Ústava ako výzva pre konzervatívcov a kresťanov

Ústava ako výzva pre konzervatívcov a kresťanov

Naša Ústava nie je ideálna, ale naučili sme sa s ňou žiť. Pravidelne sa vynára otázka či by nebola lepšia nová ústava alebo aspoň výrazná novelizácia súčasnej. Ústava je kľúčom k charakteru štátu a preto potrebujeme pracovať na jej lepšom znení.

Slovenská ústava nepatrí medzi najlepšie. Zrodila sa rýchlo v horúcich letných dňoch roku 1992. Jej autori sa inšpirovali socialistickou ústavou, ústavou prvej republiky a zahrnuli do nej listinu práv a slobôd. Jej text mal a má mnohé nedostatky či nejasnosti. Niektoré sa postupne odstránili. Či išlo o pozitívnu alebo negatívnu zmenu, záviselo od konkrétnych ľudí, ktorí zmeny uskutočňovali.

Priveľa otázok zostalo, vynorili sa nové. Máme teda pristúpiť k zásadnej zmene Ústavy SR či novej ústave?

Keď sa vrátime späť do oných letných dní roku 1992 vidíme rozdelené Slovensko, ktoré sa dohaduje o svojej budúcnosti. Výsledkom týchto sporov je aj znenie našej Ústavy. Otázka pre dnešok znie: Dokážeme dnes v diskusii vytvoriť lepší ústavný text alebo sa prepadneme do politických bojov? Sledujúc rozvrátenú slovenskú politiku, ktorá je zideologizovaná mnohonásobne viac ako pred tými skoro tridsiatimi rokmi, nie som si istá. Napriek tomu sa musíme pokúsiť! Ak nie my, urobia to iní bez nás.

V nasledujúcom texte by som zhrnula iba tri pre mňa a Kresťanskú úniu najhlavnejšie problémy našej Ústavy:

1.      zvrchovanosť Ústavy SR;

2.      nejasné formulácie ústavy, najmä čo sa týka práv a slobôd;

3.      narušenie deľby moci.

 

Zvrchovanosť ústavy

Počas prípravy vstupu do Európskej únie Národná rada Slovenskej republiky novelizovala Ústavu SR a nejasne naformulovala postavenie Ústavy SR vo vzťahu k právu EÚ ako aj vo vzťahu k medzinárodným zmluvám zakotvujúcim ľudské práva a slobody.  Táto nejasnoť môže viesť k zmene ideových základov chápania ľudských práv a slobôd na Slovensku a teda k zmene hodnotového ukotvenia nášho štátu. Podobne môže smerovať k postupnému odovzdávaniu právomocí Slovenskej republiky smerom k rôznym integračným zoskupeniam nad rámec demokratického rozhodnutia občanov Slovenska. 

Ústavu potrebujeme zmeniť, aby nebolo možné bez súhlasu občanov alebo ich zástupcov s jasne vymedzeným mandátom meniť chápanie ľudských práv a slobôd na Slovensku alebo postavenie Slovenskej republiky voči rôznym integračným zoskupeniam.

 

Nejasné zakotvenie základných práv a slobôd

Naša Ústava je plná deklaratórnych práv typu: „Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ Je zjavné, že každý si môže túto vetu vysvetľovať po svojom. Dôležité je, že aj vďaka vágnym formuláciám v Ústave, na Slovensku je stále platný a účinný jeden z najliberálnejších potratových zákonov.

A to nehovoriac o tom, že nová doba priniesla mnohé nové pokušenia ako napríklad vynosenie detí cudzou matkou za peniaze (surogátne materstvo). Odhliadnuc od strašných prípadov opustenia takýchto detí je nemenej negatívne porušovanie práva detí poznať svojich biologických rodičov, svoju rodinnú históriu. Ľahostajnosť k porušovaniu práv detí v mene domnelých práv dospelých na deti je obrovská. Aj tomuto musíme čeliť. A mnohým iným výzvam.

Ľudské práva a slobody musia byť jasné a nesmú byť iba hračkou v rukách lobystických skupín a súdov. Hoci po troške, musíme zjasňovať ustanovenia týkajúce sa ľudských práv v Ústave. Zároveň potrebujeme čeliť snahám o zavádzanie nových inštitútov do nášho práva ako sú registrované partnerstvá, surogátne materstvá a podobne. Zavedenie takýchto inštitútov už otvára dvere pre ďalšie zmeny nášho práva ako sú adopcie detí homosexuálnymi pármi. Takto by nám to totiž nariadili medzinárodné súdy a sme späť pri (ne)zvrchovanosti našej Ústavy).

 

Narušenie deľby moci

Slovensko je parlamentná republika, kde moc pochádza od občanov, ktorí si volia svojich zástupcov. Napriek tomu sme v uplynulých rokoch svedkami posilňovania úlohy ústavných súdov ako inštitúcií, ktoré strážia politikov. Ústavné súdy či Európsky súdny dvor v Luxemburgu využívajú nejasnosť ústavnej alebo zmluvnej úpravy k vytváraniu nového práva. Pri jeho tvorbe sú pošľapávané demokratické princípy. Toto právo vzniká poza chrbty parlamentov a občanov.

Tento proces sa zrýchľuje, čoho dôkazom je aj rozhodnutie slovenského Ústavného súdu o protiústavnosti ústavného zákona z 30. januára 2019. Ústavný súd odňal Národnej rade zvrchovanú právomoc meniť a dopĺňať ústavu a naši politici to nechali bez povšimnutia. Niekoľko sudcov ústavného súdu na konci svojho funkčného obdobia zmenilo ústavný poriadok Slovenskej republiky a to by sa malo skončiť. Na Slovensku musia opäť vládnuť občania a nimi zvolený parlament a nie sudcovia.

 

Všetky tri okruhy problémov sa zlievajú v jeden: je to ohrozenie demokratickej republiky ako zvrchovaného štátu spravovaného občanmi a ich volenými zástupcami. Možno sa toto zdá príliš abstraktné pre každodenný život, ale dôsledky sú nesmierne: zásadná zmena charakteru nášho štátu, jeho možný posun k totalite. Inej ako tá komunistická či nacistická, ale stále na míle vzdialená od demokracie, ktorú už 30 rokov celkom úspešne budujeme.

Kresťanská únia je konštruktívna politická sila, ktorá uvažuje ďalej ako sú najbližšie voľby. V súčasnosti Kresťanská únia hľadá spojencov, konzervatívnu a kresťanskú alianciu, ktorá by sa postavila zlu v podobe nerešpektovania ľudskej dôstojnosti, korupcie a pre človeka zhubných ideológií. Len v jednote môžeme zlo poraziť a Slovensko urobiť lepšou krajinou.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo