Ako je to v NATO

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ako je to v NATO

Začiatkom augusta prišla z Amerického veľvyslanectva ponuka zúčastniť sa návštevy v celosvetovom sídle Severoatlantickej aliancie – NATO, ktoré je v Bruseli. Nakoľko ma zaujíma naša bezpečnostná situácia a chcel som vedieť viac o financovaní organizácie, potvrdil som účasť. A tak som sa v pondelok popoludní vybral na Viedenské letisko, kde sme sa stretli so zástupcom organizátora, členmi ďalších politických strán a so zástupcami Ministerstva zahraničných vecí.

Okrem KDH boli zastúpene aj politické strany: Spolu, Sloboda a Solidarita, Za ľudí, Sme rodina, SNS a Most- Híd. Väčšinou išlo o členov vedenia týchto strán, ale zúčastnili sa aj štyria poslanci NRSR.

Po prílete do Bruselu a ubytovaní sa sme mali spoločnú večeru, počas ktorej sme sa opatrne spoznávali. Píšem opatrne, lebo nielen že sme sa väčšinou nepoznali, ale zároveň sme boli z rozdielnych politických táborov a teda aj rôznych videní sveta a riešenia problémov. Akokoľvek, spoločným záujmom bola návšteva sídla NATO a preto téma o ktorej sme medzi sebou najčastejšie diskutovali bola vojenská obrana Slovenska.

V utorok ráno sa začala séria stretnutí v prísne chránenom sídle NATO. Na začiatok sa nám prihovoril Michael Ruhle z bezpečnostnej divízie, ktorý pracuje v tejto organizácii od roku 1991. Úlohou divízie je spájanie vojenských a civilných nástrojov pre identifikáciu nebezpečenstva a ochranu členských krajín NATO. Často sa pohybujú po veľmi tenkom lade, nakoľko musia jasne rozoznať čo sa za nebezpečenstvo ešte nepovažuje, a naopak, čo už nebezpečenstvom môže byť. Výnimočnosťou tohto oddelenia je rýchlosť v prijímaní závažných rozhodnutí. Páčilo sa mi, keď hovoril ako málo kriticky ľudia vnímajú informácie, ktoré k nim prichádzajú z internetu. Hlavne prostredníctvom sociálnych sietí sa šíria správy, ktoré často nie sú overené a skoro nikdy nejdú do hĺbky problému.

Ďalej sme mali stretnutie s vojakom Kevinom Steele z Americkej misie pri NATO, ktorý tu pôsobí od roku 1999. Urobil nám krátky prierez históriou tejto organizácie od jej založenia v roku 1949 ako reakciu na možné nebezpečenstvo zo strany Sovietskeho zväzu. Desať z dvanástich zakladajúcich krajín bolo z Európy. Dnes má NATO 29 členov a tridsiatou krajinou, ktorá pristúpi do aliancie by malo byť Severné Macedónsko. Pôvodná zmluva mala 14 článkov, z ktorých za najdôležitejší by sa dal považovať článok 3 o samostatnom a spoločnom zlepšovaní zbrojenia a článok 5, ktorý hovorí o pravidle „útok na jedného člena rovná sa útoku na všetkých členov dohody“. V rokoch 1990 až 2000 NATO redefinovalo svoju úlohu. Z historického hľadiska bol prelomový rok 2014, po nepokojoch na Ukrajine a situácii na Kryme.

Ďalším rečníkom bol Robert Pszczel z diplomatickej divízie. Správne spomenul, že nie každá členská krajina má rovnaké možnosti investovať do zbrojenia, nie každá krajina cíti rovnako silno ohrozenie a teda rovnakú potrebu rozvoja obrany. Nájsť názorovú zhodu medzi 29-timi členmi nie je jednoduché a preto diplomatická divízia má plné ruky práce, aj s prípadnými nezhodami medzi členskými krajinami, ku ktorým môže prísť a z histórie vieme, že prichádza.

Mali sme stretnutia s ďalšími zaujímavými zástupcami sídla, s ktorými sme hovorili o prístupe „Open Door“ (otvorené dvere) k ostatným krajinám, alebo o bezpečnostných prioritách medzi ktoré patrí aj kybernetická a energetická bezpečnosť.

