Čo môže povedať blahoslavená Anna Kolesárová dnešným mužom?

Čo môže povedať blahoslavená Anna Kolesárová dnešným mužom?

Zamyslenie nad témou

Anna Kolesárová (1928-1944) bola jednoduché a skromné dievča so živou nábožnosťou. Na konci druhej svetovej vojny cez jej rodnú dedinu Vysokú nad Uhom prechádzal front. Jedného večera do jej domu vošiel opitý vojak Červenej armády, ktorý začal na 16-ročnú Anku naliehať aby sa mu oddala. Ona sa však odmietla podvoliť jeho chúťkam a volila radšej smrť. V konečnom dôsledku si vybrala lepší podiel – večný život. Ranokresťanský učiteľ Tertulián píše, že „smrť mučeníkov je semenom nových kresťanov.“ Tento výrok dobre vystihuje Ankin život a udalosti po jej pozemskom živote. Zdanlivo nenápadný život a zdanlivo nezmyselná smrť nabrala nové obrátky. Výsledkom jej života a obeti, ktorú priniesla sú desaťtisíce zmenených životov, nové vzťahy, manželstvá a rodiny. Jej blahorečenie 1. septembra 2018 v Košiciach bolo podčiarknutím ovocia jej života.

Ako však toto nevinné 16-ročné dievča môže osloviť dnešnú generáciu chlapcov a mužov? Na prvý pohľad sa zdá, že v príbehu Anny Kolesárovej nevystupujú muži v práve najlepšom svetle. Máme tu neznámeho vojaka, ktorý sa nevie udržať a nedokáže zniesť odmietnutie. A tak využíva svoju moc na to aby strieľal do bezbranného dievčaťa. Na druhej strane, tu máme Ankinho otca, ktorý v dobrom úmysle posiela svoju jedinú dcéru aby pripravila vojakovi jedlo. Takmer by sa zdalo, že Anku poslal na smrť, no pravdepodobnejšie je to, že iba nešťastne odhadol situáciu. O kríze mužstva a otcovstva sa popísalo už veľa a nerád by som sa opäť púšťal do jej analýzy. Je však dobré keď sa problémy pomenujú pravým menom – o tejto kríze podnetne píše napríklad psychológ Philip Zimbardo v nedávnej knihe Odpojený muž. Knihy sú nepochybne výborným ukazovateľom, no najlepšou je kniha zvaná život. Prinášam teda zopár postrehov z mojej dobrovoľníckej služby v Domčeku Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom kde cez jednotlivé situácie možno interpretovať Ankin príbeh a jej odkaz mužom. (Pastoračné centrum Domček je ináč úžasné miesto formácie mužnosti a ženskosti)

Pamätám si na moment keď som sa raz s jedným spoludobrovoľníkom potrápil na stavbe. Ide o starý dom, ktorý sa postupne prerába aby slúžil pre potreby centra. Pracovali sme vtedy dlho do večera a snažili sme sa dať do poriadku steny domu. Potom k nám došiel stavbyvedúci a pridal sa nám. Ako sme odchádzali poďakoval sa nám a povedal, že je skvelé, že sme sa tejto stavebnej výzve čelili tvárou v tvár. Vtedy som si uvedomil ako je dôležité pre muža vedieť sa statočne postaviť k výzvam, ktoré prináša život. Muž môže stratiť veľa ak sa zabetónuje do svojho pohodlia resp. uväzní ho strach. Do tohto väzenia ho môže uviesť aj prehnane starostlivá matka, ktorá ako záchranná helikoptéra priletí všade kde sa len dá i nedá. Ak sa muž raz rozhodne, že prekročí svoj prah v ktorejkoľvek oblasti a vojde aj do určitého nebezpečenstva, môže získať všetko.  

Ďalšia zaujímavá pedagogická situácia nastala po jednej večeri keď sme ostali sedieť za stolom len ja, otec Pavol Hudák (vedúci centra) a ešte jeden známy. Otec Pavol upriamil pozornosť na to, že správny muž by mal vedieť dokončovať veci, do ktorých sa už raz pustil. Ak to muž dokáže, naplní ho to radosťou a spokojnosťou. Nestabilita v tejto oblasti môže viesť k frustrácii a pesimizmu. Rozvážnosť, spoľahlivosť a zodpovednosť je ozdobou každého muža. 

Každý muž môže vo svojom vnútri objaviť neobyčajnú silu. Podstatné je však to, čo s touto silou urobí. Či ju podobne ako vojak zneužije na útoky voči slabším alebo ju využije na to aby sa obetoval pre druhých. Byť ochrancom – to je povolanie každého chlapca a muža. Tento aspekt sa v Domčeku zvýrazňuje jednou zaujímavou aktivitou. Vždy keď k nám príde nejaká skupina, škola alebo farnosť, zvykneme dievčatám a ženám rozdávať biele ruže (v podobe záložiek do kníh). Táto aktivita vedie k tomu aby muž rozpoznal toto povolanie chrániť a zveľaďovať. S úsmevom spomínam na jednu situáciu keď som dievčatám rozdával tieto ruže, no načahovali sa po nich aj chlapci. Nemám potuchy, čo od toho očakávali. Isté je však to, že my v Domčeku dávame chlapcom tieto ružičky, nie pre potvrdenie ich identity, ale preto aby aj oni potom mohli obdarovať svoje mamky, sestry prípadne priateľky/manželky.

V konečnom dôsledku kde môže dnešný muž čerpať pevný základ pre svoju mužnosť? Podobne ako Anka stavala svoj život na Kristovi aj my muži sa môžeme inšpirovať jej vrúcnou nábožnosťou. Častokrát sa zbožnosť predstavuje ako niečo staromódne, prejav slabosti, v rozpore s „pravou“ mužnosťou, ktorá sa spolieha len na vlastné svaly. No práve Boh je silou každého muža, ktorý v Neho skladá svoju dôveru. Ak muž stavia svoj život na Skale a nie na piesku, jeho dom sa nikdy nezrúti, ale zostane stáť napriek všetkým okolnostiam, ktoré život prináša. Akýkoľvek neúspech či strata ním neotrasie, pretože má vedomie, že Boh je s ním stále. V tomto vedomí žila aj Anka a jej život bol v konečnom dôsledku víťazstvom.

Preto aj tvoj život môže byť víťazstvom. Buď hrdý na to, že si mužom. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo