Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
07. september 2019

Ako je to v NATO

Začiatkom augusta prišla z Amerického veľvyslanectva ponuka zúčastniť sa návštevy v celosvetovom sídle Severoatlantickej aliancie – NATO, ktoré je v Bruseli. Nakoľko ma zaujíma naša bezpečnostná situácia a chcel som vedieť viac o financovaní organizácie, potvrdil som účasť. A tak som sa v pondelok popoludní vybral na Viedenské letisko, kde sme sa stretli so zástupcom organizátora, členmi ďalších politických strán a so zástupcami Ministerstva zahraničných vecí.
Ako je to v NATO

Okrem KDH boli zastúpene aj politické strany: Spolu, Sloboda a Solidarita, Za ľudí, Sme rodina, SNS a Most- Híd. Väčšinou išlo o členov vedenia týchto strán, ale zúčastnili sa aj štyria poslanci NRSR.

Po prílete do Bruselu a ubytovaní sa sme mali spoločnú večeru, počas ktorej sme sa opatrne spoznávali. Píšem opatrne, lebo nielen že sme sa väčšinou nepoznali, ale zároveň sme boli z rozdielnych politických táborov a teda aj rôznych videní sveta a riešenia problémov. Akokoľvek, spoločným záujmom bola návšteva sídla NATO a preto téma o ktorej sme medzi sebou najčastejšie diskutovali bola vojenská obrana Slovenska.

V utorok ráno sa začala séria stretnutí v prísne chránenom sídle NATO. Na začiatok sa nám prihovoril Michael Ruhle z bezpečnostnej divízie, ktorý pracuje v tejto organizácii od roku 1991. Úlohou divízie je spájanie vojenských a civilných nástrojov pre identifikáciu nebezpečenstva a ochranu členských krajín NATO. Často sa pohybujú po veľmi tenkom lade, nakoľko musia jasne rozoznať čo sa za nebezpečenstvo ešte nepovažuje, a naopak, čo už nebezpečenstvom môže byť. Výnimočnosťou tohto oddelenia je rýchlosť v prijímaní závažných rozhodnutí. Páčilo sa mi, keď hovoril ako málo kriticky ľudia vnímajú informácie, ktoré k nim prichádzajú z internetu. Hlavne prostredníctvom sociálnych sietí sa šíria správy, ktoré často nie sú overené a skoro nikdy nejdú do hĺbky problému.

Ďalej sme mali stretnutie s vojakom Kevinom Steele z Americkej misie pri NATO, ktorý tu pôsobí od roku 1999. Urobil nám krátky prierez históriou tejto organizácie od jej založenia v roku 1949 ako reakciu na možné nebezpečenstvo zo strany Sovietskeho zväzu. Desať z dvanástich zakladajúcich krajín bolo z Európy. Dnes má NATO 29 členov a tridsiatou krajinou, ktorá pristúpi do aliancie by malo byť Severné Macedónsko. Pôvodná zmluva mala 14 článkov, z ktorých za najdôležitejší by sa dal považovať článok 3 o samostatnom a spoločnom zlepšovaní zbrojenia a článok 5, ktorý hovorí o pravidle „útok na jedného člena rovná sa útoku na všetkých členov dohody“. V rokoch 1990 až 2000 NATO redefinovalo svoju úlohu. Z historického hľadiska bol prelomový rok 2014, po nepokojoch na Ukrajine a situácii na Kryme.

Ďalším rečníkom bol Robert Pszczel z diplomatickej divízie. Správne spomenul, že nie každá členská krajina má rovnaké možnosti investovať do zbrojenia, nie každá krajina cíti rovnako silno ohrozenie a teda rovnakú potrebu rozvoja obrany. Nájsť názorovú zhodu medzi 29-timi členmi nie je jednoduché a preto diplomatická divízia má plné ruky práce, aj s prípadnými nezhodami medzi členskými krajinami, ku ktorým môže prísť a z histórie vieme, že prichádza.

Mali sme stretnutia s ďalšími zaujímavými zástupcami sídla, s ktorými sme hovorili o prístupe „Open Door“ (otvorené dvere) k ostatným krajinám, alebo o bezpečnostných prioritách medzi ktoré patrí aj kybernetická a energetická bezpečnosť.

