo fatimskom posolstve 22x zaznelo slovo „Rusko“ a výzvy na jeho obrátenie. Dnes nie je táto téma, ktorej biskup P. Hnilica venoval celý život, populárna.

25.-30. augusta 2019 sme s manželkou so svätojurskou púťou zasa navštívili Medžugorie.  Oslávili sme tam aj 55. výročie nášho sobáša.

V atmosfére cítiť niečo veľké a tajomné, znak nádeje pre svet, závan nadprirodzena presahujúci ľudské chápanie. Nebo sa tu dotýka zeme, všetko je akési slávnostné, znejú ružence, slúžia sa sväté omše, modlia sa litánie. Všade cítiť Boží pokoj, denné pokánia a obrátenia sú zázrakom.

Pred 18 hod. je 5000 miest na sedenie v amfiteátri obsadených. Od 18-19 hod., počas ružencovej pobožnosti, prichádzajú k oltáru kňazi, každodenne ich býva priemerne 293, v auguste ich prišlo 9109. Temer všetci pútnici idú na prijímanie, svätých prijímaní bolo v auguste rozdaných 375 tisíc.

Pobožnosť od 18-21 hod. je jednoduchá, s omšou od 19. hod. Je v chorvátčine, cez mobily sú prístupné všetky jazyky. Adorácia od 22-23 hod. je stále rovnaká, prostá, ale pôsobivá. Pred veľkou sviatosťou znejú spevy s gitarou, krátke modlitby kňazov a mlčanie. Mnohí hodinu kľačia pred  tajomstvom. Biela Pani odkazuje, že omša by mala byť stredobodom nášho života, aj modlitba ruženca, modlenie sa srdcom, pôst v stredu a piatok, mesačná spoveď, denné čítanie Písma.

Medžugorie je dnes asi najväčší náboženský fenomén na svete, trvajúci neobyčajne dlho. Posolstvá, vždy 25-ho v mesiaci, sú jednoduché, často sa opakujúce slová, ako keď matka opakuje poučenia svojim deťom. Ľudia tu nachádzajú vieru svojho detstva, atmosféra sa dotkne každého. Areál ponúka po celý deň veľa duchovných možností.

Pobožnosti sú stále rovnaké – tri ružence a ruženec svetla, Krížová cesta, litánie, modlitba Verím v Boha, 7 Otčenášov, Zdravasov a Sláva Otcu. V prvý deň sme sa pomodlili 7 ružencov. Loretánske litánie a spievaná hymna Medžugoria „našej Majke“ s veľkým potleskom končí dlhý deň. Sme  tu práve na deň sv. Moniky, ktorá sa 20 rokov modlila za obrátenie syna. Kňaz ju dal za vzor pre matky modliace sa za svojich mužov a rodiny, ktoré sú na zlej ceste.

Do Medžugoria prichádzajú zástupy pútnikov z celého sveta, ročne asi 3.8 mil. ľudí. Mnohí sa sem znova vracajú. Je to spovednica sveta, do neskorých hodín sa všade spovedá vo všetkých jazykoch. Spovednica - to sú dve stoličky, tabuľka o jazykoch a rad čakajúcich.

Zo stále sa opakujúcich posolstiev vidno lásku k ľudstvu, ktoré sa odvrátilo od Boha. Pani hovorí chorvátsky, vizionárov stále oslovuje „Moje deti“.   

Medžugorie poznať podľa dobrého ovocia. Na základe podnetov z pobytu na tomto pútnickom mieste, ktoré uznal aj pápež František, sa 700 mužov stalo kňazmi, vzniklo tu asi 20 schválených duchovných spoločenstiev.

Talianov sem chodí asi najviac, ich Rádio Maria o tom veľa hovorí. Aj keď je Ferragosto, sú všade. Na ich omšu, plnú spevov a hudby o 11 hod. sa do kostola nedá dostať. Po nej bola francúzska omša s temer prázdnym kostolom.

Slovákov sem putuje veľa. Slovenčina je medzi 12 jazykmi, v ktorých sa modlí. Znie medzi ruštinou a maďarčinou.  

Dvakrát ideme o 4,30 ráno na štvorhodinové „túry“ – na Podbrdo a Križevac. Cesta hore za tmy pomedzi kamene je pre každého iná. Napáda mi výrok kardinála J.  Ratzingera: „Do neba vedie toľko ciest, koľko je ľudí“.

Ivan Dragijevič a Mária Pavlovičová-Lunetti majú videnia každý deň. Presne o 18,40 zaznejú zvony,   modlitby sa prerušia, všetci padnú na kolená a v tichostí vítajú Gospu. Ivana sme stretli na Podbrde, jeho meditáciu tlmočili do poľštiny. Večer pozval prítomných kňazov, aj jurského farára Pavla Póšu, na návštevu, bolo prítomných, aj na zjavení, vyše 100 kňazov.

Zaujímavým faktom je, že vizionári, dnes už dospelí ľudia, sú vydatí a ženatí, s čím Pani súhlasila.

Lurdy sú vraj ránom, Fatima poludním a Medžugorie podvečerom dlhého mariánskeho dňa, po ktorom príde Máriino víťazstvo nad zlom.  Cirkev po 38 rokoch skúmania nepovedala „nie“, znamená to „áno“? Hans Urs vo Balthazar, veľký teológ 20. stor., povedal: „Hrozí len jedno nebezpečenstvo, že si človek Medžugorie nevšimne.“

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo