Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
09. september 2019

V bratislavskych vinoradoch ročne pohnijú tony sladkého hrozna

Sú to tie zbytky nádherných vinohradov, ktoré sa v reštitúciách dostali do rúk dedičnom, ktorým ich zase násilne odobrala komunistická diktatúra. Vrátili im ich však neskoro.
V bratislavskych vinoradoch ročne pohnijú tony sladkého hrozna

Nachádzajú sa od Devína, cez Stráže pod Kolibou, Nové Mesto až po Raču. Niektoré sú totálne zarastené drevinami, takmer stromami, ako tá Ficova, oproti vinohradu pána Vladára, niektoré, napriek tomu, že sa o ne roky nikto nestará sú obsypané tonami kvalitného odrodového hrozna. Sám som z bratislavskej štvrte, ktorá bola doslova výstavnou skriňou bratislavských viníc. Mám ich rád. Aj preto mám pochodené drvivé percento vinohradov. Od tých spomínaných devínskych, kde zostali len agátové koly pri cestičke a náletová zeleň až po Nové Mesto.

Kde začala tá devastácia? Najvačšiu ranu im zasadila dlhoročná pravicová komunálna klika, ktorá roky vládla a sčasti doteraz vládne Bratislave. Pozemky menili na stavebné, so sľubom, že sa na daných územiach budú stavať rodinné domy a časť vinohradov zostane v pôvodnom stave. Stavebné povolenia sa napokon zmenili tak, že je tu možná výstavba sídlisk a o chvíľu budú Vinohrady vyzerať ako dlhé diely. Áno, vinohrady zatiaľ nedotkuté výstavbou chátrajú.Škoda. Aj keď do istej miery to chápem: ľudia, ktorí ich zdedili majú iné zamestnanie, tí pôvodní čo ešte žijú sú veľmi starí a niektorí žijú ďaleko v zahraničí.

Dobre. Nemusíme sa všetci zrovna snažiť všetko toto hrozno, ktoré visí na koreňoch spracovať na víno. Ale mrzí ma, že ročne zhnije na koreňoch neuveriteľné množstvo kvalitného hrozna. Poznám viacerých majitelov vinohradov, nie sú oplotené, nachádzajú sa hneď v tesnej blizkosti husto obývaných sídlisk, majitelia by vôbec neboli proti, aby si ktokoľvek obral akékoľvek množstvo. Podotýkam zadarmo! Čo tak teda ponúknuť ľuďom samozber? A urobiť mu patričnú propagáciu? Vinobranie, slávnosť hrozna? Čo nikdy nič podobné nezažili v Prahe v či Paríži? 

Celý problém som načrtol na sociálne siete, odfotil som si korene obsypané viničom. Vo vinohrade, kde dlhé roky chodím a kde poznám všetkych obyvateľov. A viete, čo sa stalo? Aj tu sa začali ozývať ľudia blízki víťaznému komunálnemu stádu a spochyňovať celú situáciu. Včera som stál pri jednom z koreňov a počítal som si strapce. Napočítal som si ich 22. Chápete? Útočia aj pri takejto téme a spochybňujú, že tento problém v Bratislave existuje. Spochybňujú, kde a kedy som fotografiu urobil. A či to nie je celé len výmysel. A akej je to hrozno kvality, vraj ju neviem rozoznať. Robia to namiesto toho, aby niečo konečne urobili pre ľudí. Sú to "komunálnici", čo roky sedia po úradoch, migrujú z jedného miesta na druhé, kandidujú každé voliebné obdobie za inú stranu, sú odborníci od jadrovej fyziky, cez vinohradníctvo až po zákulisnú politiku argentínskej vlády.

Také máme vinohrady v Bratislave, lebo nám v Bratislave vládne skupina ľudí, ktorá myslí len a len na seba a na sebaprezentáciu, na červené stoličky a oranžové body na Námestí SNP. Akoby iné štvrte Bratislavy neexistovali. Nemám nič proti tým stoličkám, ale a by takto mali vládnuť Slovenku, môžeme rovno zhasnúť a všetci odisť. 

Inzercia

Odporúčame

Blog
Terorizovanie parkovacej politiky

Terorizovanie parkovacej politiky

V posledných dňoch prebieha na sociálnych sieťach, ale aj v elekronickej pošte terorizovanie verejnosti, mestských a miestnych poslancov, príspevkami a reakciami viacerých občianskych združení. Združení, ktoré sa doteraz nevyjadrovali k ničomu, čo Bratislavu trápi.

Blog
Kiska, Hlina, hodnoty a franchising

Kiska, Hlina, hodnoty a franchising

Na čele viacerých slovenských politických strán sú podnikatelia. Po feudálnom pánovi Mečiarovi rozdeľujúcom podniky svojim vazalom, po akciovke Smeru a pár politických eseróčkach možno vzniká nový charakter politickej strany – nazvime to franchising. A kľúčom k politickému úspechu by nemusel byť cynizmus či ideologické hrotenie.

Blog
Ži. Ži. Tak ťa prosím, ži!

Ži. Ži. Tak ťa prosím, ži!

Keď mi niekto povie, že miluje svoj život, väčšinou mu neverím. Buď je ten človek úplne naivný a ešte nezažil žiadne ťažké situácie v živote. Alebo je to takzvaný „fejkovač“ a hovorí, že sa má dobre, skvele, fantasticky, aj keď tomu tak nie je. Napriek tomu – sme povolaní k životu. Ale ako ho skutočne začať milovať, keď je plný zákrut, z ktorých nám je nevoľno?