Na záver dňa nás prijal v Slovenskej sekcii veľvyslanec SR pri NATO Radovan Javorčík. Poskytol nám množstvo zaujímavých informácií o delegácii SR v NATO, ktorá má 55 zamestnancov. Medzi záväzkami, ktoré prijala Slovenská republika pri vstupe do NATO patrí aj účasť našich vojakov na misiách v zahraničí. Z tohto dôvodu je aktuálne je 478 vojakov na 7 misiách. (Pre zaujímavosť v roku 1993 sme mali na zahraničných misiách 19.000 vojakov v 29 krajinách.)

Na druhý deň, v stredu, sme pokračovali stretnutiami na veliteľstve SHAPE v meste Mons, asi 100 km od Bruselu. Z tohto centra sú spravované všetky cvičenia a zákroky NATO, preto nie je prekvapujúce, že sme nesmeli mať so sebou akúkoľvek elektroniku, vrátane mobilov. Na rozdiel od Bruselského sídla, v SHAPE pracujú v prevažnej väčšine vojaci a celkovo tu pôsobí 1.200 zamestnancov. Stretnutia s vojakmi sa niesli v  praktickejšom duchu a pohľade na bezpečnostnú situáciu a hrozby. Odtiaľto sa sledujú pohyby armád nečlenských krajín, predovšetkým Ruska. Zaujímavá informácia bola o tom, ako sa zmenil prístup k pochopeniu „presunov“ cudzích armád. V minulosti k správnemu dešifrovaniu takýchto aktivít používali prekladateľov a odborníkov na vojenské maniere nečlenských štátov, dnes využívajú pomoc počítačových expertov a psychológov.

Inzercia

Počas stretnutí sa k nám na chvíľu pripojil „štvorhviezdičkový“ generál, ktorý bol oblečený v uniforme s nemeckou vlajkou. Jeho záujem o našu delegáciu bol sympatickým prejavom vzťahu k Slovenskej republike. Stretnutia sme zakončili obedom za účasti prideleného plukovníka pri NATO zo strany Slovenskej republiky Martina Králika.

V roku 2003 sa Slovenská republika zaviazala investovať 2% HDP do obrany, ktorý musíme splniť najneskôr v roku 2024. V roku 2019 je táto investícia na úrovni 1,74 % HDP. Záväzok hovorí aj o tom, že peniaze sa majú použiť na rozvoj spôsobilosti (modernizáciu) a príspevkami do spoločných misií a operácií NATO. Slovensko partnerským krajinám pomáha v oblasti odmínovacích techník a budovaním vzdelávacích inštitúcií. Do spoločného rozpočtu organizácie, ktorý je vo výške 1,6 miliardy Eur, Slovenská republika prispieva približne 10 miliónmi. Je zaujímavé a aj prekvapujúce, že po Brexite budú finančné prostriedky nečlenských krajín EÚ celkového rozpočtu tvoriť až 80%.

Myslím, že Severoatlantickú alianciu čakajú v najbližších rokoch veľké výzvy. Či už na poli ekonomickom, alebo politickom a strategickom. V roku 2024 by mali všetky krajiny dosiahnuť sľúbené 2% HDP; NATO sa stále rozrastá a prijať jednotné stanoviská si bude vyžadovať veľkú diplomaciu; Čína sústavne buduje infraštruktúru, prístavy, letiská a o niekoľko rokov z nej môže byť tzv. „superpower“ (svetová vojenská mocnosť).

Určite nie je jednoduché hovoriť na Slovensku o investíciách do zbrojenia keď nám chýbajú kvalitné nemocnice, cesty a ďalšia civilná infraštruktúra. Momentálne na Slovensku necítime bezprostredné ohrozenie a môže sa zdať, že v zbrojení nevidíme zvýšenie kvality života.

Napriek tomu, obrana je jedna z tém, ktorá by mala byť vnímaná strategicky na dlhé obdobie a zmena vládnych strán by nemala zásadne meniť postoj k obrane.

Pre Slovensko je z obranných dôvodov výhodné byť súčasťou veľkého celku. Preto v Kdh podporujeme naše zotrvanie v EÚ a NATO.

Odporúčame

Blog
Po 30-tich rokoch máme ešte „resty“

Po 30-tich rokoch máme ešte „resty“

Pred týždňom som sa zúčastnil pietnej spomienky „Obetiam komunistického režimu“, ktorá sa konala už dvadsiaty krát pri bráne Leopoldovskej väznice. Spomienková akcia začala vo Farskom kostole sv. Ignáca a zúčastnili sa na nej vysokí cirkevní hodnostári, ako aj zástupcovia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, žijúci politickí väzni a rodinní príslušníci zomrelých politických väzňov zo Slovenska a Čiech.