Na záver dňa nás prijal v Slovenskej sekcii veľvyslanec SR pri NATO Radovan Javorčík. Poskytol nám množstvo zaujímavých informácií o delegácii SR v NATO, ktorá má 55 zamestnancov. Medzi záväzkami, ktoré prijala Slovenská republika pri vstupe do NATO patrí aj účasť našich vojakov na misiách v zahraničí. Z tohto dôvodu je aktuálne je 478 vojakov na 7 misiách. (Pre zaujímavosť v roku 1993 sme mali na zahraničných misiách 19.000 vojakov v 29 krajinách.)

Na druhý deň, v stredu, sme pokračovali stretnutiami na veliteľstve SHAPE v meste Mons, asi 100 km od Bruselu. Z tohto centra sú spravované všetky cvičenia a zákroky NATO, preto nie je prekvapujúce, že sme nesmeli mať so sebou akúkoľvek elektroniku, vrátane mobilov. Na rozdiel od Bruselského sídla, v SHAPE pracujú v prevažnej väčšine vojaci a celkovo tu pôsobí 1.200 zamestnancov. Stretnutia s vojakmi sa niesli v  praktickejšom duchu a pohľade na bezpečnostnú situáciu a hrozby. Odtiaľto sa sledujú pohyby armád nečlenských krajín, predovšetkým Ruska. Zaujímavá informácia bola o tom, ako sa zmenil prístup k pochopeniu „presunov“ cudzích armád. V minulosti k správnemu dešifrovaniu takýchto aktivít používali prekladateľov a odborníkov na vojenské maniere nečlenských štátov, dnes využívajú pomoc počítačových expertov a psychológov.

Počas stretnutí sa k nám na chvíľu pripojil „štvorhviezdičkový“ generál, ktorý bol oblečený v uniforme s nemeckou vlajkou. Jeho záujem o našu delegáciu bol sympatickým prejavom vzťahu k Slovenskej republike. Stretnutia sme zakončili obedom za účasti prideleného plukovníka pri NATO zo strany Slovenskej republiky Martina Králika.

V roku 2003 sa Slovenská republika zaviazala investovať 2% HDP do obrany, ktorý musíme splniť najneskôr v roku 2024. V roku 2019 je táto investícia na úrovni 1,74 % HDP. Záväzok hovorí aj o tom, že peniaze sa majú použiť na rozvoj spôsobilosti (modernizáciu) a príspevkami do spoločných misií a operácií NATO. Slovensko partnerským krajinám pomáha v oblasti odmínovacích techník a budovaním vzdelávacích inštitúcií. Do spoločného rozpočtu organizácie, ktorý je vo výške 1,6 miliardy Eur, Slovenská republika prispieva približne 10 miliónmi. Je zaujímavé a aj prekvapujúce, že po Brexite budú finančné prostriedky nečlenských krajín EÚ celkového rozpočtu tvoriť až 80%.

Myslím, že Severoatlantickú alianciu čakajú v najbližších rokoch veľké výzvy. Či už na poli ekonomickom, alebo politickom a strategickom. V roku 2024 by mali všetky krajiny dosiahnuť sľúbené 2% HDP; NATO sa stále rozrastá a prijať jednotné stanoviská si bude vyžadovať veľkú diplomaciu; Čína sústavne buduje infraštruktúru, prístavy, letiská a o niekoľko rokov z nej môže byť tzv. „superpower“ (svetová vojenská mocnosť).

Určite nie je jednoduché hovoriť na Slovensku o investíciách do zbrojenia keď nám chýbajú kvalitné nemocnice, cesty a ďalšia civilná infraštruktúra. Momentálne na Slovensku necítime bezprostredné ohrozenie a môže sa zdať, že v zbrojení nevidíme zvýšenie kvality života.

Napriek tomu, obrana je jedna z tém, ktorá by mala byť vnímaná strategicky na dlhé obdobie a zmena vládnych strán by nemala zásadne meniť postoj k obrane.

Pre Slovensko je z obranných dôvodov výhodné byť súčasťou veľkého celku. Preto v Kdh podporujeme naše zotrvanie v EÚ a NATO.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo