Lenin, Fico, Truban...Osudová príťažlivosť "nových politikov"

Lenin, Fico, Truban...Osudová príťažlivosť "nových politikov"

Slovo "nový" sa nám spája najmä s nádejou a žiarovou budúcnosťou, no v histórií nastolenie "nových poriadkov" lemovali šibenice, rozvrat a monsterprocesy. Napokon, "nové tváre", chcel do politiky priviesť istý Róbert Fico...

Koalícia Spolu - Progresívne Slovensko, si pravdepodobne nechala urobiť podrobný prieskum pomocou fokusovej skupiny, kde testovali rôzne komunikačné posolstvá. Výsledky asi ukázali, že ľudia nechcú „starých politikov“ a radi by privítali niečo „nové“ alebo, „nových politikov, ktorí budú konečne hájiť záujmy ľudí“. Na základe týchto zistení vytvorili celú PR stratégiu kde esa jasne zadefinovali a zároveň vyhranili voči konkurencií. Je to pochopiteľné. Slovo „nový“ má magickú silu, sémantický, symbolický aj ontologický náboj. Evokuje žiarivú budúcnosť, novú šancu, sviežosť, nádej, nezaťaženosť minulosťou, presvedčenie že „bude lepšie“.

Nie je náhoda, že v najznámejšia kniha ľudstva, sa nazýva „Nový zákon“. V Evanjeliu podľa Matúša, Ježiš svojich učeníkov vyzval, aby pili z kalichu, pričom predpovedá príchod nového kráľovstva: „Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s Vami v novom kráľovstve svojho Otca.“ Trvalé posolstvo nádeje príchodu „nového kráľovstva“, sa stalo pilierom západnej civilizácie. Ovplyvnilo nás po duchovnej, filozofickej i praktickej stránke, stalo sa súčasťou nášho povedomia i podvedomia. Vzorec vzývania „nového“ je tak hlboko zakódovaný v našej kultúrnej výbave.

Ameriku začali nazývať „Novým svetom“ na začiatku 16. storočia, po spísaní diela „Mundus Novus“. Kartograf Amerigo Vespucci v spise dokazuje, že Krištof Kolumbus objavil nový, štvrtý kontinent, krajinu „neobmedzených možností“. Opätovne teda môžeme hovoriť o pozitívnych konotáciach na slovo „nový“.

V bežnom živote je tiež nadužívanie slova prirodzené zo psychologického i praktického hľadiska. Často kamarátom hovoríme, že máme „nový smartphone“, „nové auto“ prípadne, zahodili sme „staré kreslo“, alebo „starý oblek“. Dokonca existoval marketingový slogan (tuším na práčku) „Vymeň starú za novú!“

Politika a dejiny však slovu „nový“ vystavujú omnoho nepriaznivejšie vysvedčenie. (podobne ako v prípade slova „progresívny“ teda „pokrokový“). Z tých pozitívnejších príkladov využitia sa natíska plán „New Deal“ („Nový údel“). Americký prezident v rokoch 1933-1945, Franklin Delano Roosevelt, zaviedol sériu opatrení, ktoré mali ozdraviť ekonomiku a ukončiť hospodársku krízu. (Historici sa však dodnes sporia, či „New Deal“ depresiu ukončil, alebo natiahol o niekoľko rokov).

História však ukazuje, že verbálne výzvy na nastolenie „nového“ a odstránenie „starého“, často v praxi nasledovali šibenice, monsterprocesy a krviprelievanie. Pri slovnom spojení „nový poriadok“ mi tak mimovoľne naskočia zimomriavky...Radikálni jakobíni spustili nemilosrdné vraždenie počas Francúzskej revolúcie  v roku 1794, keď sa „starú, zhnitú monarchiu“ (Ancien Regime) rozhodli nahradiť „novými poriadkami“. V. I. Lenin ešte počas cárskeho režimu v roku 1901 predpovedá, že „každý môže participovať na spontánnom zrode nového sociálneho poriadku (..)jediné, čo sa od neho žiada je prijať ekonomizmus, keď si to vyžadujú okolnosti, a v prípade nevyhnutnosti, akceptovať terorizmus.“ Adolf Hitler zas rád a často hovoril o „Neuordnung“ (novom poriadku) pláne na reorganizáciu a vznik „Novej Európy“ pod nacistickým vedením...

Ale aby sme sa vrátili domov, máme niekoľko zaujímavých príkladov zo slovenských dejín. Radikálny fašistický denník „GARDISTA“ napríklad v roku 1939 tvrdo útočí na „prospechársku čvargu“, „vylizovačov mastných hrncov“ a „bývalých mocipánov“ (teda vlastne starých politikov?) ale spokojne konštatuje, že „..darmo títo noční netopieri škriekajú, jedujú sa a zúria na nové poriadky, ktoré nastali, keď garda chytila rozkývané veslo štátu, do svojich tvrdých gardistických rúk.“

Totalitné zmýšľanie pod elegantným závojom „nového“ sa pravidelne objavuje aj v komunistických periodikách Pravda a Práca. O „novom, spravodlivejšom poriadku sveta“ a mieri, ktorý sa snaží udržať „socialistický“, „ľudovodemokratický“ a „pokrokový“ (progresívny) tábor, na rozdiel od „reakčného, kapitalistického tábora“ (starí politici, staré poriadky!) obšírne píše práve boľševická tlač. Komunisti tiež na jeseň 1947 spustili pohon na Demokratickú stranu a jej predstaviteľov, v snahe zlikvidovať svojho jediného politického konkurenta. Uchyľovali sa pri tom k nasledovným útokom: „Nie nadarmo boli viacerí vedúci činitelia DS starí agrárni politici, i pod firmou novej strany pokračovali v starých machináciách..“ (teda, opätovne, boj čiernej a bielej, dobra a zla,  „noví politici“ verzus tí „starí“).

Napokon ešte krátky postreh z najmodernejších slovenských dejín. Neustálym omieľaním frázy „Slovensko potrebuje nové tváre v politike“ (asi tiež na základe zistení z fokusovej skupiny) pred voľbami 2002, sa v politike presadil istý... Róbert Fico! V tých voľbách bolo slovo „nový“ celkovo v móde, lebo do NR SR, sa okrem Smeru dostala aj Aliancia nového občana (ANO), strana Pavla Ruska, častého to návštevníka súdnych pojednávaní na lavici obžalovaných...

Pochopiteľne, história je jedna vec, účinný marketing druhá. Slovné spojenie „noví politici“ zabralo v minulosti, a bude účinné aj dnes. Určite tiež nehrozí, že by v prípade uchopenia moci realizovali predstavitelia koalície taký hororový druh vládnutia, ako totalitné režimy. Možno by si však niektorí vrcholní činitelia „progresívcov“ (teda „pokrokových síl“) mali kúpiť 5 kilogramov.. historickej literatúry, a začať používať svoje komunikačné slogany omnoho úspornejšie a citlivejšie. Lebo "nové" nemusí vždy nevyhnutne byť "lepšie". 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo